Prinajmenšom zo samotného akademického hľadiska je vojna podmienkou ozbrojeného konfliktu medzi najmenej dvoma stranami (ale v skutočnosti štátmi). Historicky existuje niekoľko druhov vojny ako konvenčná vojna, občianska vojna, blesková vojna (po nemecky blitzkrieg), totálna vojna, hegemonická vojna, vojna za oslobodenie, vojna proti terorizmu atď.
Podľa použitej techniky vedenia vojny však napríklad malá vojna (guerilla vojna v španielčine) alebo podľa (proti)vyváženia strán vojny je príkladom asymetrickej vojny.
Asymetrická vojna existuje v prípade, keď sú dve strany bojových síl (dva štáty, dva bloky, štát vs. jeden vojenský blok atď.) veľmi alebo dokonca extrémne odlišné, pokiaľ ide o ich vojenské a iné schopnosti bojovať proti sebe.
Sú rovnako veľmi odlišné, pokiaľ ide o oblasti ich komparatívnej strategickej výhody, a preto sa konfrontácia medzi týmito dvoma rôznymi stranami mení na schopnosť/kapacitu jednej agresívnej strany prinútiť druhú stranu bojovať podľa svojich vlastných podmienok. podmienky.
Ďalšou črtou asymetrickej vojny je, že stratégie, ktoré slabšia strana dôsledne prijíma proti silnejšej strane (nepriateľovi), často zahŕňajú zameranie sa na domácu politickú základňu nepriateľa, ako aj na jeho predsunuté vojenské schopnosti.
V podstate však takéto stratégie zvyčajne zahŕňajú spôsobovanie bolesti v priebehu času bez toho, aby na oplátku utrpeli neznesiteľnú odvetu.
V praxi veľmi názorným príkladom asymetrickej vojny bolo, keď 20. marca 2003 koaličné sily pod vedením USA napadli (agresia) Saddáma Husajna do Iraku s cieľom nájsť a odzbrojiť podozrivé (a neexistujúce) iracké zbrane hromadného ničenia.
Koaličné sily vedú veľmi rýchlu a prevažne úspešnú vojenskú kampaň s okupáciou irackého hlavného mesta Bagdad. V dôsledku toho sa iracké vojenské sily zrútili a nakoniec sa vzdali okupantom. Americký prezident Bush Junior vyhlásil oficiálne ukončenie veľkých bojových operácií v Iraku 2. mája 2003.
Na jednej strane, historicky vzaté, straty počas konvenčnej časti vojny boli nízke pre veľké moderné a súčasné vojenské konflikty. Na druhej strane však boje čoskoro prerástli do povstania, v ktorom sa kombinácia gerilových/teroristických útokov na sily západnej koalície a civilistov Iraku stala každodennou normou.
Do jari 2007 preto koalícia utrpela straty približne 3 500 mužov a približne 24 000 zranených. Niektoré nezávislé zdroje odhadujú, že celkový počet úmrtí súvisiacich s irackou vojnou je až 650 000 (minimum je 60 000).
Iracká vojna z roku 2003 je príkladom toho, ako sa dá asymetrická vojna premeniť na partizánsku vojnu s nepredvídateľnými dôsledkami pre pôvodne víťaznú stranu. To isté sa stalo s vojnou v Afganistane v roku 2001, ktorá začala ako asymetrická vojna, no skončila sa o dvadsať rokov neskôr víťazstvom gerilových síl Talibanu nad západnou koalíciou.
Napriek tomu iracká vojna v roku 2003 ilustrovala niekoľko tém, ktoré boli prominentné v rozhovoroch o budúcom vývoji vojny, vrátane otázky asymetrickej vojny.
V tomto konkrétnom prípade bola jednou z ústredných čŕt asymetrickej vojny skutočnosť, že rýchle vojenské víťazstvo koalície pod vedením USA spôsobilo, že iracké ozbrojené sily boli prevalcované technologickou prevahou pokročilých zbraní a informačných systémov Západu, najmä Spojených štátov. Jednoducho to naznačovalo, že vojenská revolúcia je na ceste (RMA – revolution in military Affairs).
Ďalšou črtou asymetrického vedenia vojny v Iraku v roku 2003 bolo, že vojenská (operačná) doktrína USA bola rovnako dôležitá.
Inými slovami, vojenský úspech síl západnej koalície nebol len výsledkom čistej technologickej nadvlády, ale bol aj výsledkom kvalitnejšej operačnej doktríny. Veľmi rýchle a pomerne nekrvavé víťazstvo koalície vedenej USA spustilo názor, že v strategickom prostredí po studenej vojne 1.0 existovalo len málo zábran v použití sily zo strany armády USA, ktorá bola v tom čase ešte hyperveľmocou v globálnej politike a medzinárodných vzťahoch.
Preto z čias studenej vojny 1.0 nehrozilo, že nejaký regionálny konflikt alebo vojna prerastie do jadrovej vojny medzi dvoma superveľmocami. Okrem toho
Washington si liečil traumu z Vietnamu prostredníctvom asymetrických vojen proti Juhoslávii v roku 1999, Afganistanu v roku 2001 a Iraku v rokoch 1991/2003.
Dá sa povedať, že v prípade asymetrickej vojny proti Iraku v roku 2003 bola ústredným bodom dominancia USA v informačnej vojne vo vojenskom zmysle (využívanie satelitných systémov na komunikáciu, zameriavanie zbraní, prieskum atď.), ako aj v civilnom zmysle ( manipulácia civilnej komunikácie a celosvetových mediálnych obrazov vojny).
V dôsledku toho sa Washingtonu podarilo aspoň na Západe vytvoriť chápanie vojny ako prodemokratickej a preventívnej (proti použitiu ZHN irackými silami, v skutočnosti proti Izraelu).
Išlo však o to, že tento konflikt neskončil kapituláciou pravidelných síl (armády) Iraku. V skutočnosti to potvrdilo niektoré argumenty tých, ktorí podporovali myšlienku „postmoderného“ vedenia vojny (alebo „nových“ vojen) z bežného (štandardného) typu vojen (armáda vs. armáda).
Na druhej strane, schopnosť operovať s využitím zložitých neformálnych vojenských sietí umožnila irackým rebelom po riadnej fáze vojny v roku 2003 viesť efektívnu asymetrickú vojnu bez ohľadu na drvivú prevahu západnej vojenskej techniky.
Povstalci, rovnako ako aj oni, dokázali využiť globálne médiá, aby prezentovali svoj boj ako oslobodzovaciu vojnu proti západnému neoimperializmu. Techniky používané povstalcami však boli brutálne (terorizmus), neľútostné a v mnohých prípadoch zamerané proti civilnému obyvateľstvu v kampani podporovanej vonkajšími štruktúrami (vládnymi aj mimovládnymi) a financiami.
Išlo o podporu s otvorenou kampaňou založenou na identite a zároveň odráža črty konceptu „postmoderných“ alebo „nových“ vojen.
Dr. Vladislav B. Sotirović
O autorovi: Dr. Vladislav B. Sotirović je bývalý univerzitný profesor vo Vilniuse v Litve. Je vedeckým pracovníkom v Centre geostrategických štúdií. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
skspravy
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…