Chmelár vyčíta Dankovi demagógiu ohľadne kritiky Fica za vojenskú podporu Ukrajine na jednej strane, žiadnu zmienku SNS, keď národniari opomenuli, že premiér sa na summite EÚ vzdal výhrad o utrpení obyvateľov Pásma Gazy, ale aj úvahy šéfa SNS ujsť do Bruselu

Vždy som mal v hlbokej úcte osvietené tradície rázusovskej Slovenskej národnej strany, jej kultivovaných novodobých poslancov, ako boli Jozef Prokeš, Štefan Kvietik, ale aj Karol Farkašovský či zosnulý Jaroslav Paška.

Ale čo má s týmito tradíciami spoločné ten fašizoidný hrubý slovník, ktorý preniká aj do bežného života a ktorým sa SNS nielen radikalizuje, ale najmä spreneveruje svojim ideálom?, pýta sa vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

KEĎ ŠESŤ DNÍ PO VYMENOVANÍ VLÁDY ANDREJ DANKO SPOCHYBŇUJE, ČI VYDRŽÍ, POTVRDZUJE TÝM, ŽE OPÄŤ BUDE JEJ NAJSLABŠÍM ČLÁNKOM

Je príznačné, že práve národniari, ktorí sú precitlivenučkí na každú, aj tú najmenšiu racionálnu kritiku, útočia na všetky strany a nezriedka aj podpásovo na svojich koaličných partnerov. Andrej Danko bol taký vždy. Ak si odmyslíme, že naposledy, keď mala SNS v rukách ministerstvo životného prostredia, skončil minister vo väzení a formy rozkrádania boli také rozsiahle, že premiér musel národniarom rezort jednoducho odobrať (lebo to bol ešte predsedom Ján Slota), všetci si pamätáme, ako sa Andrej Danko správal už v koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Najprv v januári 2017 prirovnal vzťahy v koalícii k manželstvu pred rozvodom, novinárom sa vyžaloval, že s premiérom sa nerozpráva už sedem dní a jeho vtedajšieho poradcu Erika Tomáša označil za donášača. Potom v júli zasa trucoval a povedal svojim ministrom, aby nešli na vládu. O mesiac neskôr znova prekvapil svojich koaličných partnerov, keď absurdne vypovedal zmluvu. Všetky tieto krízy vyriešil Robert Fico s chladnou hlavou a bez toho, že by čokoľvek z toho komunikoval na verejnosti.

Lenže Andrej Danko má takéto správanie očividne v povahe. Aj pred týmito voľbami útočil do všetkých potenciálnych koaličných partnerov, až ho musel Robert Fico napomenúť, aby nepálil mosty. No a naposledy sa opustil predvčerom v rozhovore pre Hospodárske noviny, v ktorom vytvoril asi svetový rekord: iba šesť dní po vymenovaní štvrtého Ficovho kabinetu sa médiám posťažoval, že nevie, dokedy táto vláda vydrží. A akoby to nestačilo, zaútočil nielen na ministrov Hlasu, ale aj priamo na premiéra. Údiv vzbudzuje už len fakt, že so svojimi výhradami neoboznámil najprv samotného Roberta Fica, ale najprv sa vyžaloval v podstate marginálnemu denníku, ktorému povedal, že s predsedom vlády bude o tom ešte len hovoriť.

Viete, príde mi smiešne, že práve tento človek v relácii urážal renomovaných ústavných právnikov a politológov, že sú to amatéri, ktorí nevedia nič o politike. Keby vedel aspoň niečo o základných pravidlách politiky on, tak by nešiel s bubnom na zajace, ale vyriešil by si to medzi štyrmi očami s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Takúto otvorenú kritiku jeho koaličných partnerov si môžu dovoliť analytici, lebo to je ich práca. On však nie je analytik, ale vrcholový politik a mohol by sa tak už konečne začať správať. Predseda SNS si od koaličných partnerov neustále až takmer zakomplexovane pýta rešpekt, ale on sa naozaj nemá na čo sťažovať. Pri porovnateľnom volebnom výsledku, aký urobil Radoslav Procházka (ktorému sa ušlo len jediné ministerské kreslo), získal až neprimerane veľký vplyv, keď dostal troch ministrov a ideologicky určuje smerovanie až do takej miery, že možno pochybovať o tom, či je naozaj táto vláda sociálnodemokratická, a nie národniarska.

Obávam sa však, že to, čo predviedol Andrej Danko v Hospodárskych novinách, nebola len školácka chyba starého zmätkára, ale premyslený, a preto zákerný začiatok jeho predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu. On sa tým ani nijako netajil, keď povedal, že určite povedie kandidátnu listinu, ale o tom, či nastúpi za europoslanca, sa rozhodne podľa toho, aká bude na Slovensku politická situácia… Byť na mieste členov Slovenskej národnej strany, tak sa za takýto hrubo sebecký kalkul urazím. Líder SNS dal totiž najavo, že necíti zodpovednosť za stranu, je mu jedno, čo s ňou bude a ak to bude vyhovovať jeho záujmom, jednoducho ujde do Bruselu… K tomu sa dá dodať vari už len to, že zbytočne bozkávate výložky, ak neviete, že kapitán odchádza z potápajúcej sa lode ako posledný.

Poďme však k samotnému útoku na Roberta Fica, ktorý bol nesmierne demagogický. Andrej Danko mu vytkol, že vraj podporil vojenskú pomoc pre Ukrajinu a on nesúhlasí s tým, keď doma hovorí jedno a v Bruseli druhé. Nečudujem sa, keď takéto pomýlené argumenty používajú naši novinári, lebo okrem toho, že sú zlomyseľní, sú aj žalostne hlúpi a nevzdelaní. Ale keď sa tak správa podpredseda parlamentu, predseda koaličnej strany a prepytujem nádejný europoslanec, treba zbystriť pozornosť, či vôbec tento kandidát rozumie agende Európskej únie. Lebo v tomto bode sa dostal argumentačne na úroveň „Šimečkovho denníka“, ktorý tak rád poučuje.

V prvom rade, Andrej Danko by sa mal naučiť rozdiely medzi závermi, komuniké a vyhlásením na jednej strane, ktoré majú iba formu politickej deklarácie, a medzi zmluvou, smernicou či dohodou, ktoré sú právne záväzné. On s tým mal problém už v roku 2018, keď sa mu nedalo vysvetliť, že Marakéšsky kompakt o migrácii nie je právne záväzná zmluva. Závery Európskej rady sú iba všeobecné rámce. Iste, ich prijatím sa šéfovia štátov a vlád formálne stotožňujú s duchom takýchto záverov, ale k ničomu ich to nezaväzuje. Robert Fico to už veľmi jasne vysvetlil tesne pred odchodom do Bruselu na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti: Nikto nemôže zabrániť Nemecku alebo Francúzsku v rozhodnutí posielať na Ukrajinu zbrane. Ak by sa Andrej Danko začal hádzať o zem už pri takýchto všeobecných záveroch, až tým by sa zosmiešnil a dostal nás do izolácie. Na našom rozhodnutí neposielať zbrane na Ukrajinu sa tým nič nemení. Svedčí o tom aj fakt, že za závery v tomto duchu hlasoval aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dlhodobo odmieta posielať zbrane na Ukrajinu.

Chápem, že laik môže byť z toho zmätený. Keby to bolo na mne, obchod so zbraňami by som postavil na rovnakú úroveň ako obchod s drogami. Lenže takto to nemyslel ani Andrej Danko. On (podobne ako líder Hlasu) vášnivo podporuje biznis slovenských zbrojoviek, chvastá sa, že húfnica Zuzana II je aj dieťa SNS a proti predaju zbraní, hoci aj do konfliktných oblastí ako je Izrael, Saudská Arábia či africké štáty by nič nemal. Ale mne sa takýto postoj hnusí ešte viac, lebo je pokrytecký a zarába na zabíjaní ľudí. Lenže reálna politika je vždy vecou kompromisu a Robert Fico je pragmatický politik, ktorý si určil priority. Jeho prioritou je, aby sme už neznižovali vlastnú obranyschopnosť rozdávaním našej vojenskej techniky zadarmo a aby sme neprijímali také ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré ťažko poškodzujú naše hospodárstvo. Kvôli tomu obetoval výhrady voči všeobecným záverom Európskej rady, kvôli tomu evidentne obetoval aj utrpenie obyvateľov Pásma Gazy (voči tomu už SNS neprotestovala, ozvali sa len mimoparlamentní Socialisti.sk).

Andrej Danko by však v tejto chvíli urobil lepšie, keby si nerobil kampaň do eurovolieb na úkor stability koalície a keby sa radšej viac povenoval svojim nominantom, ktorí sústavne ohrozujú už aj tak dosť krehký politický zmier. Je neúnosné, aby sa vrcholoví politici správali tak ako napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý sa na sociálnej sieti vyhráža ochranárovi slovami: „Ty šúchaj nožičkami, o chvíľočku sa Ti začnem venovať, aj Tvojmu pôsobeniu v rezorte“ (napísal som to aj s opravou jeho gramatických chýb). Podobne ma vyrušuje, keď národniari zneužívajú na boj proti politickým oponentom videá bossa konkurznej mafie. To má byť nový štandard politického zápasu alebo čo?? Veď nech už toľko nemachrujú a predložia verejnosti svoje zistenia a dôkazy, ale vyhrážky do verejného života nepatria, to nie je slovník demokratických politikov, ale gangstrov. Vždy som mal v hlbokej úcte osvietené tradície rázusovskej Slovenskej národnej strany, jej kultivovaných novodobých poslancov, ako boli Jozef Prokeš, Štefan Kvietik, ale aj Karol Farkašovský či zosnulý Jaroslav Paška. Ale čo má s týmito tradíciami spoločné ten fašizoidný hrubý slovník, ktorý preniká aj do bežného života a ktorým sa SNS nielen radikalizuje, ale najmä spreneveruje svojim ideálom? Odpoveď nechám na ich sebareflexiu, ak sú jej ešte schopní.

Samozrejme, vývoj v Európskej únii ma hlboko znepokojuje. EÚ už dávno nie je mierový projekt, a to, čo eufemisticky nazvala „Európsky mierový nástroj“, nie je v podstate nič iné ako hlavný nástroj jej zvyšujúcej sa militarizácie – keď prostredníctvom mimorozpočtového fondu podporuje vojenské intervencie v afrických krajinách alebo spomínané vyzbrojovanie Ukrajiny. Ak Európska únia dokáže len posielať zbrane a vyrábať muníciu, no nie je schopná vymyslieť ani jeden jediný mierový plán, ani jednu jedinú mierovú iniciatívu (či už sa to týka Ukrajiny, Blízkeho východu alebo Afriky), ak nie je schopná vygenerovať politikov schopných samostatne myslieť a konať, ak si nevie dať rady so žiadnym konfliktom, potom sa čoraz viac stáva zbytočnou. Viem si predstaviť, že Slovensko by mohlo byť užitočné práve tým, ak bude schopné navrhnúť na európskej úrovni zmysluplnú mierovú iniciatívu. Som presvedčený, že máme dostatok schopných a nevyužitých odborníkov, ktorí by sa o to mohli pokúsiť. A rovnako som presvedčený, že sa to môže podariť iba vtedy, ak bude vládna koalícia v týchto otázkach jednotná, ak to bude konsenzuálna politika Slovenskej republiky a ak z toho nikto nebude vytĺkať lacné politické body. V tom môže Andrej Danko pomôcť oveľa účinnejšie ako samostatnou partizánčinou a výstrelmi od boku.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna