Chmelár o tom, ako médiá vytvárajú alternatívnu realitu, o potrebe obnoviť demokraciu, zachovať mier & udržať sociálnu stabilitu ako najvyšších prioritách budúce vlády a prezidentke Čaputovej ako najväčšej prekážke v úsilí o ich presadenie

Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár vo svojom článku komentuje aktuálne povolebné dianie na Slovensku v súvislosti so snahami o vytvorenie budúcej vlády.

V našom verejnom priestore sa udomácnil zvláštny zvyk. Médiá zviditeľňujú a uprednostňujú ľudí, ktorých politický či expertný vplyv zjavne preceňujú a vytvárajú tak akúsi alternatívnu realitu. Uvediem len niekoľko príkladov. Istého Radovana Bránika vyťahujú médiá ako univerzálneho experta na všetko. Dnes je expertom na Izrael, v piatok bol expertom na migráciu a deň predtým expertom na dezinformácie. Bol už aj expertom na politický extrémizmus, expertom na zbraňové systémy a dokonca aj expertom na pandémiu či poľnohospodárstvo. Pritom nikto nevie, odkiaľ sa ten človek zjavil a čím sa živí, viacerí z nás si však pamätajú, že začínal ako obyčajný hejter na sociálnych sieťach… Prečo to tie médiá robia? To už dávnejšie objasnil francúzsky sociológ Pierre Bourdie, ktorý v tejto súvislosti hovorí o tzv. fast-thinkers (ťažko preložiteľný výraz, ktorý by sme mohli vykalkovať ako „rýchlomyslitelia“). Sú to ľudia, ktorých úlohou v skutočnosti nie je podať expertné stanovisko, ale potvrdiť názory či predsudky médií alebo vládnucej triedy a nerobiť zbytočné „problémy“. Hoci za ich postojmi nie sú žiadne výstupy z výskumov, tvrdé dáta či výsledky analýz, hoci ich názory majú asi takú výpovednú hodnotu ako keby ste urobili anketu na ulici, pre väčšinu konzumentov mediálneho obsahu sú to stále „odborníci“, aj keď sú to hochštapleri, ktorých postojmi by ste si nemali nechať zakaliť úsudok.

Trochu inak to vyzerá na politickej scéne. Boris Zala (inak tiež exulant v Juhoafrickej republike) pri svojej krátkej návšteve Slovenska v uplynulých dňoch povymetal všetky médiá, aby tam narozprával veci, ktoré sa doslova míňajú s realitou a hoci o tom, čo sa deje v Smere, nevie vôbec nič, povykladal tam naivným novinárom všetko, čo chceli počuť. Kým na Borisa (ktorý je v súčasnosti bez akéhokoľvek politického vplyvu a ešte aj Hlasu svojimi vyjadreniami skôr škodí ako pomáha) v plnej miere platí, že médiá milujú zradcov, ale ľudia nenávidia zradu, v prípade politického solitéra Tomáša Tarabu ide o úplne opačný prípad. Ten sa síce tvári ako lojálny poslanec zvolený za SNS, zároveň sa však štylizuje do pózy, že nie Andrej Danko, ale on je garantom stability a jednoty poslaneckého klubu. V skutočnosti je rozhodujúcim hráčom stále Andrej Danko, ktorý si na sneme poistil lojalitu vlastnej strany a väčšina poslancov ho v tejto úlohe rešpektuje. Taraba kontroluje iba dvoch Kuffovcov (aj o tom existujú pochybnosti), ostatní sú buď na strane Danka alebo majú osobitné záujmy. Taraba sám však nerozhoduje o ničom. Zdanlivo nejasný odkaz Andreja Danka, že SNS je pripravená podporiť aj menšinovú vládu Smeru a Hlasu pod vedením Roberta Fica, ktorej nebude súčasťou, smeroval práve k tým, ktorí by chceli nadobudnúť pocit, že sú nenahraditeľní.

Už prvý pokus Tomáša Tarabu zadefinovať priority SNS bol nielen mimo jeho kompetencií, ale aj mimo reality. Podľa neho je to sprísnenie potratov, uľahčenie odstrelu medveďov a zákaz gender ideológie. Ak by to boli skutočné priority SNS v stave, kedy je štát na pokraji bankrotu, mohli by sme to všetci zabaliť. Našťastie (zrejme po zásahu strany) to Taraba v dnešnom vysielaní TA3 mierne skorigoval a hovoril už o zákaze vypínať alternatívne médiá, o zastavení zonácie Veľkej Fatry a o zrušení vyhlášky o transrodových ľuďoch. No ešte stále sú to priority, úprimne povedané, mierne uletené. Treba si uvedomiť niekoľko vecí. Tomáš Taraba vystupoval v dnešných politických diskusiách ako jediná tvár možnej koalície Smeru, Hlasu a SNS. Nemal na to žiadne poverenie, žiadny mandát, žiadnu kompetenciu. Bol tam len za seba, ale médiá ho vyzdvihovali takmer ako jedného z lídrov budúcej koalície. Je to falošný obraz.

Všetci, ktorí by chceli byť súčasťou potenciálnej koalície vedenej Smerom a Hlasom, by mali v prvom rade zobrať do úvahy, čo je hlavným cieľom takéhoto vládneho zoskupenia: je ním predovšetkým obnovenie demokracie (zastavenie kriminalizácie nepohodlných osôb a garancia slobody prejavu pre všetkých), zachovanie mieru a udržanie sociálnej stability (zabránenie tomu, aby náklady konsolidácie verejných financií niesli na svojich pleciach tí najchudobnejší). Toto sú skutočné priority, ktorým by malo byť podriadené úplne všetko. Ak tam začnú neriadené strely typu Kuffa či Huliak vyťahovať ich extrémistické témy, v porovnaní s ktorými bola aj Republika umiernenejšia, nečudujem sa Hlasu, že sa mu do takejto vlády ísť nechce. Základom udržania a stability takejto vlády je zachovanie status quo, inak sa rozbije v kultúrno-etických vojnách.

Mimochodom (taká malá nepodstatná úvaha, ktorú si môžete dať pokojne do zátvorky): vyjednávacie majstrovstvo Roberta Fica spočíva v tom, že v tomto období rokuje a nekecá. Pri doterajších zostavovanich vlády nás vždy prekvapil. Spomeňte si na rok 2006, keď sa mu postupne ponúkali všetci, vrátane Dzurindu a KDH, a on ich napokon ponížil tým, že vyrukoval s už pripravenou koalíciou s Mečiarom a Slotom. Alebo na rok 2016, keď všetkých doslova šokoval dovtedy nemysliteľnou koalíciou s Mostom-Híd a SNS. Práve preto si teoreticky viem predstaviť, že by dnes všetkých vedel zaskočiť koalíciou Smer – Hlas – PS. Bola by to ideologicky prirodzenejšia koalícia ako to, čo sa mu ponúka… Neľakajte sa, k takejto možnosti tentoraz nedôjde. Ak pre nič iné, tak z jedného jednoduchého dôvodu: Robert Fico nemá na druhej strane vyzretého partnera, ktorý si dokáže vážiť protivníkov a robiť strategické ústupky. A tak to nebude nič iné ako fanatizmus Progresívneho Slovenska, ktorý mu zahatá cestu do vládneho paláca.

Budúcu vládnu koalíciu čaká ešte najväčšia prekážka – a tou je prezidentka Zuzana Čaputová. Všetci sme to čakali, všetci sme vedeli, že to ešte nie je bezvýznamná figúrka, ale zohrá zásadnú úlohu pri zostavovaní vlády. A svoj odkaz dnes Robertovi Ficovi celkom premyslene odovzdala cez obrazovku TV Markíza: pani Čaputová bude vetovať Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra. Myslím, že s tým v Smere rátajú, preto ho pravdepodobne presunú na iný rezort, v ktorom prezidentka nebude môcť uplatniť svoju námietku konfliktu záujmov. Ale vláda bez Kaliňáka je pre Fica neprijateľná, pretože jeho postavenie v strane je absolútne kľúčové. V každom prípade toto bude posledné dejstvo šachovej partie, v ktorej môže Zuzana Čaputová vyceriť zuby a sám som zvedavý, ako si s jej nástrahami Robert Fico poradí.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna