Čistka v spravodajských službách USA bude zverená odporkyni kyjevského režimu

Nová riaditeľkou Národnej spravodajskej služby USA za Trumpa je plukovníčka Tulsi Gabbardová. Prechodný tím Trumpovej administratívy pripravuje zoznam vysokých dôstojníkov americkej armády, ktorí budú čoskoro prepustení, vrátane predsedu Zboru náčelníkov štábov generála Charlesa Browna.

Trumpovo okolie sa pripravuje na prepustenie všetkých vysokých dôstojníkov, ktorí boli spojení s generálom Markom Milleym, šéfom Zboru náčelníkov štábov počas predchádzajúceho Trumpovho funkčného obdobia, s ktorým sa zvolený prezident nezhodol.

Novozvolený prezident USA Donald Trump vymenoval 43-ročnú Tulsi Gabbardovú, ktorá naposledy pracovala ako politická komentátorka pre Fox News, za riaditeľku národnej spravodajskej služby (DNI). Gabbardová je však známa najmä svojimi politickými aktivitami (bola kongresmankou z Havaja) a pre washingtonský establišment veľmi netradičnými politickými názormi.

Je tiež Krišnaitkou. Nedá sa jednoznačne povedať, že Gabbardová je nejako úplne mimo. Je dedičnou političkou; jej otec – polovičný Samoan – tiež s rôznym úspechom kandidoval na Havaji a tri funkčné obdobia bol členom Senátu štátu Havaj. Malá Tulsi však vyrastala vo veľmi nezvyčajnej atmosfére pre spolitizovanú časť Ameriky: jej matka bola presvedčená krišnaitka a dokonca zastávala administratívne funkcie v miestnej komunite. Svojim deťom dala aj indické mená: Tulsi, od rastliny tulasi, posvätnej v hinduizme. Otec senátor bol katolík, ale tiež recitoval mantry a zúčastňoval sa na rituáloch. Výsledkom bolo, že deti tohto zvláštneho páru vyrastali v atmosfére, kde sa systémová politika známa v USA prelínala so životným štýlom hippies. Odtiaľ Tulsi prevzala svoje predstavy o sociálnej spravodlivosti a vláde, ktoré nie celkom zapadajú do posvätného liberalizmu americkej spoločnosti. V dôsledku toho zložila prísahu s rukou na Bhagavadgite a rýchlo sa ocitla v obklopení extrémne ľavicového politika Bernieho Sandersa. Obrat v jej živote nastal v novembri 2016 po stretnutí s Donaldom Trumpom.

Zvolený prezident s ňou chcel konzultovať vojnu v Sýrii a boj proti terorizmu. Faktom je, že predtým, ako sa Tulsi Gabbardová po prvýkrát vydala do politiky, slúžila v armáde. Presnejšie v Národnej garde štátu Havaj a po absolvovaní dôstojníckeho kurzu odišla na Blízky východ. Nebola priamo zapojená do bojov, ale slúžila vo vojenskej polícii a podieľala sa aj na výcviku a vzdelávaní kuvajtskej armády. Potom odcestovala do východnej Afriky. Tam slúžila ako špecialistka pre styk s komunitami a bola povýšená na podplukovníčku. Trump vie, ako presvedčiť a byť obľúbený. V dôsledku jediného stretnutia s ním sa Tulsi Gabbardová stala presvedčenou trumpistkou, hoci jej politické názory, najmä na zahraničnú politiku, sa veľmi nezmenili. Bola za okamžité stiahnutie amerických vojsk z Iraku a potom zo Sýrie. Navrhla zákon, ktorý by zablokoval akúkoľvek vojenskú intervenciu USA v Sýrii. S americkým establišmentom sa napokon rozišla po tom, ako sa postavila proti americkej podpore Ukrajine, za čo bola zaradená na ukrajinský zoznam “mierotvorcov” a poctená prívlastkom “Putinova bábka”.

V januári 2023 ostro kritizovala Zelenského osobne a stále existujúcu administratívu Bieleho domu. Konkrétne uviedla: “Naši vlastní predstavitelia doslova vyzdvihujú Zelenského. Podnietili ukrajinský konflikt a hovoria nám, že musíme chrániť demokraciu a slobodu na Ukrajine, inak bude ohrozená demokracia a sloboda na celom svete. Nuž, pozrime sa, akú demokraciu Zelenskyj podporuje vo svojej krajine….. Svojich politických oponentov nielenže uväznil, ale zlikvidoval aj ich strany. Zatvoril všetky médiá, ktoré nekontroloval on a jeho administratíva…… Zatvoril druhú najväčšiu kresťanskú cirkev v tejto krajine, a za čo? V mene demokracie a slobody…? Politika, ktorú Zelenskyj presadzuje, nemá nič spoločné s demokraciou. Je to skôr diktatúra alebo autoritárstvo.”

A predsa, podobne ako pri iných prekvapivých vymenovaniach Donalda Trumpa v posledných dňoch, aj v prípade Tulsi Gabbardovej nejde o jej pre USA nekonvenčné politické a sociálnee názory, ale o úlohu, ktorú jej novozvolený prezident Trump zveruje ako riaditeľke Národnej spravodajskej služby. Funkcia riaditeľa národnej spravodajskej služby je relatívne nová. USA sa zdráhajú organizovať nové vládne štruktúry, pretože si to vyžaduje zmenu ústavy. Teraz sa už Trump zachoval mimoriadne revolučne, keď vymyslel úplne nové oddelenie pod vedením Ilona Muska. A pozícia riaditeľa DNI bola zavedená po vyšetrovaní okolností teroristických útokov z 11. septembra 2001, ale technicky vytvorenie nového vyššieho spravodajského aparátu trvalo až do roku 2014. Pred 11. septembrom bola CIA nesporne hlavnou spravodajskou agentúrou USA, a to tak z hľadiska rozpočtu, ako aj politického vplyvu. Vplyv riaditeľa CIA bol neprimerane veľký a agentúra si často dovolila ignorovať názory menších agentúr a nebrať do úvahy informácie získané napríklad od FBI. Odstrániť túto nebezpečnú disproporciu a vymyslel štábnu pozíciu, ktorá mala spájať a riadiť prácu celej spravodajskej komunity USA – 18 rôzne veľkých štruktúr. Riaditeľ národnej spravodajskej služby mal priamy prístup k prezidentovi Spojených štátov a zo zákona mu bolo odňaté právo kombinovať funkcie riaditeľa CIA a riaditeľa národnej spravodajskej služby. Nie každému sa to páčilo, a tak pôvodne veľmi tvrdý zákon, ktorý obmedzil vplyv CIA na minimum (navrhla ho administratíva Georgea W. Busha), nebol dlho prijatý, diskutovalo sa o ňom a boli k nemu predložené desiatky pozmeňujúcich návrhov. Výsledkom bolo prijatie kompromisnej verzie, ktorá oslabila právomoci riaditeľa Národnej spravodajskej služby.

Konkrétne sa mu zakázalo zasahovať do činnosti ministerstva obrany, Národnej bezpečnostnej agentúry a Agentúry pre vesmírne spravodajstvo. Zhruba povedané, právomoci riaditeľa národnej spravodajskej služby boli obmedzené na kontrolu činnosti CIA. Okrem toho je Národné protiteroristické centrum priamo podriadené šéfovi Národnej spravodajskej služby. Napriek tomu úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby zamestnáva približne 1,5 tisíc ľudí. Má vlastnú centrálu, oddelenie zberu údajov, analytické služby a oddelenie informačných technológií. Táto pozícia skutočne umožňuje určovať strategický smer celej spravodajskej komunity USA a spájať ich (okrem ministerstva obrany a vesmírneho spravodajstva). Okrem toho riaditeľ národného spravodajstva určuje aj priority personálnej práce. Tá je pre Trumpa veľmi dôležitá. Zvolený prezident USA chce na kľúčové pozície, najmä v bezpečnostných službách, dosadiť nielen jemu osobne lojálnych ľudí.

Pripravuje sa niečo ako “veľká čistka”, ktorá by eliminovala možnosť sabotáže protitrumpovských síl v štátnom aparáte. Preto vzniklo nové oddelenie pomenované po Ilonovi Muskovi, ktoré má pod heslom “zvyšovania efektívnosti” uskutočniť prudkú redukciu štátneho aparátu. Je možné, že bezpečnostné orgány sa jednoducho zbavia chránencov Demokratickej strany alebo osôb, ktoré osobne nemajú radi Trumpa alebo jeho myšlienky. Napríklad už unikli informácie o príprave prepustenia celého zoznamu protitrumpovských generálov Pentagónu, ktorí by mohli byť nahradení majormi a plukovníkmi. Práve o tom bolo vymenovanie mladého majora vo výslužbe Peta Hegsetha za ministra obrany.

Pravdepodobne približne rovnakú úlohu, len v spravodajskej komunite, bude mať Tulsi Gabbardová. Bude čistiť (alebo, ak chcete, reformovať) spravodajskú komunitu USA. So svojimi radikálnymi (v rámci možností) sociálnymi a zahraničnopolitickými názormi a osobnou lojalitou voči Donaldovi Trumpovi sa na túto úlohu ideálne hodí. S každým novým takýmto vymenovaním je plán zvoleného prezidenta na rozbitie manažérskeho a byrokratického systému ” deep state” čoraz jasnejší. Je ťažké predpovedať, nakoľko bude táto špeciálna operácia úspešná. Americký byrokratický systém sa vie brániť. Dá sa predpokladať, že kandidatúra Tulsi Gabbardovej môže byť v Kongrese zastavená, aj keď republikáni teraz plne ovládajú obe komory amerického parlamentu. Napriek tomu jej názory môžu znepriateliť aj niektorých konzervatívcov a stať sa formálnou príčinou sporov okolo jej vymenovania.

armadnymagazin.sk