Chmelár: Nikto nás nebude zastrašovať. Vyprosíme si, aby Polícia SR vyvíjala štvavú kampaň proti časti mierumilovnej spoločnosti. Rokovania sú jedinou cestou k trvalému mieru.

Primitívne a vulgárne nadávky, ktoré vysielajú trollie farmy vojnových štváčov, demaskujú všetkých, ktorí sa na ceste k moci falošne zakrývali maskou slušnosti

Takáto deštrukcia právneho štátu a politickej kultúry charakteristická absolútnou neúctou k vzdelaniu, tu nebola ani za normalizácie, dá sa prirovnať len k rokom najtvrdšieho stalinizmu, píše vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

Nezvyknem reagovať na duševne zmrzačených jedincov, ale tentoraz musím urobiť výnimku. Príliš sme si zvykli na tie urážky. Už nereagujeme, keď nedovzdelaný novinár Denníka N Martin Šimečka nazve popredných slovenských umelcov a vedcov „spodinou“, hoci sám tým osobnostiam nesiaha po členky. Nereagujeme, keď jeden z najznámejších hulvátov slovenského internetu Rado Baťo povie o špičke česko-slovenskej politológie, že sú to „agenti cudzích štátov a vlastizradcovia“, a to bez akýchkoľvek dôkazov. Nereagujeme, keď komentátor Denníka Sme Peter Schutz nazve neočkovaných, že „to nie sú ľudia, ale dobytok“ a že „by mali kvičať ako svine na bitúnku“. Šéfredaktorka Sme síce takéto správanie na svojom facebookovom profile odsúdila, ale nie v samotnom denníku, takže sa jej treba spýtať, kto to tam riadi, ak editori opakovane púšťajú do tlače vulgarizmy a suterénne urážky, ktoré by sa v najlepších časoch klasického žurnalizmu na stránky novín nikdy nedostali. Ešte škandalóznejšia je reakcia polície na trestné oznámenie, ktoré zamietla s odôvodnením, že „články v Sme nie sú prístupné verejnosti“, teda, že sú zamknuté len pre predplatiteľov. Prosím vás pekne, a to má byť čo za argument? Veď to je rovnako absurdné, akoby niekto argumentoval, že urážka na cti v novinách vlastne nie je verejná, lebo sa k nej dostanú len tí, ktorí si noviny kúpia…

Takáto deštrukcia právneho štátu a politickej kultúry charakteristická absolútnou neúctou k vzdelaniu, tu nebola ani za normalizácie, dá sa prirovnať len k rokom najtvrdšieho stalinizmu. Toľko primitívnych urážok a vulgárnych nadávok, ktoré vysielajú tie trollie farmy vojnových štváčov, demaskuje všetkých, ktorí sa na ceste k moci falošne zakrývali maskou slušnosti. Je nemysliteľné, aby sa v slobodnej spoločnosti rozdrapoval bývalý poradca prezidenta Kisku, že tí, ktorí nevyhovujú jeho zvrátenému hodnotovému systému, by sa mali skrývať. Univerzitní profesori Keller, Drulák či Muránsky sa majú pred niekým skrývať? Bývalý premiér Ján Čarnogurský, ktorý prejavoval odvahu v čase, keď nebola lacná, by sa mal skrývať pred zbabelcami, ktorí na vás cez sociálne siete vrieskajú ako zmyslov zbavení, ale keď vás stretnú na ulici, ujdú na druhú stranu ako potkany? To naozaj budú takíto nímandi, ktorí nemajú ani dosť vzdelania, ani dosť osobnostnej integrity, aby s rešpektovanými akademikmi rovnocenne diskutovali o odborných otázkach, verejne špiniť múdrych ľudí? To kde sme? Čo im ešte dovolíme?

Je choré, že práve títo nevychovaní úbožiaci s nekultúrnym slovníkom žumpy označili samých seba za „slušných ľudí“ a médiá ich predstavujú ako prominentných publicistov. To, že sa spoločnosť extrémne a dnes už nebezpečne polarizuje, je do značnej miery vina médií. Práve tým, že médiá odmietli dialóg a pluralitnú diskusiu, sa do éteru namiesto racionálnych argumentov dostáva čoraz viac urážok a nadávok. Riešením nie je znížiť sa na ich úroveň, ale prestať s nimi spolupracovať. Keď bol Michal Havran len taký niktoš, žobronil u svojich kamarátov, aby mu prispievali na jeho web a nepísali do toho „špinavého plátku Sme“ – a toto robil až dovtedy, kým mu ten nenávidený denník nevenoval autorskú stranu. Potom už tých kamarátov nepoznal. Dnes je z neho len podradný hejter, ktorý podobne ako Nikita Slovák alebo Arpád Soltész nevie napísať slušný komentár. Všetci sa pohoršujú nad slovníkom Ľuboša Blahu, ale tento psychopat bez morálky a cti je vo svojich zlomyseľných prejavoch nielen vulgárnejší, ale navyše je tu jeden podstatný rozdiel – je to jediný hulvát na svete, ktorý má vlastnú reláciu vo verejnoprávnej televízii. Ako to, že ho stále nerieši licenčná rada alebo Rada RTVS?

Keď vravím, že s týmito ľuďmi treba prestať akýmkoľvek spôsobom spolupracovať, vedie ma k tomu mnohonásobná skúsenosť, že im nielenže nejde o kultivovanú diskusiu a racionálnu polemiku, oni vedome klamú. Keď Havran klame, že som vraj nikdy nedokázal odsúdiť a ani len pomenovať pôvodcu vojny, nerobí tak z nevedomosti. Z jeho strany a zo strany takých ako je on ide o zámernú lož. Nikto vojnu neodsúdil toľkokrát ako ja, napriek tomu o mne rozširuje, že ju podporujem, hoci tieto zvrátené obvinenia na moju adresu vyvrátil opakovane v RTVS i v denníku Štandard aj vždy racionálny exminister vnútra Vladimír Palko. Podobne ako som sa presvedčil o mnohých trolloch, opakujúcich nezmysel, že som nikdy neodsúdil Putinovu vojnu, pričom je ľahko dohľadateľné, že som ju odsúdil hneď v prvý deň a odvtedy aspoň stokrát – týmto ľuďom nejde o pravdu, ale o odvedenie pozornosti od podstaty veci, o ktorej nechcú nič vedieť. V prípade Havrana, ktorý vášnivo podporoval vojenskú agresiu v bývalej Juhoslávii či Iraku môže ísť aj o zbabelé prekričanie vlastného svedomia, ale tej svorke ukričaných modrých zväzákov s falošnými profilmi ide o niečo iné. Tí sú nástrojmi vedomej platenej propagandy snažiacej sa zdiskreditovať mierové úsilie, a keď vykrikujú ničím nepodložené obvinenia o agentoch, zradcoch a kolaborantoch, tak ak vylúčim pschiatrickú diagnózu, mám na to jediné vysvetlenie: že majú osobné skúsenosti s tým, ako to chodí…

Je čas prejsť od defenzívy k ofenzíve. V demokratickom štáte si nielen Prezídium Policajného zboru, ale akýkoľvek štátny orgán nemôže dovoliť bezdôvodné obvinenie, že tí, ktorí volajú po mieri, sú len skrytým nástrojom ruskej propagandy, že reprezentujú záujmy Ruskej federácie a že ich komunikačné aktivity smerujú k podpore Ruskej federácie. Sú to lživé, ničím nepodložené, a preto bezočivé obvinenia. Myslím, že v tejto chvíli hovorím za všetkých mierumilovných ľudí na Slovensku, že si vyprosíme, aby štátny orgán, ktorý má chrániť všetkých občanov SR bez rozdielu, vyvíjal štvavú kampaň proti časti spoločnosti. Ak polícia oficiálne tvrdí, že „prerušenie akejkoľvek významnej infraštruktúry môžeme považovať za cestu k mieru“ tak musím upozorniť na to, podľa § 417 Trestného zákona môže ten, ktorý to napísal, dostať až desať rokov za propagáciu vojny a podporu vojnovej propagandy. Pretože aj pri výbuchu na Kerčskom moste zahynuli civilisti, a nikto za nimi nekvílil – falošné totiž nie sú volania po mieru, ale takéto selektívne smútenie za vybranými obeťami.

Volanie po mieri a výzvy na mierové rokovania sú nielen legitímne reakcie na nezmyselné krviprelievanie, ale tie najlepšie humanistické tradície ľudstva. Nerobíme nič iné než to, po čom volá pápež František, XIV. dalajláma, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, mexický prezident López Obrador, Henry Kissinger, Noam Chomsky, Jeffrey Sachs, Elon Musk, John Mearsheimer, hudobník Roger Waters atď., atď., atď. – toto všetci sú „ruskí kolaboranti, agenti, zradcovia a putinofili“? Dalajláma pri príležitosti Svetového dňa mieru vydal nasledujúce vyhlásenie: „Predaj zbraní, tisícky a tisícky druhov zbraní a munície výrobcami vo veľkých krajinách podporuje násilie, no nebezpečnejšie ako zbrane či bomby sú nenávisť, nedostatok súcitu a nedostatok rešpektu k právam iných. Vonkajší mier nie je možný bez vnútorného mieru. Kým v ľudskej mysli prebýva nenávisť, skutočný mier je nemožný. Naše problémy môžeme vyriešiť iba skutočne mierovými prostriedkami.“ Aj toto je Putinov agent? Zbláznili ste sa?

Zo slovníka polície vanie nepríčetný duch päťdesiatych rokov minulého storočia a všetci prisluhovači takejto atmosféry by sa mali zo svojich slov a skutkov neskôr zodpovedať. Pretože ten čas príde. Väčšina obyvateľov tohto štátu si úprimne želá zastavenie krviprelievania a s výnimkou okrajových skupiniek si nikto neželá víťazstvo Ruska nad Ukrajinou, ale spravodlivý mier pre všetkých. Neskrývajte zbabelo svoje krvilačné zámery krivým obviňovaním ostatných. Je smiešne až trápne, že do vlastizradcov nám nadávajú kreatúry ako Havran, Baťo alebo Ďurkovič, ktorí slovo „vlasť“ alebo „Slovensko“ donedávna nevedeli ani vysloviť, ktorí ním otvorene pohŕdajú a ktorí nemajú k tejto republike nijaký vzťah. Naopak, ľudia, ktorí majú Slovensko radi, nechcú, aby sa stalo obeťou šialených vojnových zámerov. Vlastizradcom je minister obrany Naď, ktorý vážne ohrozil obranyschopnosť Slovenska, keď bez akéhokoľvek mandátu daroval systém S-300, venoval náš štátny majetok Ukrajine, sľubujúc, že nás budú chrániť holandské Patrioty. Tí si však berú teraz jednu batériu späť. Ten istý minister, ktorý sa rehotal ako nepríčetný, keď vyletel do vzduchu Kerčský most, akoby vojna bola zábava, nás dnes klamne, že všetko je v poriadku, hoci v dôsledku ruskej odvety Ukrajina prerušila export elektrickej energie do EÚ.

Kto ponesie zodpovednosť za tento odpor k mierovým rokovaniam a za predlžovanie vojny, ktorá si každý ďalší deň vyžiada stovky obetí? Nie je absurdné, ak sa za nastolenie prímeria angažuje Turecko, a Európska únia (propagujúca samú seba ako mierový projekt) poverí šéfa svojej diplomacie iba koordináciou vojenskej pomoci Ukrajine? Načo potom máme diplomaciu? Nobelov výbor v tohtoročnom zdôvodnení mierových cien uviedol, že keď občianska spoločnosť musí ustúpiť autokracii, mier je jej prvou obeťou. Chcem vás povzbudiť, priatelia, aby ste nepodľahli agresivite dneška. Nie je nijaký dôvod, aby ste museli znášať sústavne sa opakujúce krivé obvinenia proamerických trollov, ktorí prekrúcajú zmysel našich jednoznačných slov. Mier je najvyššia hodnota ľudstva. Je to najušľachtilejšia humanistická tradícia, ktorá aj v preambule Ústavy SR vytyčuje náš zahraničnopolitický záujem na „trvalej mierovej spolupráci“. A ja verím, že príde čas, keď tí, ktorí po mierovom riešení konfliktov tak vytrvalo a nehanebne šliapu, budú za to tvrdo pykať.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / YouTube