Chmelár reaguje na pripravovanú vládnu cenzúru a psychopatického admina spravujúceho stránku Polície SR

Tzv. blokovanie nebezpečného obsahu, v rámci novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, spĺňa bez akýchkoľvek pochýb všetky definičné znaky cenzúry, a je teda brutálne protiústavným činom, píše vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú tento týždeň schválila vláda a ktorá umožňuje „blokovať obsah, ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov SR“ je definitívnym potvrdením mojich dlhodobých varovaní, že táto mocenská garnitúra je hrozbou pre slobodu a demokraciu na Slovensku. Už nie je potrebné opakovať to, na čo upozorňujem ako kvalifikovaný odborník na slobodu prejavu či už na odborných fórach alebo verejných vystúpeniach dlhé roky: žiadna cenzúra obnovená od roku 1848 už nikdy nebola nazvaná týmto zdiskreditovaným pojmom. Tzv. blokovanie nebezpečného obsahu spĺňa bez akýchkoľvek pochýb všetky definičné znaky cenzúry, a je teda brutálne protiústavným činom. Keby bola prezidentka naozaj taká „obrankyňa ústavnosti“, takýto zákon by okamžite doručila na Ústavný súd SR. Ale všetci vieme, že to neurobí, že takéto obmedzovanie slobody prejavu otvorene podporuje.

Som presvedčený, že takáto legislatívna norma je hlboko účelová a slúži v prvom rade na umlčanie a zastrašovanie opozície. Vzhľadom na lehoty jej účinnosti a súdnych rozhodnutí je na mieste obava, že zákon bude zneužitý pred voľbami na mediálne znevýhodnenie alebo dokonca likvidáciu súperov súčasnej mocenskej garnitúry.

Opakujem, to, čo predkladá vláda parlamentu na schválenie, je nebezpečné nielen pre slobodu prejavu, ale aj právny štát na Slovensku a každý, kto si chce hovoriť demokrat, by mal takéto opatrenie v plnom rozsahu odmietnuť. Na prvý pohľad je totiž zrejmé, že výklad toho, čo je to „ohrozenie zahraničnopolitických záujmov SR“ bude veľmi svojvoľný a bude závisieť od účelových záujmov centristických síl.

Jeden z najhorlivejších propagátorov tejto novely, šéf diplomacie Rastislav Káčer, ešte ako štátny tajomník ministerstva obrany rozširoval klamstvá (dnes by sme povedali hoaxy a dezinformácie) o tom, že Irak má zbrane hromadného ničenia a že ako členovia NATO budeme dávať na obranu menej ako neutrálne štáty. Podľa tejto legislatívy by mal byť za tieto lži zablokovaný. Vyhlásime Rastislava Káčera za nežiadúceho konšpirátora?

Vládna koalícia sa bráni tým, že všetko prebehne zákonnou cestou a že o blokovaní webov a profilov na sociálnej sieti bude môcť Národný bezpečnostný úrad rozhodnúť až na základe „odôvodneného návrhu polície a predchádzajúceho súhlasu súdu“.

Nech sa nedajú vysmiať. Všetci vieme, aké ľahké je na Slovensku získať politicky motivovaný súhlas sudcu a o politickej nadpráci polície pod dohľadom súčasného ministra vnútra Mikulca kolujú legendy.

Chcem využiť tento status, aby som vyjadril plnú a bezvýhradnú podporu odvážnym obyvateľom Sliača, ktorí čelia bezprecedentnému zastrašovaniu a šikane vládnych orgánov, polície a prokuratúry za to, že sa rozhodli odmietnuť v referende vojenskú základňu USA. Pani primátorke odporúčam, aby si mesto najalo dobrého právnika, lebo komunikačne zaostáva za militaristickou propagandou, v každom prípade som pripravený poradiť, svedčiť v ich prospech a predovšetkým pevne stojím za obyvateľmi Sliača. Nielen preto, lebo som hlboko presvedčený, že vojenská zmluva s USA je protiústavná, ale aj preto, že považujem za škandalózne, keď štátny orgán, konkrétne polícia, zneužíva svoje postavenie na to, aby na svojej pochybnej stránke „Hoaxy a podvody – Polícia SR“ špinila bezúhonných ľudí a viedla boj proti demokratickému a ústavne zaručenému právu občanov tohto štátu. Toto je prekračovanie všetkých právomocí a ja verím, že ten psychopat, ktorý spravuje túto stránku, si po voľbách prácu v štátnej službe nenájde a že bude čeliť aj trestnoprávnym dôsledkom za niektoré jeho útoky prekračujúce akúkoľvek únosnú mieru.

O to smutnejšie, ale dnes už vôbec nie prekvapujúce je, že novinári podporujú toto obmedzovanie slobody prejavu. A je rovnako charakteristické, že minister Káčer len deň pred svojou nadšenou oslavou obnovenia cenzúry napísal na sociálnej sieti, že úloha slobodných médií nebola nikdy dôležitejšia ako v súčasnosti. Nie je to pravda. Už viackrát som poukázal na to, že dnešné médiá už nie sú strážnymi psami demokracie, ale poslušnými čivavami politickej moci. Ich úlohu prevzali whistlebloweri, štvanci riskujúci vlastné životy pre verejný záujem. Lenže takýchto informátorov ľudia ako Káčer prenasledujú. Najznámejší z nich sa volá Julian Assange a hnije už niekoľko rokov vo väzení. Takýchto hrdinov slobody prejavu sa naši ústavní činitelia nezastanú. Oni podporujú servilných pisálkov typu šéfredaktor Aktualít.sk Peter Bárdy, hlásna trúba tejto vlády a osobitne Zuzany Čaputovej, ktorý v dnešnom článku prerazil dno, keď nielenže privítal cenzúru, ale volal po tvrdších opatreniach.

Blokovanie stránok opozičných politikov vraj nestačí. A čo by ho uspokojilo? Väzenie? Popravy? Je potrebné uvedomiť si, že práve z takýchto fanatikov povstala atmosféra päťdesiatych rokov. Obzvlášť zvrátené je, že tento servilný človek zneužíva na svoje špinavé ciele pamiatku Jána Kuciaka. All for Jan and for censorship… Choré.

Ja netvrdím, že vo verejnom priestore nekolujú niektoré absurdné, hlúpe alebo dokonca šialené názory. Ale tvrdím (a hlavne: viem to dokázať), že ich nie je viac ako kedykoľvek v minulosti, len na ne prehnane upriamujeme pozornosť. Okrem toho, my máme právne nástroje, ako sa s nimi vysporiadať. Volá sa to TLAČOVÁ OPRAVA, ktorú médiá nevyužívajú takmer vôbec, dokonca sa bránia jej posilneniu v podobe práva na odpoveď. Práve ich prístup, ich klamstvá (zlomom bola vojna v Iraku) spôsobili, že sa vytvorila alternatívna scéna, ktorá si začala žiť vlastným životom. A tieto fatálne zlyhania si mediálna obec dodnes nie je ochotná pripustiť. Preto sa tak dramaticky prepadla dôvera ľudí v novinárov. Ale ani to im už nevadí, dôležité je, keď majú reklamu.

Kedysi sa ľudia so svojimi problémami obracali na novinárov viac ako na políciu. Obrátili by ste sa dnes s prosbou o pomoc na nejakého novinára? Veď oni nevedia napísať ani poriadny komentár, zo žánrového hľadiska ide buď o kázeň (Štefan Hríb) alebo pamflet (Peter Schutz), ale nie o analýzu. Ale podstatné je, že väčšina z nich podporuje tento systém a nevníma varovné signály, že sloboda a demokracia sú v ohrození – ako napríklad nie veľmi bystrý, povrchný glosátor Samo Marec. Nie, podpora takýchto výlevov nie je vo verejnom záujme. A ľudia vedia, že médiá sa ich záujmov nezastanú.

V slávnej pasáži svojej eseje O slobode nás klasik liberalizmu John Stuart Mill varuje pred tým, aby sme potláčali nesprávne názory. Prichádzame tak totiž podľa neho o hlbšie porozumenia problému, ktoré vyplýva zo sporu pravdy s omylom. Zákon v demokracii (ako sa zasa domnieva konzervatívny filozof Roger Scruton) by nemal chrániť vládu, ale heretikov, disidentov a skeptikov pred akýmikoľvek trestami určenými na to, aby ich zastrašil alebo umlčal – už len z toho dôvodu, že pravda a spor argumentov v diskusii sú posvätné, a musia byť chránené pred tými, ktorí sa ich usilujú potlačiť. Scruton poukázal na to, že britská demokracia je vyspelá aj preto, že verejná mienka je pripravená vždy zahanbiť tých, ktorí si nárokujú právo umlčiavať svojich oponentov, nech už sa diskutuje o akejkoľvek veci a nech v tej diskusii zaznievali akokoľvek extrémne či absurdné názory. Umlčať jednu stranu sporu by podľa Scrutona znamenalo len to, že sa spor vyostrí a prehĺbi.

Toto sme sa tu za 33 rokov od Nežnej revolúcie nenaučili. Môj odpor k blokovaniu stránok a osôb preto nesúvisí s tým, že s nimi súhlasím, ale s tým, že takéto praktiky dokázateľne oslabujú demokraciu. Právo osobovať si pravdu nemá v demokracii vláda, prezidentka, ani súdy. Pravda sa vyjavuje len v demokratickej diskusii prostredníctvom racionálnych argumentov. Vráťme sa k demokracii, vráťme sa k diskusii. Ešte je čas.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna