Chmelár: Je najvyšší čas začať hovoriť o Ukrajine pravdu. Klameme nielen seba, ale aj Ukrajincov. Prestaňme s tým pokrytectvom!

Prestaňte ľudí podvádzať! Nepotrebujeme paranoidný boj s dezinformáciami, ale pravdivé informácie zodpovedajúce realite. A pravda je taká, že Ukrajinci nechcú bojovať, že odpor voči mobilizácii na Ukrajine je ohromujúci a že doterajšia stratégia vedie k vojenskej prehre Ukrajiny.

Politický analytik, historik, bývalý vysokoškolský pedagóg a poradca predsedu vlády SR Eduard Chmelár vo svojom článku zdôrazňuje, že Slovensko nepotrebuje bojovať s dezinformáciami, ale nutná je skôr potreba pravdivých informácií.

Igor Matovič si našiel pred voľbami do Európskeho parlamentu novú tému na citovú manipuláciu s voličmi. So svojimi dvoma spolupáchateľmi Romanom Mikulcom a Ľubomírom Galkom vycestoval do Kyjeva, aby tam nakrúcal sugestívne videjká na hroboch ukrajinských vojakov, ktorí vraj „padli za našu slobodu“. Popri tom nezabudol divákom pripomínať, že na Slovensku vládnu ľudia, ktorí „vrahovi Putinovi držia palce“, ktorí „hovoria, že Putin je dobrý človek“ a ktorí „neustále spochybňujú obete Putinovho teroru“.

Problém je v tom (ako napokon pri takmer všetkých Matovičových výrokoch), že to nie je pravda.

Nikto z relevantných politických síl na Slovensku nespochybňuje základné fakty, že ruská invázia na Ukrajinu bola porušením medzinárodného práva a už vôbec nikto z nich ju neschvaľuje. Súčasná opozícia a médiá hlavného prúdu (nezabúdajme, že Jara Naďa politicky stvoril práve Igor Matovič) používali tento falošný a neférový argument proti tým, ktorí nikdy nespochybňovali základné fakty, ale ich interpretáciu – napríklad propagandistickú tézu, že táto vojna bola nevyprovokovaná. Do tejto kategórie patria aj progresivistické lži, že Smer-SD chce vyviesť Slovensko z Európskej únie. Všimnite si, že pred eurovoľbami strašia navlas rovnakým spôsobom ako pred prezidentskými voľbami, keď ľudí klamali, že ak vyhrá Smer, je to posledné slobodné leto a nastolí tu diktatúru. S pasažiermi z Matovičovej Lode bláznov a extrémnymi centristami dodnes nemá význam viesť serióznu diskusiu, lebo nie sú schopní reagovať na racionálne argumenty oponentov a vykazujú ich mimo rámca legitímnej diskusie osobnými urážkami a nálepkami, že sú proputinovskí, proruskí, prokremeľskí, dezoláti, konšpirátori a podobne, a to tým zúrivejšie, čím sa naše postoje potvrdzujú a ukazujú ako správne.

Dnes už totiž nielen pacifisti, ale aj realisticky zmýšľajúci politici ustupujú zo svojej fanatickej mantry, že jediný spôsob, ako sa dá ukončiť táto vojna, je porážka Ruska a boj do poslednej kvapky krvi. Pred dvoma týždňami všetkých šokoval rozhovor českého prezidenta Petra Pavla pre britskú televíznu stanicu Sky News, ktorý bol u nás trochu v tieni atentátu na premiéra. Generál Pavel v ňom povedal presne toto:

„Musíme byť realisti. Bolo by naivné tvrdiť, že Ukrajina dokáže v dohľadnej dobe úplne obnoviť kontrolu nad svojím územím. Rusko sa nevzdá území, ktoré teraz okupuje. Čo potrebujeme, je zastaviť vojnu, a potom začať vyjednávanie o budúcom usporiadaní. Mohol by tam byť nejaký druh kompromisu, ale k nemu nemôže dôjsť bez Ukrajiny, Ruska a ďalších krajín, ktoré takúto dohodu budú garantovať.“

Je zvláštne, ale nie prekvapujúce, že progresívci vrátane Zuzany Čaputovej sa k slovám svojho politického idolu nevyjadrili. Nespadá totiž do ich ideologickej floskuly, že musíme pokračovať vo vojne až dovtedy, kým sa ju Zelenskyj nerozhodne ukončiť, čo je absurdné, lebo to vyznieva, akoby títo ľudia mali hlavu štátu niekde inde ako v Slovenskej republike. Progresivistická kandidátka do europarlamentu Ľubica Karvašová sa dokonca nechala počuť, že je dôležitejšie, aby mala protivzdušnú obranu Ukrajina, než Slovensko (sic!).

Táto neschopnosť racionálne posudzovať naše záujmy v kontexte medzinárodnej situácie je fatálna. Volodymyr Zelenskyj vyhral prezidentské voľby v roku 2019 predovšetkým na sľube, že bude rokovať s Vladimírom Putinom dovtedy, kým neukončí vojnu a neprivedie ukrajinských vojakov domov. „Som pripravený pokľaknúť pred každou matkou, ktorá sa nedočkala návratu syna domov, návratu svojho vlastného syna! Som pripravený pokľaknúť pred každým dieťaťom, ktoré sa nedočkalo svojho otca. Som pripravený pokľaknúť pred každou ženou, ktorá sa nedočkala svojho manžela!“ vášnivo sa dušoval v predvolebnom vystúpení na kyjevskom štadióne 19. apríla 2019. Už o niekoľko týždňov sa tieto sľuby zmenili na prach a napokon Zelenskyj zakázal dekrétom akékoľvek rokovania s Putinom.

Aká je dnes realita? Keď som pred dvoma rokmi podporil istanbulské mierové rokovania (teda tie rokovania, ktoré Západ prekazil a ktoré dnes väčšina Ukrajincov považuje za premárnenú príležitosť), novinár Arpád Soltész napísal komentár s boľševickým názvom „Slovensko sa musí zbaviť zradcov“, v ktorom ma nepríčetne obvinil, že som sa rozhodol „podporiť genocídu a vojnové zločiny Ruska“, nazval ma „najprominentnejším podporovateľom masových vrahov“ a vyzval ľudí na moju ostrakizáciu ako „najúčinnejší nástroj na očistu spoločenstva“. „Neposkytnite mu žiadnu službu alebo tovar, ani žiadnu pomoc!“ fanaticky burcoval Soltész. V diskusii mu nadšene tlieskal bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý ho povzbudzoval, že tak to vraj robili všetky vyspelé civilizácie a dôrazne odporúčal, aby ma hlavne nepustili do žiadneho média. Odhliadnuc od toho, že ostrakizáciu využívali najviac fašisti, nacisti a boľševici, je ľahko dokázateľné, že tento podliak zbabelo klame. Nenájdete jednu jedinú vetu, ktorou by som podporil ruskú inváziu, naopak, bol som medzi prvými, ktorý ju odsúdil hneď skoro ráno 24. februára 2022, skôr ako mnohé médiá a odvtedy vari stokrát. Nikdy som žiadnu vojnu nepodporil (na rozdiel od tých, ktorí takýmito vyfabrikovanými klamstvami chceli prehlušiť vlastné svedomie). To však nebolo všetko. Ďalšia redaktorka TV JOJ Natália Jabůrková požadovala pre mňa doživotné väzenie a poradca prezidentky Ivan Mikloš v TA3 vykrikoval, že „treba zavrieť Chmelára a bude po probléme“.

Nehovorím to zo sebaľútosti alebo preto, že by som očakával od týchto ľudí ospravedlnenie. Hovorím to preto, aby som osviežil pamäť tým, ktorí dnes hystericky jačia, že je tu totalita a príliš rýchlo zabudli na neznesiteľne dusnú atmosféru obdobia matovičizmu, keď ľuďom naozaj išlo o slobodu a neraz aj o holú existenciu. A hoci sa nechcem nikomu mstiť, som presvedčený, že ak sa s týmto obdobím dôrazne nevyrovnáme a nepomenujeme vinníkov, vrátia sa s ešte väčšou bezočivosťou. Už teraz pokračujú vo svojej lživej propagande bez štipky pokory a sebareflexie a zbabelo vykrikujú ako poslanec Ľubomír Galko, že „oni nič nespravili“. Upozorňujem orgány činné v trestnom konaní, že tento šialenec opakovane podporoval násilie. Spomeniem len dva najvýraznejšie prípady, keď niekoľko týždňov pred atentátom na premiéra vyjadril pre potenciálneho vraha pochopenie a dnes zasa nepriamo vyjadril želanie, aby nejaký Ukrajinec zbil Ľuboša Blahu. To sú absolútne neprípustné veci a tento vulgárny blázon mal byť už dávno izolovaný nielen od politickej elity, ale aj od spoločnosti. Stačilo.

Je najvyšší čas začať hovoriť o Ukrajine pravdu. Lebo my klameme nielen seba, ale aj Ukrajincov. Považujem za extrémne nezodpovedné, že sme im nasľubovali skorý vstup do Európskej únie. Hovorím vám tak ako tu stojím a som ochotný staviť sa o čokoľvek, že v roku 2030 žiadne rozšírenie EÚ nebude a predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý to Ukrajine prisľúbil, nie je seriózny človek. Sľubujeme niečo, čo nedokážeme splniť a čomu vôbec nezodpovedá realita. Prestaňme s tým pokrytectvom! Všetci v Bruseli ukazujú prstom na Viktora Orbána, aký je to zloduch, keď odmieta vstup Ukrajiny do EÚ, ale im takýto fackovací panák vyhovuje! Lebo v Európe je veľa krajín, ktoré si myslia to isté, napríklad Holandsko (dokonca i bez Wildersa) alebo Francúzsko, ktoré je v prípade položenia otázky vstupu Ukrajiny do EÚ na stôl pripravené usporiadať referendum – a všetci vedia, ako by dopadlo.

Prestaňte ľudí podvádzať! Nepotrebujeme paranoidný boj s dezinformáciami, ale pravdivé informácie zodpovedajúce realite. Potrebujeme konečne vedieť, aká je vlastne naša stratégia, keď každý vie, že tá doterajšia vedie k tomu, že Ukrajina vojnu prehrá. Namiesto toho politici neustále balamutia verejnosť, že musíme podporovať statočných Ukrajincov v boji. Lenže – a to sa z našich médií nedozviete – Ukrajinci nechcú bojovať! Odvodové komisie odchytávajú mladých chlapcov ako zajace alebo ich strieľajú na úteku. Viete, že od začiatku tohto roka boli v rieke Tisa, ktorá oddeľuje Ukrajinu od Maďarska, nájdené desiatky mŕtvol mužov v brannom veku? Napriek tomu ukrajinskí muži stále riskujú svoje životy preplávaním prudkej horskej rieky, len aby sa vyhli deportácii do prvej línie. Toto vám v Denníku N alebo v TV Markíza nepovedia, ale Maďari to vidia, a preto ich premiér hovorí, že toto svinstvo treba zastaviť.

Dennodenne pribúdajú nové otrasné incidenty. V Zakarpatskej oblasti zastrelila pohraničná stráž muža pri pokuse o nelegálne prekročenie hranice. Jeden z najznámejších ukrajinských basketbalistov Vadim Zaplotnický bol zadržaný pri pokuse o útek do Rumunska. Len do severného Rumunska nelegálne prešlo vyše 11 000 ukrajinských mužov. Na krátkom úseku ukrajinskej diaľnice, ktorá vedie cez územie Moldavska, ľudia opúšťajú svoje autá a zúfalo utekajú do susednej krajiny. V Odese utrpela mladá žena ťažké zranenia po tom, čo na ňu zaútočil dôstojník kovovými tyčami, keď protestovala proti zadržaniu svojho priateľa odvodovým gangom. V Charkove príslušníci odvodového gangu zbili na autobusovej zastávke muža a spôsobili mu otras mozgu. Od horších následkov ho ochránili iba ženy, ktoré okolo neho vytvorili ľudskú reťaz. Každý deň nájdete na internete nové a nové videá mužov z celej Ukrajiny, ktorí pomocou žien a náhodných okoloidúcich aktívne odolávajú náborovým gangom. Objavili sa aj správy o ľuďoch, ktorí zomreli v odvodových centrách v dôsledku mučenia alebo fyzického vyčerpania. A naši novinári si nezastanú ani svojich žurnalistických kolegov! Šéfredaktor novín Ekonomičnaja Pravda Dmytro Dienkov po niekoľkodňovom zadržiavaní odvodovou komisiou bez možnosti kontaktu s rodinou pod nátlakom podpísal dokument, že vstupuje do ozbrojených síl Ukrajiny a rodine rezignovane napísal, že ďakuje za podporu a že to tak bude pre neho najlepšie.

Prieskumy verejnej mienky drvivo podporujúce vojnové úsilie sú podľa významného ukrajinského sociológa v exile Volodymyra Isačenka rovnako zmanipulované ako v Rusku a čoraz viac Ukrajincov si kladie otázku, za čo vlastne bojujú. Majú však strach prejavovať svoje názory otvorene. Ukrajinská bezpečnostná služba SBÚ pravidelne na výstrahu uverejňuje zoznamy ľudí zatknutých za „ospravedlňovanie ruskej agresie“ nielen v príspevkoch na sociálnych sieťach, ale dokonca aj v súkromných telefonátoch. Vo februári tohto roku britský denník Guardian informoval, že SBÚ zatkla od začiatku invázie viac ako 8 000 ľudí za „spoluprácu s páchateľom“. Na porovnanie máme k dispozícii údaje za rok 2023 z Ruska, kde bolo evidovaných 483 politicky motivovaných trestných činov, z toho 317 za protivojnové názory. V posledných mesiacoch sa zatýkanie na Ukrajine rozšírilo aj na predstaviteľov ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vernej Moskovskému patriarchátu. Je pravdou, že niektorí kňazi na východe Ukrajiny okupáciu aktívne podporovali. Ich konkrétne obvinenia však často znejú rovnako „hodnoverne“ ako obvinenia vznesené proti opozícii v Putinovom Rusku.

Spektrum názorov sa v ukrajinskej spoločnosti zúžilo na minimum, keď prezident Zelenskyj rozhodol už začiatkom roka 2021 o zastavení opozičných televíznych kanálov, a to aj tých, ktoré nešírili ruskú propagandu. Je príznačné, že Slovenská republika sa za čias matovičizmu neinšpirovala západnou demokraciou, ale ukrajinskou autokraciou, keď po vzore Zelenského vypla nepohodlné weby. Kritika vlády, tajných služieb a dokonca aj krajne pravicových skupín napojených na ukrajinské vojenské jednotky je prakticky nemožná. O náladách ukrajinskej spoločnosti však veľa prezrádza, že v dôsledku cenzúry sa milióny ľudí presunuli na Telegram, kde majú kanály niektorých politikov a novinárov niekoľkonásobne vyššiu sledovanosť ako oficiálne médiá. Napríklad kým bývalý politik a novinár Anatolij Šarij má vyše 1,2 milióna sledovateľov, Volodymyr Zelenskyj len 760 tisíc. Alternatívne médium Politika Strany má viac ako 270 000 sledovateľov, kým hlavný spravodajský denník Ukrajinská Pravda iba 164 000. Alternatívne médiá si kladú otázku, za čo bojujeme, spochybňujú, že pokračovanie vojny je nevyhnutné. Minimálne od zlyhania ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023 Ukrajinci vidia, že ak robí Rusko niečo silnejším, tak je to narastajúca eskalácia konfliktu. Preto hlavná otázka, ktorú si teraz kladú, znie: čo ak moja obeť bude zbytočná a pomôže len presadzovaniu záujmov iných krajín?

Odpor voči mobilizácii na Ukrajine je príliš ohromujúci na to, aby sme ho odmietli ako abnormálne správanie jednotlivcov bez zmyslu pre občiansku povinnosť alebo ako výsledok ruskej propagandy. Odhaľuje narastajúcu priepasť medzi Zelenského režimom a jeho roztlieskavačmi volajúcimi po vojne do víťazného konca a medzi súkromnými názormi obyčajných ukrajinských občanov. Táto situácia strhla masky tých, ktorí sa schovávajú za chrbty Ukrajincov a tvrdia, že hovoria v ich mene. Ukrajinci túžia rovnako ako my po mieri a bezpečí. A to im nezaručí skorumpovaný autokratický režim, ktorý sa živí krvou svojich poddaných.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna