Chrám Veľkej Tartárie

Encyklopédia evolúcie Zeme na stenách chrámu, ktorý bol predstavený G. Sidorovu:

– Najprv sa raňajkujeme, potom vám ukážem svoje gazdovstvo. Uvidíš, čo chceš: chrám Rodu, ktorý zázrakom prežil na tejto dlho trpiacej zemi. A potom budeš musieť pochopiť štruktúru riadenia sociálnej kontroly a mechanizmus degradácie ľudského vedomia, ktorý sa spolieha na zákon celostnosti a ničí nielen psychiku človeka, ale aj jeho telo, dodal Čerdyncev.

– Vieš prečo som ťa zoznámil s volchvom Velemirom? – Čerdyncev ma prebodol očami. – Pretože je priamym potomkom najväčšieho vojenského vodcu na planéte. Ten, ktorého Číňania nazývali Džingischán. Nie ja, ale on nech ti vysvetlí mechanizmus riadenia gigantickej ríše jeho vzdialeného predka, v ktorej neboli absolútne žiadne peniaze – a zlato ani žiadne ďalšie poklady na jeho území sa necenili. Bude to oveľa presvedčivejšie, – dokončil svoj krátky príhovor strážca.

Z toho, čo som počul, ma striaslo. Bolo jasné, že starec neklame. Ale vidieť pred sebou priameho potomka Timčaka, toho, ktorý na konci dvanásteho storočia spochybnil celý vtedajší svet utápajúci sa v klamstvách a pokrytectve, na to moja psychika zjavne nebola pripravená. Medzitým pra-pravnuk najslávnejšieho z imperátorov Tartárii, sa akoby nič nestalo, usmieval, občas na mňa pozrel a ďalej pripravoval raňajky.

– No, čo stojíš akoby si prehltlol aršin? – obrátil sa ku mne Čerdyncev. – Pomôž najmladšiemu Čingizidovi, vidíš že nemá čas na ryby!

Keď som sa spamätal, rýchlo som nakrájal rybu a pripravil soľ a korenie. Zatiaľ sa uvaril čaj a my sme si sadli k stolu.

– Tento chrám bol postavený za posledného cára Tartárie, Ivana VI.? – prerušil ticho Velemir. – Mimochodom, môjho veľkého predka tiež volali Ivan.

– Áno, aj tak ho nazývali – Timčak, – poznamenal som po chvíli.

– Máte pravdu, aj sa tak ho volali. Je to rovnaké ako meno Polkan. Timčak zo starodávneho jazyka znamená „veliteľ pluku“, pretože pluk u Rusov sa nazýval „tmou“. Odtiaľ pochádza výraz „tma-tmúca“, to znamená veľa, asi desaťtisíc. Historici vymysleli z ruského slova „tma“, čo znamená „veľa“, slovo, ktoré neexistuje v tjurskom jazyku a nikdy neexistovalo. Vieš ktoré?

– Pravdepodobne tumen.

– Správne. Koľko legiend vzniklo o veľkom kráľovstve Ivana? Napriek prísnej cenzúre a úpravám niečo o tomto vládcovi prežilo aj od Marka Pola. Timčak ale nebol prvým Ivanom, pred ním žil ďalší. Ale to bolo dávno, v čase slávneho Qin ShiHuang, ktorého jednotky boli po zjednotení ľudu Han presunuté na sever.

– Hovoríš o polovici tretieho storočia pred novou chronológiou?

– Skoro si uhádol. Vtedy starodávny Ivan, kráľ Tartárie, spôsobil vojskám zjednotenej Číny ťažkú ​​porážku. Nebol to Qin ShiHuang, kto postavil Veľký múr, ako sa píše v historických knihách, ale imperátor severnej ríše Ivan. Meno Ivan však dostal tento cár po víťazstve nad Číňanmi. Spočiatku to bola prezývka. Faktom je, že v starovekom jazyku dlhé „i“ znamená „silu“ a „va“ – zlý, temný, pozemský princíp a všetko dohromady – dobyvateľ temnoty alebo zla.

– Ukazuje sa, že aj mňa môžete pokojne volať Ivan? – Bol som prekvapený.

– Nevedel si to?

– Prvýkrát som to počul.

– Teraz to už vieš … Ty, Ivanuška, – šťuchol ma do lakťa Čerdyncev, – si stále prekvapený a neraňajkuješ. A mimochodom, je už čas ísť – inak nestihneme.

– Áno, už som pripravený ísť s vami kdekoľvek.

– Sadni si, pokojne jedz a nepočúvaj ho, – upokojoval ma Velemir. – Všetko bude v poriadku, stihneme všetko.

Po raňajkách sme všetci traja išli prezerať komplex.

Bolo už denné svetlo a cez zasnežený plášť boli zreteľne viditeľné technické prístavby a osemuholníková budova. Bola postavená z hrubých smrekovcových kmeňov. Zasnežená strecha pripomínala niečo ako pyramídu, na vrchu ktorej bola viditeľná osemuhlá, ostrá, žltá veža.

Prekvapilo ma, že guľatina, z ktorej boli poskladané steny budovy, boli celé pokryté tenkou farebnou rezbou natretou všetkými druhmi farieb. Prekvapene som otvoril ústa a začal som skúmať, čo je zobrazené na brvnách. To, čo som videl, ma nakoniec šokovalo.

Na obrovských vodorovne ležiacich guľatinách boli zobrazené listy a kmene rastlín z obdobia karbónu! Výhonky Singhilarií a Lepidodendronov boli navzájom zložito prepletené. Medzi nimi som videl stonky kalamitov a niektoré pre mňa neznáme rastliny. Na niektorých miestach, medzi listami, som si všimol realistické obrázky stegocefalov a niektorých ďalších tvorov, ako sú mloky a žaby.

Keď som sa pozrel na vyrezávané okenné rámy, zostal som bez slov: pripomínali mi našu Tomskú drevenú rezbu. Rovnaký rastlinný štýl, rovnaké listy starých papradí a prasličky, len oveľa bohatšie a ešte rozmanitejšie. Potichu som ukázal na vyrezávaný pás, Velemir ma pochopil a s úsmevom prikývol.

– Máš pravdu, Ivan. Niečo podobné máte v Tomsku na moskovskej ulici. A nikoho, myslím vašich vedcov, nikdy nenapadne, že listy rastlín, ktoré sú zobrazené na architektúre mnohých Tomských domov, patria do flóry karbónu a dokonca aj devónu … To je zotrvačnosť myslenia: to nemôže byť, pretože sa to nehodí do rámca môjho vnímania sveta.

– Prečo sa podobná rezba vyskytuje iba v našich sibírskych mestách, ale nie napríklad v Európe?

– Okná na ruskom severe: v Archangeľskej oblasti a Karélii – sú zdobené vlnami, ktoré sa zdvihli nad pochovaným pod nimi chrámom alebo pyramídou. Tento jazyk architektúry hovorí o domove našich severných predkov. Tu jazyk architektúry hovorí o niečom inom: o veľkej minulosti starej hviezdnej rasy. O tom, že pred šesťsto miliónmi rokov naši predkovia objavili mladú kvitnúcu planétu a začali kontrolovať priebeh jej vývoja.

– Nevysvetlil si, prečo sa spomienka na našu dávnu minulosť zachovala na Sibíri a nikde inde: ani v Európe, ani v Amerike, ani v Afrike, ani v Austrálii?

Žrec pár minút premýšľal, potom pri pohľade na mňa povedal:

– Nie tak celkom. Na severe Hindustanu sa niečo zachovalo. Mám na mysli naše predárijské a árijské Védy, ako aj neskoršie Purány. Čo sa týka jazyka architektúry, je to jednoduché: Sibír je súčasťou poslednej árijskej ríše, ktorá až do samého konca, až do svojej definitívnej smrti, tvrdohlavo zachovávala starodávnu hviezdnu tradíciu. Tartária nie je mýtus, je to realita. A bez ohľadu na to, ako sa ju pokúšajú pochovať, aby ľudstvo zabudlo na Veľkú severnú ríšu, nepodarí sa im to.

Zákon času je nemilosrdný a teraz funguje pre Rusko, a teda aj pre Tartáriu. Pokiaľ ide o váš Tomsk, na jeho mieste sa až do 17. storočia nachádzala starodávna Grastiana, jedno z hlavných miest našej ríše, – žrec zdôraznil slovo „našej“. – Aj keď zahynula na taktický jadrový náboj, nie všetci jej obyvatelia zahynuli. Niektorí prežili, čo znamená, že sa zachovala aj spomienka na minulosť. Máte tam jedno zaujímavé jazero v centre Tomska?

– Myslíš Biele? – pozrel som na bradatého muža.

– Áno, Biele. Nachádza sa práve na území starého mesta … To je kráter z jadrového zariadenia. Nechajme však túto smutnú tému. Pred tebou je zázrakom zachovaný objekt, ktorý bol postavený ešte pred bombardovaním. Pozeraj a obdivuj!

A začal som podrobne prezerať vyrezávané smrekovcové kmene úžasnej stavby. Spočiatku sa mi rezba zdala chaotická a nezmyselná, ale keď som kráčal po budove po obvode, uvedomil som si, že to tak nie je. Jedna stena budovy bola venovaná devónu a karbónu. Na nej boli vyrezávané výhonky psilofytu, prasličky a papradie. Na druhej stene boli rezby trochu odlišné: po celej dĺžke guľatiny zdobené gingovými listami a mne neznámymi konármi ihličnanov. Ich plody boli navyše vyrezávané na guľatine v podobe okrúhlych alebo podlhovastých šišiek podobných sviečkam. Medzi týmito rozprávkovými rastlinami som si všimol malé figúrky jašterov, z ktorých niektoré mi boli známe. Rozlišoval som niekoľko druhov stegosaura, skúmal som diplodokusa stojaceho pri obrovskom ginkgu. Medzi vetvami som rozlíšil ceratosaura, ktorý sa ukrýval v zálohe a uvidel som pterodaktyla sedieť na strome. Ale mnohých jašterov som videl prvýkrát. Ignorujúc prenikavý vietor som s úžasom pozeral na plazy, ktoré som nepoznal…

Z knihy G.Sidorova: Chronologicko–ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie 6.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar“

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.