Chmelár vyzliekol „ozvenu Smeru“ donaha: HLAS-SD chce viac vládnuť s liberálnou pravicou

„Smer je náš súper a chceme ho vo voľbách poraziť,“ zahrmel na tlačovej konferencii po sneme Hlasu-SD Peter Pellegrini a definitívne tak zmietol zo stola všetky ilúzie naivných ľudí, ktorí si myslia, že blufuje a po voľbách sa spojí s Robertom Ficom, glosuje dianie na politickej scéne analytik Eduard Chmelár.

Treba si už konečne otvoriť oči, pokračuje.

Hlas-SD jasnejšie ako kedykoľvek predtým ukázal, s kým chce formovať Slovensko. Jediná strana, ktorú otvorene označil za svojho želaného koaličného partnera, bolo pravicové KDH, hoci z ďalších podmienok bolo jasné, že najbližším spojencom je Progresívne Slovensko.

Preto vyznieva smiešne, ak nie trápne, keď sa Hlas-SD označil za tú pravú a jedinú sociálnu demokraciu.

Rád by som ich požiadal, aby mi ukázali aspoň jediného nefalšovaného sociálneho demokrata v ich strane. Lebo sociálna demokracia sa bez sociálnych demokratov robiť nedá.

Nič na tom nemení ani tradične oportunistický prejav Borisa Zalu, ktorý sa zaliečal Pellegrinimu, že lepší prejav ešte nepočul (kedysi rovnako lichotil Ficovi) a že ozajstnú sociálnu demokraciu dnes reprezentuje Hlas (to isté hovoril o Smere, keď sa ten označoval za „tretiu cestu“ a niektorí jeho poprední funkcionári sa odmietali nazývať ľavičiarmi).

A smutný bol aj pohľad na Petra Weissa, ktorého kedysi presadil na veľvyslanecký post práve Robert Fico napriek odporu Petra Pellegriniho a celej jeho skupinky, ktorá dnes sedí v Hlase – a dnes na svojho chlebodarcu kydá a robí nadprácu pre technokratov, ktorých falošne stotožňuje s ľavicou…

Na to, že to mal byť snem slávnostný, sa Pellegrini dosť neslávnostne a hlavne nevkusne opäť pustil do Smeru, akoby ním bol posadnutý. Keď na neho pľul, že Smer sa vraj kvôli moci spojí aj s čertom, niekto by mu mal položiť otázku, či sa už s ním dávno nespojil sám a zabudol, komu vďačí za kariéru.

Keď ho označil za stranu minulosti, zabudol dodať, že sám si kus tej minulosti so sebou priniesol: sedeli tam totiž tí istí biznismani, ktorí kedysi stáli za Smerom (niektorí dávnejšie aj za HZDS) a dohadzovali za neho kšefty.

Ako môže byť stranou budúcnosti politický subjekt, ktorý ťahá za sebou problematickú oligarchiu, čiže to najhoršie zo svojej minulosti?

Keď Pellegrini zvolal „Všetci sme tu sociálni demokrati!“ – bolo to až komické – v sále, kde sedeli Rado Baťo, Tomáš Malatinský alebo bývalý minister hospodárstva za HZDS a dnešný prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Milan Cagala… no, čo vám poviem, hotoví socialisti!

Kydajú na Smer, v ktorom sú aspoň nejakí ľavičiari a zároveň sa spoja s pravicovou Dobrou voľbou, pričom vyzdvihnú na kandidátku také kádre liberálnej pravice ako je Peter Kresák, Katarína Cséfalvayová či bývalý minister obrany za SDKÚ Martin Fedor. Oni si z nás asi robia srandu.

Pritom sám líder Hlasu-SD Peter Pellegrini nedokázal ani zrozumiteľne odpovedať na otázku, v čom sa tak zásadne odlišujú od Smeru. V sociálnej oblasti nie sú Hlasom, ale len Ozvenou Smeru-SSD, pretože opakujú iba to, čo dávno navrhuje a presadzuje strana Roberta Fica.

