Chmelár: Zaradiť Rusko medzi teroristické štáty poslancami europarlamentu znamená znemožniť mierové rokovania. Uvedomujú si vôbec militaristickí europoslanci Šimečka, Hojsik, Bilčík, Wiezik, Štefanec a Lexmann, čo robia?

Rezolúcia Európskeho parlamentu je nepremysleným emotívnym textom, ktorý používa obvinenia skôr ako nadávku bez dôkazov. Nebudem brániť ruský postup, lebo od začiatku ho považujem za svinstvo, napísal vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár, ktorý pri tejto príležitosti pripomenul niektoré americké vojnové zločiny a poukázal na zvrátenosť pokryteckej selektívnej morálky.

Rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá označuje Rusko za štát sponzorujúci terorizmus je ďalším nesmierne hlúpym a nebezpečným uznesením tejto inštitúcie, ktorá ma opäť núti premýšľať o kompetentnosti a celkovej kvalite súčasných europoslancov.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo je to tak:

Európsky parlament sa vo svojich zdôvodneniach odvoláva na jednostranné ukrajinské zdroje a nekriticky preberá rétoriku Volodymyra Zelenského, ktorý sa usiluje o zaradenie Ruska medzi teroristické štáty už od apríla.

Pripomínam, že ide o toho Zelenského, ktorý svojich európskych partnerov už mnohonásobne oklamal, takže by ste očakávali minimálne obozretnosť a overovanie jeho tvrdení. Nestalo sa tak napriek tomu, že tlaku ukrajinského prezidenta vyhlásiť Rusko za sponzora terorizmu odolávajú dokonca aj Spojené štáty. Pritom je dôležité upozorniť, že USA majú veľmi prísne kritériá na zaradenie nejakej krajiny na takýto zoznam a dosiaľ tak urobili iba v štyroch prípadoch.

Za teroristický štát je označená Severná Kórea, Irán, Sýria a Kuba. Hoci sú označenia štátnych sponzorov terorizmu z právneho i politického hľadiska vysoko dôsledné, treba vedieť, že ide výlučne o krajiny, s ktorými nemajú Spojené štáty žiadne formálne diplomatické ani obchodné vzťahy. Odborníci navyše predpokladajú, že v prípade Kuby zavážili skôr vnútropolitické dôvody nesúvisiace s bojom proti terorizmu, pretože údajné kubánske väzby na terorizmus sa všeobecne považujú za veľmi pochybné.

Washington sa v zásade vyhýba označovaniu štátov, s ktorými má mnohostranné vzťahy, za teroristické a má na to racionálne dôvody. Európsky parlament urobil teda zjavnú nadprácu a nedostatok vecných argumentov nahradil propagandistickými nezmyslami.

Povedzme si, prečo je tento krok nedomyslený a iracionálny:

Europoslanci tvrdia, že táto rezolúcia bude silným signálom pre podporu Ukrajiny. Neviem, ako toto vyhlásenie bez právnej účinnosti a záväznosti pomôže ukrajinskému ľudu. Moskvu to od ďalších masívnych raketových útokov neodradilo. Nám to naopak skomplikuje možnosť dosiahnutia akejkoľvek mierovej dohody. Nevylučujem, že to bol dokonca zámer predkladateľov.

Europoslanci, ku ktorým sa pridali aj slovenskí militaristi ako Šimečka, Hojsik, Bilčík, Wiezik, Štefanec či Lexmann celkom vážne žiadajú „obmedzenie diplomatických vzťahov s Ruskom na absolútne minimum“ a vyzývajú členské štáty EÚ, aby vyhlásili Ruskú federáciu za teroristický štát.

Uvedomujú si vôbec, čo robia? Moskva už pohrozila Washingtonu, že ak by pristúpil k takému kroku, viedlo by to k prerušeniu diplomatických vzťahov s USA. Myslíte si, že v prípade európskych štátov by Rusko postupovalo inak?

Oveľa dôležitejšie je však pochopiť, čo by to pre Slovensko, Európu a svet znamenalo z praktického hľadiska:

Zaradenie Ruska do zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus by utlmilo medzinárodnú spoluprácu v oblasti globálneho konfliktu a krízového manažmentu – dynamika Bezpečnostnej rady OSN je už teraz veľmi napätá v dôsledku zhoršenia vzťahov medzi veľmocami po ruskej invázii na Ukrajinu. Takýto krok by tiež oslabil Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe – orgán, ktorý najúčinnejšie zvládal riešenia konfliktov, ktoré vypukli po rozpade ZSSR v postsovietskom priestore.

Mnohostranná patová situácia by mala negatívne dôsledky aj na mierové rokovania v situáciách, pri ktorých majú Rusko a Západ spoločný záujem na stabilizácii alebo dokonca vyriešení problému. Prebiehajúce procesy, ako sú rozhovory 5+2 v Moldavsku, ženevské medzinárodné diskusie o Gruzínsku, rokovania o Náhornom Karabachu a dialóg o Líbyi pod vedením OSN, by boli extrémne ohrozené. Vyhliadky na rokovania vedúce k pozitívnemu posunu v takých konfliktoch ako napríklad v Sýrii alebo Mali, by boli ešte pochmúrnejšie.

Pre už aj tak krehkú globálnu ekonomiku by boli otrasy takéhoto vývoja mimoriadne vážne.Ruskí partneri v Euroázijskej hospodárskej únii (Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko) sa už dnes obávajú, že označenie za teroristický štát by mohlo viesť úniu a zónu voľného obchodu v nej k rozpadu.

Tento vývoj by mohol destabilizovať krajiny Strednej Ázie a Arménsko a mohol by otriasť aj Gruzínskom, Tureckom a dokonca aj niektorými členskými štátmi Európskej únie, ktorých ekonomiky majú silné väzby na ruskú ekonomiku.

Okrem toho by to určite viedlo k ďalšiemu zhoršeniu schopnosti amerických a ruských diplomatov spolupracovať na multilaterálnych fórach, na ktorých určitá spolupráca v humanitárnej oblasti a v oblasti predchádzania konfliktom v tichosti pokračuje aj po ruskej invázii. Celkom určite by to sťažilo aj plnenie dohody o uľahčení vývozu obilia, ktorú nedávno uzavreli Rusko a Ukrajina s podporou OSN.

Spomínaná rezolúcia Európskeho parlamentu je nepremysleným emotívnym textom, ktorý používa obvinenia skôr ako nadávku bez dôkazov. Nebudem brániť ruský postup, lebo od začiatku ho považujem za svinstvo. Každá vojna je nespravodlivá, lebo prináša neskutočné utrpenie nevinných, a preto sa treba vždy usilovať predovšetkým o zastavenie krviprelievania. No tak ako je označenie Ruska za teroristický štát pre Moskvu urážlivé, keďže Ruská federácia zohrala v posledných desaťročiach poprednú úlohu v boji proti terorizmu, rovnako je hlúpe označiť každý zásah civilného objektu ruskou raketou za teroristický akt (ako túto propagandistickú rétoriku nekriticky prevzal od Zelenského Európsky parlament).

Obzvlášť poburujúce je, že Európsky parlament doteraz neprijal žiadnu podobnú rezolúciu týkajúcu sa genocídy v Jemene či amerických intervencií v Iraku či iných krajinách.

Pripomeňme si na tomto mieste aspoň niektoré americké vojnové zločiny:

V marci 2012 sa odohrala v Kandaháre masová vražda, pri ktorej Američania zabili 16 afganských civilistov, z toho 9 detí. Pri útoku na nemocnicu v Kundúze, ktorú spravovala organizácia Lekári bez hraníc, zahynulo v októbri 2015 až 42 ľudí. Predstavitelia organizácie tvrdili, že Američania presne vedeli, kde je nemocnica a aj tak ju hodinu bombardovali, kým ju nezničili.

