Senátori, ktorí boli proti návrhu, tvrdili, že dohovor je politický dokument, ktorý dáva len prázdne záväzky a nemá reálnu šancu násiliu zabrániť.
Český Senát v stredu nevyslovil súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru, ktorý Parlamentu ČR predložila na schválenie vláda Petra Fialu. Keďže súhlas s ratifikáciou medzinárodných zmlúv musia dať obe parlamentné komory, návrh už do Poslaneckej snemovne nepôjde. Za vyslovenie súhlasu hlasovalo 34 zo 71 prítomných senátorov, proti bolo 28. K schváleniu chýbali dva hlasy.
Podľa ministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorý dokument v hornej komore parlamentu predstavil, by jeho prijatie malo skôr symbolický význam a český právny poriadok by sa meniť nemusel.
Senátori, ktorí boli proti návrhu, tvrdili, že dohovor je politický dokument, ktorý dáva len prázdne záväzky a nemá reálnu šancu násiliu zabrániť. „Istanbulský dohovor je otráveným jablkom, ktoré má krásne vyzerajúcu šupku. Je to veľmi utáraný dokument, v ktorom sú určite dobré úmysly, ale pod ne sa podarilo skryť niekoľko zákerných vecí,“ vyhlásil Zdeněk Hrabala. Realizácia dohovoru by podľa Jany Zwyrtek Hamplovej znamenala ohrozovanie detí.
Naopak, podľa zástancov dokumentu by ČR jeho ratifikáciou Česko ukázalo, že netoleruje násilie „za zatvorenými dverami“. „Je pre mňa až neuveriteľné, čo je niekto schopný vyfabulovať z textu Istanbulského dohovoru alebo zo sprievodnej správy,“ reagoval na oponentov podpredseda Senátu Jiří Drahoš.
Podľa Adély Šípovej by ratifikácia dohovoru zaradila ČR medzi krajiny, kam patrí. „Nič nám nevezme, žiadnu našu rodinu neohrozí,“ dodala.
Český prezident Petr Pavel ešte pred hlasovaním Senátu prijatie dokumentu podporil. „Sme jedným z posledných štátov Európy, ktorý sa k nej dosiaľ nezaviazal, a nie je žiaden skutočný dôvod, prečo to ďalej odkladať,“ napísal na sociálnej sieti X s tým, že ČR ho mala ratifikovať už dávno.
Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu – alebo aj Istanbulský dohovor – je medzinárodná dohoda Rady Európy, ktorá bola podpísaná 11. mája 2011 v tureckom Istanbule. Vyžaduje, aby vlády signatárskych štátov prijali právne predpisy stíhajúce domáce násilie a podobné prejavy týrania, ako sú znásilnenie v manželstve či mrzačenie ženských pohlavných orgánov.
Vzniknúť by podľa neho mali centrá s lekárskou pomocou pre obeti sexuálneho násilia a dostupná by mala byť aj právna a psychologická pomoc či telefónne linky podpory. Počíta tiež so školením policajtov, zdravotníkov či sudcov.
Česko zmluvu podpísalo v roku 2016, ale neratifikovalo ju. V Európskej únii ako celku začal dohovor platiť 1. októbra 2023, hoci sa k nemu dodnes okrem Česka právne nezaviazalo ani Slovensko, Bulharsko, Litva a Maďarsko.
V tzv. Istanbulskom dohovore sa štáty zaväzujú okrem iného k uzákoneniu opatrení proti násiliu, k prevencii aj k vyčleneniu peňazí na služby. Počíta sa so školením zdravotníkov, policajtov či sudcov.
K tomu, aby začala platiť, by ju musel ratifikovať Senát a Snemovňa a podpísať prezident. Pretože Senát ratifikáciu neschválil, nemá už zmysel, aby o nej rokovala Snemovňa.
Návrh podľa hlasovania podporili predovšetkým členovia senátorských klubov Starostov a SEN21 s Pirátmi spolu s 11 členmi klubu ODS a TOP 09 a jednotlivcami z ďalších frakcií. Proti boli väčšinovo ľudoveckí senátori, členovia klubu ÁNO a SOCDEM s 15 členmi klubu ODS a TOP 09 a všetkými tromi nezaradenými senátormi.
Dokument odsudzuje domáce násilie, sexuálne obťažovanie, znásilnenie, nútené sobáše, takzvané zločiny zo cti či mrzačenie genitálií. Násilie voči ženám vníma ako porušovanie ľudských práv a diskrimináciu a poukazuje na to, že ženy bývajú oveľa častejšie obeťou domáceho a sexuálneho násilia ako muži aj obetí masového znásilňovania v ozbrojených konfliktoch.
Odporcovia dohovoru sa voči norme vymedzovali predovšetkým kvôli tomu, že pracuje s pojmom gender. Skryto vraj narúša tradičnú štruktúru rodiny. Považujú ju za nadbytočnú, pretože násilie na ženách rieši české právo.
Podporovatelia naopak poukazujú na to, že násilie páchané na ženách sa v Česku netrestá dostatočne a súdy sú často k násilníkom zhovievavé.
To, že Česko zmluvu neratifikuje, neznamená, že sa jej nebude riadiť, záväzné pre krajinu budú pasáže, ktoré spadajú pre právomoci EÚ.
Minister pre európske záležitosti Martin Dvořák (STAN) označil rozhodnutie Senátu za „medzinárodnú hanbu“. „Fakt ma to štve a mrzí, pretože dávame ženám a dievčatám veľmi zlý signál, že nepovažujeme za potrebné chrániť obete domáceho násilia,“ uviedol.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu alebo Istanbulský dohovor bol prijatý Výborom ministrov Rady Európy v roku 2011. Do platnosti vstúpil v roku 2014 po tom, čo ho ratifikovalo 10 krajín.
Členské štáty EÚ už pristúpenie k zmluve v júni 2023 schválili, a zmluva sa tak stane záväznou aj pre Česko v záležitostiach spadajúcich do právomoci EÚ bez ohľadu na to, či ju krajina ratifikuje, alebo nie.
ČR zmluvu podpísala v roku 2016. Vláda ratifikáciu prerokovala až v roku 2023 s kladným stanoviskom. Pokiaľ Snemovňa aj Senát vysloví s ratifikáciou súhlas, prezident ju ratifikuje. V prípade, že ratifikácia nebude schválená, bude zmluva pre ČR záväzná len čiastočne.
Proti dohovoru sa vymedzujú konzervatívne a katolícke kruhy, ktoré zmluvu, riešiacu domáce násilie a násilie na ženách, považujú za nadbytočnú. Nepáči sa im okrem iného to, že materiál pracuje okrem pohlavia aj s rodom, ktoré chápe ako spoločensky danú úlohu, správanie, aktivity a atributy, ktoré daná spoločnosť považuje za náležité pre ženy a mužov.
Poradkyňa ministra spravodlivosti SR JUDr. Marica Pirošíková, PhD., sa v máji roku 2023 zúčastnili konferencie „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?“, ktorá bola organizovaná na pôde Senátu Parlamentu Českej republiky.
V úvode svojho vystúpenia priblížila dôvody, pre ktoré premiér Robert Fico (Smer-SD) vo februári 2018 verejne vyhlásil, že nedá súhlas na to, aby vláda predložila Istanbulský dohovor na ratifikáciu. Odôvodnil to existenciou legitímnych a zjavných rozporov medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Zároveň prijal záväzok, že všetko užitočné z Istanbulského dohovoru, čo nie je v slovenskom práve, do neho bude inkorporované, aby ochrana žien, pokiaľ ide o násilie, bola na principiálne európskej úrovni, ale že pre vládnu koalíciu sú neprijateľné tie pasáže, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine.
Podľa prodekana Katolíckej teologickej fakulty Univerzity Karlovej pána Jakuba Jínka očakávajú pisatelia Istanbulského dohovoru, že „vybudia“ v spoločnosti pozitívne zmeny a „vymytie násilia na ženách“. Samotným podpisom zmluvy k zmenám nedôjde a je to otázka morálnych hodnôt jedinca. Krajne ľavicové myšlienky a myslitelia podľa Jínka sa domnievajú, že odstránia všetko „zlo“ tým, že zo spoločnosti odstránia všetky „stereotypy“, teda aj tradície, kultúru, spoločenské rozdiely a spoločenské konštrukty, ktoré sú podľa nich „dôsledkom“ a pôvodcom násilia. Inými slovami, „človek odhodí šaty“, bude chodiť nahý, odhodí spoločenské stereotypy, stane sa „zvieraťom“ a tým problémy „zmiznú“.
Zdroj: pravda.sk / novinky.cz / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…