Čo „Bezpečnostná politika EU“ po viditeľnom úpadku US Army?

Celkový trend je, že EÚ dnes oveľa vážnejšie berie formulovanie nezávislejšej obrannej politiky  – viac ako predtým, po tej sérii navzájom prepojených udalostí týkajúcich sa USA. Ešte dlho to bude len rozpracovaná vec, a zrejme bude dlho trvať kým prinesie viditeľné výsledky, ale vyzerá to, že sa niečo rozbehlo, a že môžeme dospieť k sérii akýchsi kľúčových projektov, zameraných na zabezpečenia určitého sebavedomia jednotlivých členov EÚ v ich kolektívnu bezpečnosť. 

Významnejšie ťahy USA

Tri navzájom súvsiace udalosti z posledného mesiaca významne ovplyvnia budúcu bezpečnostnú politiku EÚ. Sú nimi panický ústup z Afganistanu, USA zlepenie novej trilaterálnej vojenskej aliancie AUKUS  s Austráliou a Britániou, a Americké stiahnutie ich raketového obranného systému Patriot zo Saudskej Arábie. Tá prvá pohnala vedúcich politikov k vytvoreniu takzvanej “Sily prvého vstupu – Initial Entry Force” (IEF) v sile 5,000 vojakov, poskladanej z vojsk členov, aby slúžila ako príslovečný hrot oštepu pri krízových situáciách, takých ako v poslednom čase vznikla vo vojnou zmietanom Juho-Ázijskom štáte. Tá druhá udalosť ukázala, že USA si naďalej vytvárajú tajné bezpečnostné dohody za chrbtom svojho nominálneho EU “spojenca”, v čom je zahrnuté bodnutie do chrbta vplyvného Francúzskeho člena bloku vo forme vypytliačenia dohody za AUS$90 billion na dodávku ponoriek s Austráliou, pôvodne  od Francúzska. Ten tretí „vývoj“ ukazuje, že bezpečnostnú asistenciu Ameriky jej spojencom  už nemožno považovať za zaručenú. 

Čínsky Faktor 

To čo zväzuje všetky tieto tri udalosti dokopy je posadnutosť USA  „ovládnutím – containing“ – Číny. V postupe za týmto veľkým strategickým cieľom, s pohľadom upretým na cieľové zdroje na ktoré sa môže pri tomto zámere spoľahnúť, Amerika musí robiť kompromis vo veci časti bezpečnosti svojich tradičných spojencov, aby mohla presmerovať svoje zameranie od EU, Južnej Ázie a Západnej Ázie, na Východnú a Juhovýchodnú Áziu. Toto vysvetľuje ich rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu napriek výraznej kritike od ich Západných koaličných partnerov, pracovať za chrbtom svojich Európskych spojencov so zámerom priority vytvorenia novej vojenskej aliancie v oblasti označovanej ako Ázia-Pacifik, a opustiť Saudskú Arábiu napriek pokračujúcim útokom dronmi a raketami na toto Kráľovstvo zo strany Jemenských Ansarullah (Houti) rebelov. USA jednoducho nedokážu operovať na týchto všetkých troch frontoch ako kedysi, pretože predošlý unipolárny svetový poriadok už bledne a ustupuje vynárajúcemu sa multipolárnemu poriadku, v ktorom sa relatívne možnosti Ameriky scvrkli. 

Toto spôsobuje značné starosti z pohľadu tradičných bezpečnostných postojov EÚ, keďže jej podstatné postupy sú postavené na predpoklade, že USA vždy poskytnú tomuto bloku spoľahlivú vojenskú podporu prostredníctvom Článku 5 Zmluvy o NATO. 

Moja vsuvka: Vždy som vnímal ako pozoruhodné, že žiaden člen NATO  si v Zmluve o NATO príliš nevšímal článok 1, ktorý práve USA trvale porušovali, a vťahovali do toho aj ďalších, čím fakticky zmluvu o NATO zneplatňovali. Takže už dávno vlastne po Záhorácky  „Nebyuo  o čem“, tá zmluva je dávno neplatná. S tým, že USA vo svojej trvalej nadutosti „spojancami“ opovrhujú, by snáď človek pohybujúci sa v politike musel trvale počítať. A Zmluva o EU obsahuje aj článok o obrane. Koniec vsuvky. 

Hoci Amerika stále vyhlasuje, že ostáva lojálna voči tejto právnej povinnosti, po celom Bruseli víria otázky, či Washington je skutočne úprimný s takými vyhláseniami, vo svetle vyššie spomenutých udalostí počas posledného mesiaca. Tieto obavy vplývajú na postupnú formuláciu pomerne menej závislej bezpečnostnej politiky zo strany tohoto bloku. Toto sa samozrejme oveľa ľahšie povie ako vykoná, vzhľadom na obrovské logistické, politické, a technické prekážky ktoré to zahrnuje, napriek tomu je to ale trend, ktorý  si zasluhuje byť analyzovaný aj o niečo dlhšie, aj keď aj potom bude ešte potrebný dlhý čas aby sa vyjasnil v nejakej seriózne použiteľnej forme.

Záujem EU v “Missile Defense“ – raketovej obrane, myslí sa tým obvykle protiraketová

Tá IEF – viď vyššie – už je krokom k vyrovnaniu sa s niektorými z najviac vnímaných bezpečnosttných potrieb, ale tým najkomplexnejším, v hlavách tých čo v EÚ rozhodujú, je otázka takzvanej “missile defense” – (proti) raketovej obrany. Doteraz sa predpokladalo, že toto zabezpečí USA, aby ochránila blok od relevantných ohrození, údajne prichádzajúcich od Iránu a Severnej Kórei, hoci Rusko vždy vyhlasovalo, že zdôvodnenie Ameriky pre umiestnenie takých systémov v Európe nie je nič iné ako dymová clona pre tajné podrývanie jeho schopností pre druhý úder. Moskva vysvetľovala tieto obavy poukazovaním na to, aké nepravdepodobné je, že ktorákoľvek z týchto dvoch krajín by zaútočila, resp. cielila na EÚ, dokonca aj vojenskí zástupcovia USA v rámci EÚ, a upozorňovali aj na skutočnosť, že Washington by mohol umiestňovať útočné zbrane na týchto inštaláciách, pod rúškom toho že tu sa predpokladali “defensive- obranné” zbrane, za účelom posilnenia ich potenciál nukleárneho prvého útoku na Rusko. 

Nech je to ako chce, dve dekády nepretržitej informačnej vojny proti rozhodujúcim činiteľom EÚ, a rovnako aj proti ľuďom EÚ, presvedčili veľkú väčšinu z nich, že “missile defense” je jeden z najdôlejžitejších faktorov bezpečnosti EÚ. To znamená, že by celkom dobre mohla byť hlavným projektom tohto bloku v rámci nadchádzajúceho pomerne nezávislého dlhého formulovania Projektu bezpečnostnej politiky. Nakoniec, podľa nich sa USA stali príliš nespoľahlivým partnerom, čo je viditeľné aj z toho, ako  Prezident Joe Biden praktickypokračuje v geopolitických politikách svojho predchodcu Donalda Trumpa vo vzťahu na Afganistan a Austráliu, pričom obidvoje ukazujú ako málo Americkým vodcom záleží na starostiach ich Euópskych spojencov. Saudská Arábia je v porovnaní s tým výnimkou, pretože Trump bol plne odhodlaný pre jej bezpečnosť, zatiaľčo Biden z nej skúša vycúvať, dá sa predpokladať, že v snahe o získanie všeobecnejšej regionálnej dohody  s Iránskym rivalom tohto Kráľovstva. 

Strategická Dôležitosť Saudského Precedentu

Táto Saudská „prípadová štúdia“ je extrémne dôležitá z perspektívy “raketovej obrany” starostí EÚ, keďže záznamy ukázali, že tu pertinentné Americké systémy nefungoval ako sa očakávalo – zlyhali. Zatiaľčo Patrioty by mali mať trochu odlišnú funkciu ako všetko ostatné nasadené ako súčasť US  “ochrany – shield” v Európe, aj tak to nasadilo starosti ako akýsi precedent tým, že sa ukázalo, že na Americký tovar sa nedá celkom spoľahnúť. Ak “missile defense – raketová obrana” má byť ten vedúci projekt relatívne viac nezávislej bezpečnostnej politiky EÚ, v prípadnej budúcnosti, potom jej členovia budú musieť nasadiť obrovské dávky času, peňazí, a práce v snahe vylepšiť nedostatky systémov ich oveľa technologicky vyspelejšieho Amerického spojenca, ale táto predpoveď by nemusela automaticky ľudí odradiť. Cynicky, všetky tieto značné investície by sa dali vlastne považovať ako niečo pozitívne z pozície politikov EÚ.

Bočné Motívy – Ulterior Motives

Ak blok tvrdo pracuje na jednote medzi svojimi členmi, tak budú všetci musieť vložiť do tohto projektu nejaké úsilie, čo by mohlo zvýšiť integráciu medzi ich stálymi vojenskými, špionážnymi (intelligence), a diplomatickými byrokraciami („deep state“). Vojensko-priemyselný komplex EÚ sa tiež chce stať globálne kompetitívnym, s rôznymi dimenziami „raketovej obrany“ ktoré sa môžu vynoriť ako potreba pre mnoho krajín, by sa to prípadne mohlo aj pekne vyplatiť, ak tento blok dôveryhodne vylepší svoje schopnosti v tomto smere, a stane sa vedúcim exportérom takých systémov v budúcnosti. Finančné investície v tomto smere by mohli priniesť mnoho vysoko platených zamestnaní pre kvalifikovaných špecialistov, ktorí by museli ale „naliať“ roky svojich životov do zvládnutia detailných a zložitých skutočností (ins and outs) raketovej obrany, čo je natoľko zložitá veda, že ani USA neboli schopní ju perfektne zvládnuť, napriek tomu, že sú roky pred EU vo výskume, testovaní, a bojovej skúsenosti.

Tu priamo „musím“ pridať vsuvku. Vzhľadom na výsledky raketovej obrany USA napr. v Iraku a v spomínanej Saudskej Arábii, ide o systém Patriot, by sa prípadní budúci odborníci mali vyhýbať preberaniu procesov od USA. Ich systém neubránil ani jedno z uvedených miest proti nejakým domácky vyrobeným raketám podľa Iránskych vzorov. Koniec vsuvky.

Možno najdôležitejšie z „veľkej strategickej perspektívy“, akéhokoľvek smerovania v oblasti nezávislého zabezpečovania bezpečnostných potrieb EÚ, ako ich chápu tí čo v bloku rozhodujú, (bez ohľadu na súhlas pozorovateľov ako napríklad práve keď ide o nákazlivú vec typu “raketová obrana”) toto by urýchlilo aj „vynorenie sa“ Multipolar World Order –viacpólového svetového poriadku“ – tým, že by sa zlapšilo akési renomé kontinentu ako samostatného pólu vplyvu/moci  v rámci tohto systému. V súčasnosti, suverenita väčšiny členov EU, a aj bloku ako celku, je otázna, keďže väčšina z nich, a aj blok ako celok, je vnímaná ako pod kontrolou USA, možno s Francúzskom ako jediná väčšia výnimka, a tiež Nemecko v menšom rozsahu, aspoň keď ide o Nord Stream II. To Franko-Nemeckékondomínium by sa takto mohlo snažiť stať sa duálnym jadrom tých multipolárnych procesov vo vnútri EÚ, používajúc zdieľaný cieľ “raketovej obrany” ako spôsob pre vojenský posuv vpred pre celý blok. 

“Problém Poľska”.

Túto časť podstatne skrátim – ide o to, že podľa autora USA používajú Poľsko ako klin medzi EÚ a Ruskom, a dokonca na rozdelenie EÚ na Západnú časť, a Strednú a Východnú časť. Momentálne sa vraj EÚ pokúša odstaviť Poľskú konzervatívne-nacionalistickú vládu.  Vraj až raz padne, ovládne Poľsko Nemecký „deep state“ (v tomto kontexte by sme mali porozmýšľať, čo vlastne máme v súčasnosti u nás). 

Záverečné myšlienky

Celkový trend je, že EU berie formuláciu nejakej pomerne nezávislej bezpečnostnej politiky oveľa vážnejšie ako predtým, po sérii navzájom prepojených udalostí tohto mesiaca, týkajúcich sa USA. Zostane to rozpracovanou vecou, a to takou, ktorá zaberie hodne času aby vytvorila hmatateľné výsledky, ale ozubené kolesá sú už v pohybe, a môžu viesť k sérii významných projektov , zameraných na umožnenie členom bloku s väčším sebavedomím zabezpečiť svoju kolektívnu bezpečnosť. Tá IEF pravdepodobne bude tým najskorším výstupom, zatiaľčo spolupráca na vlastných EU “missile defense” systémoch by mohla byť potenciálne dlhodobá, zvlášť ak uvážime opustenie Saudskej Arábie zo strany USA, a úbohú výkonnosť toho ich vybavenia predtým. Pri pohľade vpred, cesta vpred bude dlhá, náročná, a nákladná, ale EÚ by mohla nakoniec prejsť- zabočiť za ten psychologický  roh, keď pôjde o prípadné zabezpečenie svojej vlastnej bezpečnosti.

A ešte jedna moja záverečná myšlienka – ak sa tá raketová obrana má týkať Ruských rakiet, tak na nej nemusia ani pracovať, vo vojenských veciach Rusi predbehli svet ovládaný oligarchami o dve generácie, a aj Číňania o kus. Oligarchovia sú už lepší len vo vyvražďovaní ľudí vakcínami, za zhromažďovania peňazí cez Pharma firmy. Toto im dlhodobe – in a long run po našom – na Rusko a Čínu nebude stačiť, tam sa sústreďujú na podstatné veci. Možno o niektorých z nich ešte nevieme že existujú, a mnoho z nich sa týka práve zbraní.

Preklad častí článku od Amerického analytika menom Andrew Krybko,, na  OneWorld.Press.

preklad: Ivan Hečko/ Slovanské Noviny