Chmelár: Zelenského správanie je neslýchane drzé, pre jeho pýchu umrú ďalšie státisíce ľudí!

Návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Slovensku zanechala v obyvateľoch, politikoch, ale aj v odbornej verejnosti zmiešané pocity. Ukrajina totižto dlhodobo, a to aj kvôli nie vždy najšťastnejšej Zelenského komunikácii, nemá na Slovensku zrovna takú podporu medzi občanmi, ako by si jej politici predstavovali.

Na jednej strane platí, že Ukrajina je obeťou ruskej agresie, čo si pravdepodobne myslí aj väčšina Slovákov. Na druhej strane sa však v spoločnosti rozmáha presvedčenie, že politikom pri moci ide často viac o Ukrajinu, ako o Slovensko, alebo že tendencia Ukrajiny žiadať stále ďalšie a ďalšie zbrane, alebo komentovať politický vývoj v iných suverénnych krajinách, je cez čiaru.

Komentátor verejného diania Eduard Chmelár si na Zelenského tlačovke, ktorú absolvoval v spoločnosti slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, všimol jeden nenápadný, avšak podstatný moment. Televízia Markíza sa totižto Zelenského opýtala, že čo si myslí o nemalom počte kritikov, ktorých na Slovensku má. Predostierala však názor, ktorý podľa Chmelára kritici Ukrajiny nemajú – že za rozpútanie vojny u našich susedov môže práve Ukrajina.

Médiá žijú vo svojej bubline

„Neviem, v akej spoločnosti sa pohybuje dotyčný redaktor, ale ja vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by za vinníka označoval Ukrajinu, ale poznám drvivú väčšinu ľudí, ktorá želá obom národom mier. Ak spomínaný novinár nevidí medzi tým rozdiel, tak by sa mal dať vyšetriť. Obávam sa však, že takéto skresľovanie postojov obyvateľov Slovenskej republiky nie je omyl, ale zámerná lož a bezočivé osočovanie Slovákov, len preto, aby sa zapáčil svojim chlebodarcom. K podobným účelovým dezinterpretáciám postojov mierumilovných ľudí dochádza pomerne často,“ napísal Chmelár na sociálnej sieti.

Zelenskyj naviac po tvrdú odpoveď rozhodne nešiel ďaleko a podporovateľov mieru nazval podporovateľmi terorizmu. Chmelár upozorňuje, že na mier vyzýva aj pápež František. „Postoje ľudí, ktorí podporujú diplomatické rokovania, označil za proruské a proruské podľa neho znamená proteroristické. Zaujímavá myšlienková skratka. Ak by sme sa mali držať jeho logiky, potom by TV Markíza mohla uviesť túto reportáž s titulkom ´Pápež je terorista´. Áno, až sem nás vedie absurdnosť západnej propagandy,“ upozornil Chmelár.

Príčiny vojny fakticky neriešime

V médiách sa hovorí veľa o následkoch vojny, no každý odborník z oblasti medzinárodných vzťahov vie, že to nie je cesta k vyriešeniu konfliktu. V konečnom dôsledku budú musieť na stole pristáť príčiny. A ak konflikt chce medzinárodné spoločenstvo vyriešiť, musí zamedziť ich aktuálnosti. Inak povedané, ak má Ukrajina nejaký problém, bude potrebné ju dostatočne uspokojiť a ak má Rusko nejaký problém, bude ho potrebné v rovnakej, ak nie v ešte väčšej miere (vzhľadom na globálne postavenie) uspokojiť. Ak má teda Rusko ako veľmoc problém s členstvom Ukrajiny v NATO, v záujme celosvetovej bezpečnosti bude musieť byť Rusko buď porazené, alebo v tejto téme uspokojené. A pravdepodobne všetci tušíme, ktorá z týchto dvoch ciest je vzhľadom na ruské vlastníctvo ultimátnych zbraní hromadného ničenia pravdepodobnejšia.

„Ak je jadrom sváru expanzia NATO, potom každému, kto sa len trochu vyzná v geopolitike, musí byť jasné, že (ako smutne skonštatoval pápež František), koniec tejto vojny je v nedohľadne. Sľubujeme Ukrajincom členstvo v Severoatlantickej aliancii ako prelud. Vstup do NATO totiž pre Kyjev nebude aktuálny dovtedy, kým bude na jeho území vojna. A Rusi urobia všetko pre to, aby tomu zabránili. Môžu ustúpiť, ponechať si len časť územia, môžu sa opevniť na Kryme, ale nikdy, nikdy nebudú akceptovať ohrozenie vlastnej bezpečnosti, za ktoré všetci – vrátane opozície a disentu – považujú členstvo Ukrajiny v NATO. A môžu tu všetci viesť silné reči (ako dnes Zuzana Čaputová), že o tom nebude rozhodovať Rusko: každý nakoniec pochopí, že bezpečnosť je buď globálna alebo žiadna, že nijaký propagandistický naratív typu „na Ukrajine sa bojuje aj za Bratislavu“ nám negarantuje bezpečnosť, ktorá nemôže stáť na regionálnom vojenskom bloku (aké už v minulosti viedli k rozpútaniu prvej svetovej vojny), ale len na celosvetovej dohode,“ pokračuje Chmelár.

Nutné garancie západu

Pokiaľ neprídu zo západu garancie, že Ukrajina do NATO nevstúpi, vojna na Ukrajine bude zrejme pokračovať. Len tak totižto Rusko dokáže dosiahnuť, že náš východný sused do NATO nevstúpi. Krajina, ktorá je vo vojne, to totižto urobiť nemôže. Nie je, na rozdiel od motivácií západu, úplne zrejmé, prečo je pre Ukrajinu členstvo v NATO také podstatné. Pokiaľ by sa totižto krajina tohto plánu vzdala, tak by bolo riešenie konfliktu jednoduchšie. A jedným dychom je potrebné dodať, že na členstvo v NATO sa nikto nepýtal tých najpodstatnejších – obyvateľov Ukrajiny.

„Inými slovami, táto vojna bude zbytočne dlhá a budú v nej zbytočne umierať tisíce, desaťtisíce, možno až státisíce ľudí iba pre pýchu a tvrdohlavosť politikov, ktorí pre svoje úzkoprsé záujmy nedovidia za roh a nie sú ochotní urobiť nič pre diplomatickú dohodu a mier,“ uvádza Chmelár.

Zelenskyj sa vraj vyhráža

Ako sme už uviedli vyššie, Zelenského osoba rozhodne nie je na Slovensku vnímaná len pozitívne. Ukrajina má naviac problémy, ktoré sa západ snaží zahmlievať, ale ktoré sú pre posudzovanie možností jej členstva nie len v NATO, ale aj v EÚ, veľmi podstatné. Už dlhšie sa hovorí o tendencii Ukrajincov uznávať nacistu Stepana Banderu. K tomu sa pridáva aj to, že Ukrajina má reálne problémy s korupciou a je stále považovaná za hybridný, nie čisto demokratický režim.

„Jeho správanie je neslýchane drzé. Volodymyr Zelenský neprosí, ale žiada a neargumentuje, ale vyhráža sa. Už som upozornil na to, že namiesto toho, aby sme pomáhali Ukrajinu europeizovať, sa naši lídri podieľajú na ukrainizácii Európy. Mlčky schvaľujú alebo dokonca preberajú autoritatívne nápady Kyjeva, nič od neho nepožadujú a chvália ho za pokrok. Realita je však iná. Už aj Federácia zamestnávateľov Ukrajiny, ktorá zastupuje tamojších podnikateľov, minulý týždeň vyzvala prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zastavil mieru korupcie, ktorá podľa ich mienky prekročila všetky medze a ohrozuje obranyschopnosť štátu,“ pokračuje Chmelár o Zelenskom.

Zelenského agresívne správanie voči Bulharsku

Negatívna stránka Zelenského osobnosti mala byť najviditeľnejšia počas jeho návštevy Bulharska. Západné médiá o tamojšom prezidentovi Rumenovi Radevovi píšu, že je proruský. Faktom však je, že Radev počas Zelenského návštevy oficiálne vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom. Dodal však, a to už mimo Zelenského predstavy, že ako vrchný veliteľ ozbrojených síl odmieta poskytovanie munície zo záloh bulharskej armády.

„To, čo nasledovalo, bol šok pre všetkých. Volodymyr Zelenskyj naziapal pred kamerami na svojho hostiteľa, že na Ukrajine sa neodohráva konflikt, ale vojna, odmietol návrhy na diplomatické urovnanie a pohrozil Bulharom, že ak sa oni stavajú proti vojenskej pomoci Ukrajine, mohlo by sa im stať, že iní odmietnu pomoc im. Ukrajinský prezident však evidentne nepochopil jednu podstatnú vec. Bulharsko je členom NATO a plní si svoje spojenecké záväzky, preto má na pomoc nárok. Nie je však s Ukrajinou zviazané nijakou dohodou, na základe ktorej by si Kyjev takto agresívne mohol činiť nejaký nárok. Tým skôr, ak mu prezident Radev pripomenul, ako výrazne sa Bulharsko podieľa na pomoci Ukrajine humanitárnymi zásielkami a prichýlením tisícov utečencov. Za toto všetko sa mu však Zelenskyj nepoďakoval ani slovom, čo je hanebné,“ myslí si Chmelár.

Bude rozhodovať Čaputová a vláda bez dôvery

Téma potenciálneho členstva Ukrajiny v NATO sa na Slovensku rieši len v tieni blížiacich sa predčasných parlamentných volieb. To však nič nemení na tom, že samit NATO vo Vilniuse je za dverami a o slovenských postojoch k tejto téme bude rozhodovať Čaputová v úzkej spolupráci s vládou, ktorá nemá mandát ani od občanov, ani od parlamentu. Je teda otázne, či hlboko proukrajinský postoj, ktorý Slovensko na samite dozaista vyjadrí, je legitímny.

„Štyri dni pred summitom NATO je jasné, že Zuzana Čaputová bude patriť k tej časti aliancie, ktorá bude požadovať maximálnu ústretovosť voči Ukrajine. Svojím vyhlásením, že sme jej to sľúbili už na summite v Bukurešti roku 2008, iba potvrdila, že sa v bezpečnostnej politike buď nevyzná alebo škaredo zavádza. Práve v Bukurešti bola pozvánka pre Ukrajinu, ktorú navrhol George Bush a niektoré servilné východoeurópske štáty, vetovaná Nemeckom a Francúzskom. A to najmä na základe predchádzajúceho varovania Moskvy, že toto bude pre ňu vždy červená čiara. Opäť, podobne ako počas vojny v Iraku, rozbíjame jednotu Európy. A opäť tým riskujeme širší, možno globálny konflikt. Aj na tomto príklade vidíte, že nie je jedno, kto stojí na čele štátu,“ dodal Chmelár.

ereport.sk