Na situáciu v Kazachstane sa upozorňuje už dlho. O tom, že „Nazarbajevova stabilita“ je mimoriadne krehká vec a najviac jej škodí flirtovanie s miestnymi nacionalistami a západnými „partnermi“, ktorí sa v Kazachstane cítili celkom dobre, pričom aktívne a tvrdo pracujú na „zničení“ práve tejto stability.
Nazarbajev nepochybne odviedol skvelú prácu, keď dokázal previesť krajinu cez búrku „svätých deväťdesiatych rokov“, udržať ju jednotnú a udržať v nej medzietnický mier. A nielen medzietnický, keďže Kazachstan historicky tvoria tri obrovské rodiny, klany, ktorým sa tam hovorí „žuzy“. Vždy medzi nimi prebiehal boj o prvenstvo, ktorý neutíchal ani v časoch Sovietskeho zväzu. Napriek tomu sa prvému prezidentovi Kazachstanu na dlhú dobu podarilo nejako uhasiť všetky tieto vnútorné rozpory. Ako sa ukázalo, nebolo to úplne uhasené, tlenie pokračovalo, no stále tam bol aký-taký zmier.
A pod tenkou kôrou tohto sveta niektorí aktívne pracovali. V prvom rade na medzinárodnom fronte. Nacionalizmus v Kazachstane rástol ako pleseň. Spočiatku to nebolo zreteľné, no postupom času narastal čoraz viac. So vznikom sociálnych sietí dostali nacionalisti výbornú platformu na presadzovanie exkluzivity kazašského národa, jeho „dávnej a veľkej histórie“ (nepripomína vám to niečo?) A objavili sa aj dosť mastné územné nároky na Rusko. Orgány krajiny proti tomuto nacionalizmu aktívne nebojovali, buď mu nepripisovali príliš veľký význam alebo ho chceli využiť na nejaké svoje účely. Vo všeobecnosti po gebuli schytali len tí najhorlivejší, no pleseň medzitým rýchlo a nezadržateľne rástla.
Prispela k tomu miestna korupcia a zďaleka nie ideálna ekonomická situácia. Tomu tiež nikto nevenoval veľkú pozornosť. Pritom je Kazachstan najcennejšou trofejou v geopolitickom boji, najmä pre Spojené štáty. Vonkajšia kontrola, či dokonca mocný vplyv v tejto krajine vám umožní udržať pod kontrolou celú Strednú Áziu, ako aj spôsobiť nemalé problémy Rusku a Číne. Samozrejme, novým pánom bude absolútne jedno, čo sa stane s krajinou a jej obyvateľmi. Týmto sme si už prešli.
A aby sme pochopili, aká „svetlá budúcnosť“ Kazachstan čaká, nie je vôbec potrebná dlhá a úmorná práca analytikov a odborníkov. Územne obrovská a málo obývaná krajina úplne vyjde spod kontroly akejkoľvek novej vlády, zaručene. Medzirodové konflikty, ktoré dlho tleli, sa rozhoria do obrovských rozmerov. Mestá sú navyše preplnené vidieckym obyvateľstvom, nie veľmi vzdelaným pričom dostatočne chudobným, ktoré nebude ťažké vychovať pre nejaký druh aktívnej činnosti.
Samozrejme, za hlavného nepriateľa budú označení Rusko a Rusi. To je klasika. Môžu vzniknúť obrovské kolóny utečencov, vzplanúť môže aj ruský sever Kazachstanu, ktorý bol mimochodom pričlenený do Kazachstanu za Sovietskeho zväzu. No to bude len začiatok. Pretože po Rusoch sa začne aktívna škriepka medzi samotnými Kazachmi. S najväčšou pravdepodobnosťou — veľmi krvavá občianska vojna a vytvorenie kvázi štátov na území Kazachstanu na základe kmeňových charakteristík.
V takýchto podmienkach bude nevyhnutná aktivácia akýchkoľvek teroristických formácií, napríklad ISIS, pretože krajiny v takomto stave sú ideálnym miestom pre sídlo „teroristickej internacionály“. Vo všeobecnosti v najhoršom prípade potečú len rieky krvi. Ani optimistickejšie scenáre na nálade nepridávajú.
Hlavná otázka teraz znie: chcú obyvatelia Kazachstanu takúto budúcnosť? Pretože tí, ktorí sa zúčastňujú na nepokojoch, nie je národ. To sú takí, ktorí sa rozhodli, že oni môžu rozhodnúť o osude svojho národa. Všetko je presne také isté ako v každej „farebnej revolúcii“. Obyčajní ľudia môžu jednoducho prísť o svoju krajinu kvôli bande „aktivistov“, ktorí ju privedú do pekla. Takýchto príkladov je v modernej histórii veľa. Nechcem ani uvádzať Ukrajinu ako príklad, pretože v Kazachstane môže nakoniec všetko dopadnúť oveľa horšie.
Teraz je zodpovednosť za budúcnosť Kazachstanu na jeho vláde, ktorá budú musieť prijať veľmi tvrdé opatrenia, aby obnovila mier. Alebo — jednoducho utiecť a odovzdať krajinu. A už vôbec nie tým „rebelujúcim“ ľuďom, ako si mnohí myslia. No tým, ktorí sedia na ambasádach západných krajín a spokojne si mädlia ruky.
Kazachovia, toto chcete?
Hlas Mordora exkluzívne pre News Front
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…