Chmelár o doublespeaku: Na východnom fronte nič nové

Svet propagandy má nový výraz. Po novom sa to, keď na fronte dostanete do držky a ste nútení sa stiahnuť, volá „prehodnocovanie taktiky protiofenzívy“, glosuje mainstreamovú mediálnu a politickú propagandu Eduard Chmelár.

Naše údajne seriózne médiá si z nás celkom neseriózne robia srandu, keď sa nás pokúšajú presvedčiť, že Ukrajina „prehodnocuje protiofenzívu“, lebo údajne „musí zvážiť ďalšiu taktiku a nájsť slabiny okupantov“.

Česká televízia včera dokonca neopatrne použila slovíčko „pozastavuje“, ale dnes sa z tohto hriechu rýchlo spamätala a vrátila sa ku korektnému „prehodnocuje“. Aby u vás nevznikol ani náznak pochybností, že by sa Ukrajincom nedarilo, na pomoc médiám ihneď pribehol na všetko pripravený generál bez vojska Pavel Macko: „Je to taktika! Je to iba operačná pauza! Po nej určite príde tvrdší úder!“ sľubuje, akoby to sám riadil.

Prepáčte mi tú iróniu v tejto tragickej situácii, ale čo iné povedať na to, keď vás tak primitívne klamú a podceňujú inteligenciu národa. Už veľakrát som upozorňoval na to, že o priebehu bojov nemáme ani objektívne, ani pravdivé, ani ucelené informácie, že sme dusení šialenou vojnovou propagandou a jej tragikomickým newspeakom.

Ak sa pýtate, prečo to robia, odpoveď ponúka najnovšia štúdia amerického Quincyho inštitútu pre zodpovedné štátnictvo, v ktorej sa uvádza, že drvivá väčšina mediálnych správ o vojne na Ukrajine pochádza od think-tankov, ktorých sponzori priamo profitujú z amerických vojenských výdajov, predaja zbraní a z účasti na ukrajinskom konflikte vôbec.

Konkrétne až 77 % amerických think-tankov získalo finančné prostriedky zo zbrojného priemyslu. Avšak vzhľadom na dobrovoľnosť zverejňovania sponzorov to číslo bude v skutočnosti oveľa vyššie. Ďalej

sa zistilo, že články, ktoré sa venujú vojne na Ukrajine, až v 85 % prípadov citujú think-tanky s finančnou podporou zbrojárskych koncernov, teda sedemkrát častejšie ako tie, ktoré finančné prostriedky od dodávateľov Pentagonu neprijímajú.

Je úplne jasné, že to ovplyvňuje a deformuje vojnové spravodajstvo, v ktorom sa propagujú riešenia, ktoré prospievajú zbrojárskemu priemyslu. Preto je na mieri taký malý záujem.

Koľko dôkazov ešte potrebujeme, aby sme pochopili, že na zastavenie tejto ničivej vojny sú nevyhnutné mierové rokovania a intenzívny diplomatický tlak? Stretnutie afrických lídrov (ktorí majú na ukončení konfliktu eminentný záujem, pretože prudký nárast svetových cien potravín obzvlášť ťažko dopadá na ich kontinent) s Vladimírom Putinom a Volodymyrom Zelenským potvrdilo, že obe strany nie sú ochotné zo svojich pozícií ustúpiť.

Jediný, kto to má v rukách, jediný, kto ich môže presvedčiť a donútiť sadnúť si za jeden stôl, sú Spojené štáty a Európska únia. Len oni môžu dať požadované bezpečnostné záruky obom stranám, ktoré sa ocitli v patovej situácii. Neochota Západu zastaviť vojnu, žiaľ, nie je ničím novým.

Západným lídrom a ich spriazneným hlásnym trúbam nikdy nezáležalo a nezáleží na ľudských životoch, na obrovských materiálnych škodách a nedozernom utrpení, oni sledujú iba vlastné mocenské ciele zabalené do množstva prázdnych fráz, nič viac. Koľko ľudí ešte bude musieť umrieť, aby ste si uvedomili, že vojna nie je žiadne riešenie?

Eduard Chmelár