Čo bol Covid naozaj?

Poznamenávam, že článok popisuje udalosti z rokov od 2020. Oxfam and Development Finance International (DFI) okrem iného odhalili, že  43 z tých 55 členských štátov African Union stoja pred osekaním verejných výdavkov v úhrne $183 miliárd počas nesledujúcich 5 rokov. 

Podľa pána menom Prof Michel Chossudovsky z Centre for Research on Globalization, to uzavretie svetovej ekonomiky (11. Marec 2020 – Lockdown – akože pandémia – nasadený na viac ako 190 krajín) spustil bezprecedentný proces globálnej zadlženosti. Vlády sú teraz – v ére zvanej „post-COVID“ – pod kontrolou, t.j. ovládané – cez tých „globálnych veriteľov“ (global creditors) v súčasnej tzv. post-COVID ére.

Teda to čo vidíme je akási „de facto privatizácia štátu“, keďže vlády kapitulujú voči potrebám Západných finančných inštitúcií.

Navyše sú tieto dlhy zo značnej časti v mene US dolár, čím pomáhajú posilňovať US dolár a US možnosti ovplyvňovania krajín.

A to vyvoláva otázku: o čom bol COVID naozaj?

Millióny sa už toto pýtali, odkedy tie lockdowny a obmedzenia začali začiatkom roku 2020. Ak sa to naozaj týkalo „verejného zdravia“, tak prečo boli zavreté značné časti zdravotných služieb a globálnej ekonomiky, keď všetci dobre vedeli, aké budú následky v oblasti zdravia, ekonomiky, a všeobecnej zadlženosti?

Prečo bola nasadená priam vo vojenskom štýle propagačná kampaň na cenzurovanie svetovo renomovaných vedcov, a terorizovania celých populácií, a nasadzované plnou silou a brutalitou policajné zložky na zaručenie poslušnosti?

Tieto kroky boli absolútne neadekvátne vo vzťahu na riziko pre verejné zdravie, zvlášť keď uvážime spôsob akým boli definované ‘úmrtia na COVID’, a ako údaje boli často „masírované“, a ako PCR testy boli zneužité na strašenie populácie do podriadenosti (pripomenul by som, že – ako neskôr priznali – PCR test nie je vhodný na to na čo bol použitý!).

Prof Fabio Vighi z Cardiff University z toho vyvodzuje, že sme mali podozrievať od začiatku, keď tie obvykle “bezohľadné vládnúce elity” zmrazili globálnu ekonomiku stojac voči patogénu, ktorý útočí skoro výlučne na neproduktívnu časť populácie (tých nad 80).

COVID bol krízou kapitalizmu, ktorá predstierala že je núdzovým stavom verejného zdravia.

Kapitalizmus

Kapitalizmus potrebuje neustále expandovať do – alebo vytvárať – nové trhy, aby zabezpečil akumuláciu kapitálu, s cieľom oddialiť tú tendenciu poklesu všeobecnej miery zisku. Kapitalista potrebuje akumulovať kapitál (bohatstvo), aby bol schopný ho reinvestovať a nadobudol ďalšie zisky. Nasadením tlaku na znižovanie miezd pracujúcich, kapitalista vyťaží dostatočnú zvýšenú hodnotu, aby tohto postupu bol schopný.

Ale keď kapitalista nie je schopný v dostatočnej miere reinvestovať (kvôli poklesu dopytu po produktoch, nedostatku investičných prípležitostí a trhov, atď), bohatstvo (kapitál) sa nadbytočne akumuluje, devalvuje sa, a systém sa dostane do krízy. Aby sa vyhol lríze, kapitalizmus požaduje konštantný rast, trh, a dostatočný dopyt.

Podľa spisovateľa menom Ted Reese, kapitalistická miera zisku mala klesajúci trend od odhadu 43% v období rokov 1870 po 17% v rokoch 2000. Hoci mzdy a korporátne dane boli osekané, tá vyťažiteľnosť (exploitability) ľudskej práce bola čoraz viac nepostačujúca aby vyhovovala požiadavkám na akumuláciu kapitálu.

Ku koncu roku 2019, mnohé firmy neboli schopné vytvoriť dostatočný zisk. Klesajúci obrat, obmedzený obrat hotovosti – cashflows – a značne zadlžené bilancie – highly leveraged balance sheets – prevládali.

Ekonomický rast postupne slabol ako sa blížil ten masívny krach – stock market crash vo Februári 2020, kedy boli do systému „napumpované“ ďalšie trilióny, pod akousi zásterkou ‘COVID relief’ – COVIDová podpora.

Na zažehnanie krízy až do tohto bodu sa nasadzovali rozličné taktiky.

Boli rozšírené tzv. Credit markets, a osobné zadlženia zvýšené, aby udržali spotrebiteľský dopyt, pričom boli stláčané platy pracovníkov (Credit markets umožňujú predaj dlhov). Nastala finančná deregulácia, a bolo umožnené aby špekulatívny kapitál mohol využívať nové oblasti a investičné príležitosti. Zároveň ďalšie metódy – spätné kúpy kapitálu, ekonomika študentských dlhov, tzv. quantitative easing a obrovské zachraňovania a podpory, ako aj expanzia militarizmu, pomohli udržať ekonomický rast.

Bola tiež podporená imperialistická stratégia, v rámci ktorej boli pôvodné produkčné systémy v zahraničí nahradené cez globálne korporácie, a štáty boli tlačené do opustenia priestorov ekonomickej aktivity, aby ten priestor prenechali voľný pre nadnárodných hráčov.

Zatiaľčo tieto stratégie vyrobili špekulatívne bubliny a viedli k nadhodnoteniu aktív a zvýšili ako osobné, tak aj vládne dlhy, pomohli pokračovať v zabezpečení použiteľných ziskov a návratnosti investícií.

Ale prišiel rok 2019, a predošlý riaditeľ Bank of England Mervyn King varoval, že svet námesačne kráča ku ďalšej ekonomickej a finančnej kríze, ktorá by mala devastačné následky. Argumentoval, že globálna ekonomika bola zaseknutá v pasci pomalého rastu, a zotavenie sa z krízy z roku 2008 bolo slabšie ako po Veľkej Depresii.

King dospel k uzáveru, že je čas, aby Federal Reserve a ostatné centrálne banky začali rozhovory za zatvorenými dverami s politikmi.

A presne to sa stalo, keď kľúčoví hráči, včítane BlackRock, najsilnejší investičný fond na svete, sa dali dokopy aby vypracovali stratégiu posunu vpred. A toto sa odohralo na trase vedúcej ku COVIDu.

Popri prehĺbení závislosti chudobnejších krajín na Západnom kapitáli, Fabio Vighi hovorí, že lockdowny a the globálne pozastavenie ekonomických transakcií umožnilo US Fedu zaplaviť trápiace sa finančné trhy (za predstierania že to spôsobuje COVID) čerstvo vytlačenými peniazmi, zatiaľčo bola zatvorená reálna ekonomika, aby sme sa vyhli hyperinflácii. Lockdowny pozastavili business transakcie, čo vyprázdnilo dopyt po úveroch a zastavilo nákazu (rozumej eknomickú).

COVID poskytok maskovanie pre multi-trillion-dollárovú záchranu (použité bailout) pre tú kapitalistickú ekonómiu, ktorá sa pred COVIDom „roztápala“. Napriek celej dekáde alebo viac tzv. ‘quantitative easing’, táto nová záchrana prišla vo forme triliónov dolárov napumpovaných do finančných trhov US „Fed-om“ (v mesiacoch pred Marcom 2020) a následnom ‘COVID uvoľnení’.

Tí IMF, World bank a globálni vodcovia dobre vedeli aký dopad na chudobných sveta bude mať zatvorenie svetovej ekonimiky cez s COVIDom-súvisiace „uzávery“ – lockdowns.

A napriek tomu to podporili – v orig. sanctioned – a teraz tu máme perspektívu – the prospect – že viac ako štvrť miliardy ľudí po celom svete upadne do extrémnych úrovní biedy len v roku 2022.

V Apríli 2020, Wall Street Journal vyhlásil, že IMF a World Bank stáli pred prívalom žiadostí o podporu od značného počtu chudobnejších krajín ktoré sa domáhali záchrany pred krachom (bailout) a úverov od finančných inštitúcií, ktoré mali na požičanie $1.2 trillion – náš bilión.

Okrem tej podpory znovunaštartovania finančného systému, úmyselné zastavenie globálnu ekonomiku cielene prehĺbilo závislosť chudobnejších krajín na Západných globálnych konglomerátoch a finančných záujmoch.

Lockdowny tiež pomohli urýchliť reštrukturovanie kapitalizmu, čo zahrnuje menšie podniky dotlačené do bankrotov, alebo kúpené monopolmi a globálnymi reťazcami, čím boli zaručené pokračujúce použiteľné zisky pre Big Tech, gigantov digitálnych platieb, a globálnych online korporácií ako Meta a Amazon, a vymazanie miliónov pracovných miest.

Hoci dopady toho konfliktu na Ukrajine nemožno prehliadať, keďže je globálna ekonomika znovu otvorená, inflácia stúpa a spôsobuje krízu ‘životných nákladov’. Pri dlhmi zaťaženej ekonomike existuje len obmedzený rozsah na zdvihnutie úrokovej miery na ovládanie inflácie.

Ale táto kríza nie je nevyhnutná: súčasná inflácia je nielen vyvolaná likviditou naliatou do finančného systému, ale je aj podporovaná (fuelled) špekuláciami na trhoch potravinárskych komodít, a korporátnou chamtivosťou, keďže energetické a potravinárske korporácie pokračujú v zhrabovaní značných ziskov na úkor obyčajných ľudí.

Resistance – odpor/vzdor

Akokoľvek, odpor je plodný.

Odhliadnuc od mnohých anti-obmedzenia/pro-sloboda akcií počas COVIDu, teraz registrujeme oveľa dôraznejšie, odborársky prichádzajúce na scénu – prinajmenšom v Británii – pod vedením ľudí vodcovských, rozhľadených v médiách ako Mick Lynch, generálny tajomník National Union of Rail, Maritime and Transport Workers (RMT – odborová organizácia), ktorí vedia ako sa obracať na verejnosť, a ako využiť široko existujúci odpor proti prudko stúpajúcim nákladom na prežitie.

Učitelia, pracovníci zdravotníctva, a ostatní, by mohli nasledovať RMT a pridať sa k údernej akcii.

Lynch hovorí, že milióny ľudí v Británii očakáva nižšia životná úroveň a aj zbavenie zamestaneckého penzijného pripoistenia. Pridáva:

“COVID bol dymovou clonou pre bohatých a mocných tejto krajiny, aby stlačili mzdy, koľko sa len bude dať.”

Presne ako tá dekáda nasadenej vynútenej ‘skromnosti – austerity’ ktorá bola použitá na dosiahnutie podobných výsledkov v čase ktorý predchádzal COVIDu.

To odborové hnutie by sa teraz malo ujať vedenia v odrazení útoku na životnú úroveň a ďalších pokusov proti aj tak znehodnoteným štátom poskytovaným sociálnym službám, a sprivatizovať to čo zostalo.

Tá stratégia úplne rozobrať a privatizovať zdravotné a prospešné (welfare) služby sa zdá byť stále viac pravdepodobná vzhľadom na potrebu zvládnuť ten (s COVIDom súvsiaci) verejný dlh a ten trend smerom ku AI, automatizácii pracovných miest, a nezamestnanosti.

Toto je skutočný problém, pretože podľa logiky kapitalizmu, práca je podmienkou pre existenciu pracujúcich tried. Takže, ak masová precovná sila už nie je považovaná za nevyhnutnú, neexistuje už potreba masového vzdelávania, blahobytu, sociálnych služieb, a starostlivosti o zdravie, ktoré tradične slúžili na reprodukciu práce, ktorú vyžadovala kapitalistická ekonomická aktivita.

V roku 2019, Philip Alston, spravodajca OSN z oblasti extrémnej biedy, obvinil ministrov Britskej vlády zo “systematického ochudobňovania významnej časti Britského obyvateľstva” počas dekády nasledujúcej po finančnom krachu v roku 2008.

Alston vyhlásil:

“Ako si Thomas Hobbes všimol už dávno, taký prístup odsudzuje tých najchudobnejších na životy, ktoré sú ‘osamelé, chudobné, nepekné, brutálne, a krátke’. Ako sa ten Britský sociálny kontrakt pomaly vyparuje, Hobbesova predpoveď riskuje, že sa stane novou realitou.”

Post-COVID, Alstonove slová majú dokonca väčšiu váhu. 

Ivan Hečko

Slovanské Noviny