Pripomeňme si, že Denník N vtedy tento ohavný masaker zľahčoval argumentom, že veď aj Rusi v Sýrii bombardovali. https://dennikn.sk/459305/neviete-vybrat-zapadom-ruskom-napoveda/

Jeden z najohavnejších vojnových zločinov v Iraku spáchali Američania 1. apríla 2003: bilancia leteckého útoku na nemocnicu v Hille bola 33 mŕtvych civilistov a 310 zranených. Podľa hovorcu Medzinárodného výboru Červeného kríža americké sily použili fragmentačné bomby, ktorých účelom je spôsobiť čo najviac škôd na ľuďoch.

Pri nálete na univerzitu v Bagdade v ten istý deň zomrelo 25 ľudí.

V irackej Fallúdži zavraždili americké jednotky koncom roka 2004 tisíce civilistov. Bezohľadné násilie voči ženám a deťom sprevádzalo použitie zakázaného bieleho fosforu. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že americká armáda sa počas ofenzívy vo Fallúdži úmyselne zamerala na civilistov ako súčasť svojej kampane na vyhladenie opozície voči jej okupácii. V ďalších rokoch došlo v oblasti k 12-násobnému zvýšeniu výskytu rakoviny u detí.

V novembri 2005 došlo v irackej Hadithe k masakru, pri ktorom americkí vojaci postrieľali 24 žien a detí. Veliteľ práporu priznal, že dal svojim mužom rozkaz „najskôr strieľať, potom klásť otázky“.

Mohol by som ešte dlho pokračovať, ale je to zbytočné. To podstatné je, aby ste si uvedomili zvrátenosť tejto pokryteckej selektívnej morálky. Štyria z piatich stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Veľká Británia a Francúzsko) sú dlhodobo spájaní so zodpovednosťou za opakované bombardovanie nemocníc a miest zhromaždení civilného obyvateľstva bez toho, aby za to niesli náležité následky.

Ak sa teraz chceme zameriavať výlučne na Rusko a zakrývať si oči pred tým, čo robia ostatní, tak to nie je prejav spravodlivosti, ale geopolitického mocenského zápasu. Som za vyšetrenie a prísne potrestanie všetkých vojnových zločinov – tak amerických, ako aj ruských, tak saudskoarabských, ako aj izraelských. Bez tohto rovnakého metra nebude svet nikdy lepším miestom pre život. Ja tu nebudem porovnávať ako Denník N, či je viac jedno zabité dieťa v ukrajinskej nemocnici alebo dvadsať zabitých detí v irackej škole. Lebo z ľudí, ktorí ľudské utrpenie vnímajú selektívne, je mi nevoľno.

Vraždenie a ničenie je podstatou každej vojny, na Ukrajine sa nezabíja viac ako v Iraku alebo Sýrii, nepodľahnime tejto propagandistickej schéme. Podstatné je pochopiť, že vojna ako taká je najväčšie zlo všade na svete, je to najťažší zločin proti ľudstvu. A našou svätou povinnosťou je toto zabíjanie čo najskôr zastaviť.

Ak to niekto nevidí alebo nechce pochopiť a naďalej hľadá zámienky na pokračovanie vojenského konfliktu, na „víťazné ťaženie“ tábora, ktorému fandí, tak by mal povedať priamo, že je za vojnu.

Europoslanci, ktorí zdvihli ruky za túto nezmyselnú rezolúciu, tým povedali to isté – nechcú ukončenie vojny, nechcú mierové rokovania, chcú im zabrániť za každú cenu.

Národné parlamenty musia toto nezodpovedné dobrodružstvo zastaviť. Európska únia, ktorá si pýta prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskom a ďalšie vyhrotenie konfliktu, už viac nie je mierovým projektom.

(Na snímke / v statuse E. Chmelára – pozn. IV / je pohľad na to, čo zostalo z nemocnice v jemenskom Haydane po nálete koalície vedenej Saudskou Arábiou a vojensky podporovanej USA – bez záujmu západných médií).

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna