Chmelár : Šimečka je najpreceňovanejším politikom, progresívci nemajú koaličný potenciál!

Progresívne Slovensko, jeho predseda Michal Šimečka, či mimovládne a mediálne prostredie. To všetko sú platformy, ktoré sa teraz bez patričnej podpory občanov snažia kritizovať vznik novej vládnej koalície Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Šimečka v podstate odkazuje, že politik by sa po voľbách nemal pri formovaní koalície riadiť vôľou svojich vlastných voličov, ale tým, čo si myslia médiá hlavného prúdu, mimovládne organizácie, či zahraniční partneri. Na mladom politikovi sa naozaj ukázalo, že na vedenie koalície, či premiérovanie a s tým spojené formálne a neformálne rokovania, rozhodne pripravený nebol a nie je.

Politický analytik a komentátor Eduard Chmelár pre eReport dokonca uvádza, že Šimečka je podľa neho v slovenskom prostredí najpreceňovanejším politikom. Progresívne Slovensko si pri voľbách neuvedomilo, že v skutočnosti sú to okrem strany Republika oni, kto má najmenší koaličný potenciál. Smeru sa totižto podarilo vytvoriť koalíciu, ktorá má väčšinu, zatiaľ čo PS bolo neformálne či formálne odmietnuté hneď päticou povolebných relevantných hráčov – Smer, Hlas, SNS, OĽANO, no v neposlednom rade aj KDH. „Ak sa opozícia nespamätá a neprejde krutou sebareflexiou, tak ostane opozíciou veľmi dlho. Ona sa mentálne odsúva od väčšinového obyvateľstva a stále vidia chybu v iných, nie v sebe,“ konštatuje.

Mimovládky prídu o zdroje z našich daní

Jedným z bodov, ktoré sú pre progresívcov bolestivé, je ukončenie podporovania mimovládnych organizácií a vybraných korporátnych médií zo štátnych peňazí. A nie len to. Vyzerá to tak, že táto vláda, na rozdiel od tej Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej, toto prostredie nemá v pláne poslúchať. Naopak, avizované sú prísnejšie pravidlá. „Je nevyhnutné pre vybalansovanie a demokratizáciu verejného života urobiť poriadok vo finančných tokoch a stransparentniť toto prostredie,“ myslí si Chmelár.

Ľudia podľa neho majú právo mať jasný prehľad o tom, že kto a za čo financuje jednotlivé mimovládky a médiá. A nepovažuje to za útok na demokraciu, keďže útokom na demokraciu bola vraj práve činnosť týchto subjektov. Pristavil sa aj pri iných podporovateľoch tohto prostredia, ktorí sa situovali v strane Demokrati a ktorí nezískali od ľudí žiadny mandát. V prípade Jaroslava Naďa, či Eduarda Hegera sa malo jednať o politikov, ktorých kariéra je poznačená istou dávkou „lúzerstva, neúspechu a nenávisti k ľuďom“. Reakciám spoločnosti na nich, rovnako ako ich koncu, sa odborník nečuduje.

Kultúra, to nie sú len bratislavskí herci

Samostatnou kapitolou sa v súčasnosti stáva téma kultúry. Ani v tomto rezorte totižto vybraní herci, z ktorých mnohí boli za svoje politické vyhlásenia podporovaní aj zo štátnych peňazí, nie sú spokojní s výsledkami slobody a demokracie. Niektorí majú dokonca tendenciu urážať voličov za to, že si nenechali predpísať rozhodnutie, aké od nich herci vo voľbách očakávali. Chmelár však jedným dychom upozorňuje, že netreba odsudzovať celú kultúrnu obec, keďže tá ani zďaleka nie je tvorená len bratislavskými hercami z SND, či z dúhového DPOH.

„To je neuveriteľné, keď si uvedomíme, že táto ´cházka´ tu bola tri a pól roka ticho, keď sa tu likvidovali médiá,“ uviedol Chmelár. Oni sa zobudili až teraz a my im máme uveriť, že týmto ľuďom ide o kultúru?,“ doplnil.

V relácii „Bez cenzúry“ s Fedorom Flašíkom sa taktiež dozviete:

Prečo stroskotali rokovania medzi M. Šimečkom a P. Pellegrinim?

Porazil by P. Pellegrini v prezidentských voľbách I. Korčoka?

Je dnes možné nazývať bývalého prezidenta SR A. Kisku zločincom?

Ako reaguje na eskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Hamasom?

Na čo si má počas svojho pôsobenia nová vláda dávať pozor?

ereport.sk