V politickej oblasti hlasisti obviňujú smerákov, že sú príliš konzervatívni, no sami odmietajú registrované partnerstvá, čo je nielen klasická liberálna agenda, ale aj súčasť sociálnodemokratického programu rovnosti.

Vraj oni na rozdiel od Smeru rozmýšľajú v širšej perspektíve ako sú najbližšie voľby, čo je síce pekné, ale bez konkrétnych návrhov sú to iba všeobecné kecy. Takže v čom sú tie rozpory?

Ten najjasnejší rozdiel prezradil Peter Pellegrini nie počas prejavu na sneme, ale na následnej tlačovej konferencii. Vyjadril sa, že bude podporovať Ukrajinu v boji „do posledného chlapa“ a že podporuje rozvoj zbrojárskeho priemyslu na Slovensku, ktorý by mal vyzbrojovať nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie regióny vo svete.

Až ma zamrazilo. Vari je toto rozdiel medzi konzervatívcom a sociálnym demokratom?? Pellegrini tiež podporil boj proti tzv. dezinformáciám a naznačil, že pre neho nie sú partnermi Orbán a Trump, ale Macron a Biden.

Zvláštne, že nespomenul Varoufakisa, Corbyna, Sandersa, Obradora, Mujicu, že nespomenul žiadneho ľavicového politika, ale iba centristických lídrov. Takto si predstavuje sociálnu demokraciu?

Kde sa podela uveriteľnosť sociálneho demokrata?

Prejav Petra Pellegriniho, ktorý sa niesol v americkom štýle, bol naozaj pôsobivý. Ale hovoriť na najluxusnejšom sneme, aký kedy Slovensko zažilo, ľuďom, ktorí tam prišli na milionárskych autách, o tom, že na Slovensku je chudoba, vyznelo naozaj trápne.

Darmo sa vykrúca, že sociálni demokrati nemusia chodiť otrhaní – to od nich ani nikto nechce, ale nejaká miera uveriteľnosti a správania bez okázalosti, ktorá ľudí neuráža, je naozaj na mieste.

Nie nadarmo sa u nás hovorí, že „Sýty hladnému neverí“ alebo „Reči sa hovoria a chlieb sa je“.

Je legitímne, že Hlas-SD si vybral svoju cestu. Ale voliči by sa nemali nechať opiť rožkom a uvedomiť si, že si vybral cestu vojny a súčasný trend potláčania slobody.

Na Petrovi Pellegrinim mi vždy bola sympatická miernosť, ktorá však postupne prerástla do oportunistickej túžby byť akceptovaný v medzinárodných mocenských kruhoch. Tam sa začala prejavovať jeho ústupčivosť, nestálosť a neraz aj zbabelosť.

Na jeho politiku sadne ako uliaty jeden starý ľavicový vtip, že liberáli majú radi rôznorodosť vykorisťovania. Ďalej sa nedostanú.

Už viackrát som zdôrazňoval, že ak chceme zachrániť mier a slobodu, potrebujeme na to skôr odvahu ako slušnosť.

Peter Pellegrini dnes ukázal, že je iba Čaputovou v nohaviciach, ktorý nemá odvahu ani na zásadné zmeny a už vôbec na presadzovanie dlhodobých vízií. Jeho jedinou ambíciou je túžba po premiérskom kresle.

Teda práve tá túžba po moci, ktorú tak falošne vyčíta Smeru. On nechce skutočnú zmenu, ale iba kontinuitu s tým, čo tu predstavuje Čaputová, Sulík, Šimečka a podobní. Chce byť v korporatívnych kruhoch za pekného a (po)slušného. Je to škoda, ale treba to prijať.

Zamávajme mu na cestu do náručia liberálnej pravice, ktorá ho rozdrví rovnako ako spojenie s Dzurindom a KDH zničilo SDĽ.

Eduard Chmelár

skspravy