Chmelár známym mainstreamovým menám: Už dávno nie ste žurnalisti, ale aktivisti!

Demokrati z N a SME. Vraj objektívni, nezávislí a nestranní žurnalisti. Ktorí píšu a hovoria len pravdu. A nie sú na rozdiel od „alternatívnych dezinformátorov“ na nikoho strane.

Len pani Tódovú ako celý Denník N platia tí istí, ktorí aj istú Nadáciu a stranu Progresívne Slovensko. Pani Kovačič Hanzélyová zo SME sa zase nie až tak dávno ako správna demokratka vyjadrila, že „o pravde sa nediskutuje.“ V jej nedávnom rozhovore „školila“ sudkyňu Kosovú z toho kam má a kam nemá chodiť dávať rozhovory. Na sociálnej sieti sa k nim a ďalším „majiteľom jednej pravdy“ vyjadril historik, publicista, občiansky aktivista a poradca premiéra docent Eduard Chmelár.

Žurnalistika je mŕtva

„Žurnalistika stráca podporu verejnosti a v podstate prechádza podobnou krízou ako poézia: čím menej ľudí ju číta, tým viac sa ukája sama sebou. Revolučná zmena oproti ére žurnalistiky spočíva v tom, že občania už nie sú závislí na pasívnom prijímaní spravodajstva od informačných monopolov, majú sami rozširujúce sa možnosti informácie vyhľadávať, prijímať i šíriť.

Táto interaktivita zbavuje žurnalistiku exkluzivity. A hoci sa médiá a ich spriaznení politici tejto narastajúcej konkurencii bránia čoraz nepresvedčivejšími výhovorkami, že ich všetci potrebujú, každodenná prax a meniace sa trendy to vyvracajú. Médiá hlavného prúdu tieto zmeny ešte odmietajú uznať a prispôsobiť sa im,“ uviedol docent Chmelár.

Demokrati z N a SME

Ktorý ďalej podrobil našich „majiteľov jedinej pravdy“ objektívnej a zdrvujúcej kritike.

„Všimnite si, čo má spoločné svätá trojica našej žurnalistickej žumpy Arpád Soltész, Peter Schutz a Martin Šimečka – ani jeden z nich si nedokázal urobiť riadnu vysokú školu a všetci urážajú vzdelaných ľudí. A tie kŕčovité komplexy, keď si napríklad Šimečka dovolí urážať popredných slovenských vedcov a umelcov ako „spodinu.“

„Alebo keď primitívi Soltész a Schutz dehumanizujú ľudí s neporovnateľne vyššou kvalifikáciou a morálnou integritou, akú majú oni, až kričia do očí. Z týchto ľudí nielenže preteká zloba a nenávisť, oni sú predovšetkým tak zúfalo hlúpi, že ich posudky a odsudky nemôže brať vážne nikto, kto si čo i len trochu váži vzdelanie, inteligenciu a kompetentnosť,“ skonštatoval publicista.

ZHK v. sudkyňa Kosová

Dotkol sa tiež relácie Zuzany Kovačič Hanzélyovej zo SME, ktorá si pozvala známu dlhoročnú sudkyňu Marcelu Kosovú. Zjavne ale nie so zámerom ponúknuť jej objektívny priestor.

Keďže každý, kto už videl rozhovory ZKH s predsedom Súdnej rady SR Mazákom, ktorého práve Kosová často kritizuje, musí vedieť, že má k nemu pani „objektívna a nestranná žurnalistka“ viac ako priaznivý vzťah.

Okrem iného, sudkyni vytýkala i to, že si dovolila dať rozhovory „dezinformačným médiám,“ medzi ktoré nezabudla zaradiť ani ereport. (Pozn aut.: Autorka týchto rozhovor by bola veľmi rada, keby najbližšie pani kolegyňa novinárka uviedla aj to, v čom presne v nich dezinformovala)

Ostrý odkaz

„Špeciálne táto pani, ktorá priznala, že bola mojou študentkou a že som bol oponentom jej nie veľmi kvalitnej bakalárskej práce, v jednom rozhovore sebavedomo vyhlásila, že ona pre svoju novinársku činnosť nepotrebuje všeobecné vzdelanie.“

„No musím povedať, že tie jej medzery vo vzdelaní aj cítiť. Nedostatok vzdelania totiž nezakryjete sebavedomým štekaním. Zuzana Kovačič Hanzelová je známa tým, že sa často verejne sťažuje, ako jej ľudia verbálne ubližujú.“

„Úroveň našej verejnej diskusie je naozaj alarmujúca, ale ak sa novinárka vystavuje sebaľútosti, mala by si položiť aj otázku, čím k takejto atmosfére prispela, resp. či si je vedomá, koľkým ľuďom ublížila ona sama.

Predovšetkým ma pobavilo, ako novinárka zhodnotila reakcie ľudí na svoj rozhovor so sudkyňou Kosovou. Reakcie tých, ktorí ju chválili, označila za neagresívne, slušné a úctivé. To sú podľa nej tí, ktorí vidia svet vecne.

Reakcie tých, ktorých tento rozhovor pobúril, označila za mimoriadne agresívne, vulgárne a pomstychtivé. To sú podľa nej tí, ktorí vidia vo všetkom konšpiráciu,“ skonštatoval Chmelár.

„Dobro samo“

Ktorý na záver svojho vyjadrenia poukázal aj na to, že touto „dg. akýchsi nadľudí, ktorí chcú predsa len dobro, rovnosť a lásku pre všetkých,“ pričom to ale končí tam, kde má niekto iný názor, netrpí riozhodne sama.

„Teda, nech mi pani Kovačič Hanzelová odpustí, ale ťažko označiť toto jej videnie sveta inak ako až primitívne a komicky zjednodušené. Nejde len o to, že novinárka vychádza z nesprávneho predpokladu, že ľudia, ktorí jej posielali slušné a úctivé reakcie, reagujú takto slušne a úctivo za každých okolností.

Ubezpečujem ju, že to tak nie je a pri komunikácii s ľuďmi s iným názorom sú minimálne rovnako agresívni ako tí z druhej skupiny.

To je práve ten falošný dojem tejto názorovej skupinky, že ubližuje sa iba im, že oni sú tí dobrí, kým tí druhí sú tí zlí, že oni šíria lásku, kým ich oponenti nenávisť. Tak pardon, ale toto je buď fatálny omyl alebo odpudzujúce pokrytectvo, ktoré vyvracia každodenná prax,“ poznamenal historik.

ereport.sk