Český etnológ: Toľko rozprávok v televízii na Vianoce ako na Slovensku a v Českej republike nemajú nikde v Európe

Pozeranie rozprávok je typickým dôkazom, že sa chceme vrátiť k tomu, čo už poznáme, čo je tradičné a čo nás vracia do doby detskej istoty, tvrdí riaditeľ Národného ústavu ľudovej kultúry (NÚLK) v Českej republike.

Množstvo rozprávok, ktoré sa na Vianoce v Česku a na Slovensku odvysielajú v televízii, nemá v Európe obdobu. Táto novodobá tradícia vznikla v období socializmu. Jej obľúbenosť súvisí s túžbou ľudí vrátiť sa do detstva – do doby, keď bolo všetko v poriadku a svet nebol komplikovaný. Uviedol to český etnológ a riaditeľ Národného ústavu ľudovej kultúry (NÚLK) v Česku Martin Šimša.

„Česi a Slováci sú úplne jedineční v celej strednej Európe, pretože to množstvo odvysielaných rozprávok v čase vianočných sviatkov nemá nikde inde obdobu,“ povedal Šimša.

Pozeranie rozprávok je podľa neho typickým dôkazom, že sa chceme vrátiť k tomu, čo už poznáme, čo je tradičné a čo nás vracia do doby detskej istoty.

Vyžadujeme tie staré osvedčené rozprávky, či už Pyšná princezná, Princezná so zlatou hviezdou na čele alebo Popoluška,“ uviedol etnológ.

Česi si na tradíciách podľa neho potrpia. „Vianoce sú typickým príkladom, že na tradíciách veľmi lipneme, aj keď často je z nich vytesnený náboženský rozmer, ľudia si ho s nimi nespájajú,“povedal Šimša.

Stredobodom vianočných sviatkov je pre Čechov účasť na polnočnej omši. To, že ide o slávnostnú vigíliu, teda nočné bdenie, však podľa neho nevnímajú.

Staré zvyky, ktorých význam sa dnes už vyprázdňuje, postupne zanikajú. Vytvárajú sa však nové. Možno za ne považovať už samotnú ritualizáciu činností – či už stavanie stromčeka, jasne danú podobu vianočnej večere, návštevu polnočnej omše alebo vzájomné obdarovávanie sa.

„To sú všetko tradície, ktoré sú relatívne novodobé,“ vysvetlil Šimša.

Na začiatku 20. storočia bol v Česku hlavným „darom“ vianočný stromček, ktorý deťom priniesol Ježiško. Pod ním bolo darčekov poskromne, a to len pre menších členov rodiny.

Prerod z tradičných náboženských Vianoc do komerčných začal podľa etnológa už za socializmu v 70. a 80. rokoch. Napriek tomu, že sa darčeky zháňali ťažko, práve za socializmu začalo masové obdarovávanie.

„Došlo k tomu, čo nebolo vôbec typické – obdarovávanie dospelých medzi sebou a často aj medzi spriatelenými rodinami,“ ozrejmil český etnológ.

Podobu Vianoc potom ovplyvnil aj pád režimu. „Trend, ktorý k nám prišiel zo Západu a ktorý sme si zamilovali, je vonkajšie osvetlenie,“ uviedol ako príklad predseda NÚKL.

V 90. rokoch minulého storočia prišiel na územie Česka od nemeckých susedov aj adventný veniec. Dovtedy podľa Šimšu nebol na tomto území bežný. Etnológ dodáva, že jeho náboženský rozmer Česi príliš nevnímajú.

Jedným z novodobých trendov je tráviť vianočné sviatky na dovolenke v zahraničí, napríklad v tropických krajinách. Podľa českého etnológa to neznamená ignorovanie Vianoc. Dôkazom je už to, že si ľudia na pripomenutie týchto sviatkov vyberú špeciálne miesto.

„Ak by im neprikladali žiaden význam, tak sa nad tým nebudú zamýšľať,“ tvrdí etnológ. Dodal, že k tradičnému ponímaniu Vianoc sa ľudia väčšinou vrátia s príchodom detí.

Každá rozprávka nesie v sebe skrytý význam, ktorý človek môže odhaliť

Rozprávka nie je len literárne dielo, ponúka aj návod na to, ako žiť. Každá rozprávka nesie v sebe skrytý význam, ktorý človek môže odhaliť. Odráža nielen rôzne životné situácie, ale ponúka aj riešenie. Je to nástroj na rozvoj fantázie a kreativity a môže liečiť dušu.

Deťom pomáha na troch úrovniach: psychoterapeutickej, relaxačnej a výchovno-psychologickej.

O ďalších pozitívnych účinkoch rozprávky na dieťa porozprávala v Českom rozhlase učiteľka a lektorka Mgr. Sylvie Doláková:

Počúvanie rozprávok má na dieťa blahodarné účinky. Ideálne je, keď rozprávky nepočúva z rádia, z počítača, z tabletu či z mobilu, ale keď mu ich číta niekto z rodiny alebo učiteľky v škôlke či v škole. Mgr. Sylvie Doláková upozorňuje na to, že pri počúvaní si deti trénujú koncentráciu, trpezlivosť, schopnosť premýšľať nad dejom.

„Nemám nič proti audioknihám, ale tým, že rozprávku deťom niekto číta, má to hlbší zmysel, pretože pri takomto čítaní sa formujú aj vzťahy,“ pripomína Mgr. Sylvie Doláková.

Deti si tiež formujú návyky, ktoré sú potrebné pri počúvaní a maľujú si pritom vo svojich hlavách obrázky. Predstavujú si prostredie, postavy, jednotlivé situácie.

Treba si však uvedomiť, že pri čítaní alebo rozprávaní rozprávky je potrebné pohrať sa s hlasom. Ak má dieťa počúvať monotónnych hlas, tak ho to väčšinou nebaví, ale ak sa snažíme čítať umelecky, napríklad meníme výšku hlasu, tempo, melódiu, dôraz a pauzy, tak väčšinou naše čítanie deti zaujme.

V rozprávkach nájdu vzory

Kladní hrdinovia, ktorí pomáhajú ľuďom a svetu, sa stávajú pre deti vzormi. Vďaka nim môžu deti lepšie riešiť situácie v reálnom živote.

„V dnešnej dobe existuje už množstvo moderných rozprávok, ale ku kultúrnosti národa patrí aj to, že sa deti oboznamujú aj s dedičstvom predkov, ktorí deťom okrem iného vytvorili aj rozprávky,“ upozorňuje Mgr. Sylvie Doláková.

Rozprávky sú tiež pre deti zdrojom rozvoja fantázie, ale i informácií. Učia sa vďaka nim, ako funguje svet a ako sa v ňom tvoria vzťahy medzi ľuďmi. Rozprávky tiež deťom dávajú návod na riešenie rôznych problémov.

Podoba rozprávky u Milana Rúfusa

Milan Rúfus, bol slovenský básnik ktorý dal rozprávkam veršovanú podobu, ktorý kedysi povedal, že rozprávka nevznikla preto, aby sa ňou uspávali deti, ale vznikla preto, aby prebúdzala dospelých. Chcel tým povedať, že rozprávka by mala dospelým neustále pripomínať skutočné hodnoty zmysluplnej ľudskej existencie. V tomto zmysle vnímali rozprávku i predstavitelia romantickej generácie. Navyše rozprávka štúrovcom nezapadala do ich výchovno-školských metód. Všetko, čo adresovali deťom, muselo mať výchovnú podobu.

Inšpirovaný slovenskou ľudovou slovesnosťou z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského a ich humanistickým posolstvom básnicky stvárnil mnohé slovenské rozprávky. Vyšli v zbierkach Kniha rozprávok (1975) a Sobotné večery (1979).

Pridŕžajúc sa základnej epickej stavby rozvinul v nich metaforiku rozprávok a zvýraznil viacrozmernosť ich ideového odkazu, ktorý nekompromisne nadsža slabým, ponižovaným a utláčaným. K tejto téme sa ešte vrátil v knihách adresovaných len detskému čitateľovi Rozprávočka veselá ostaň ešte s nami (1985) a Lupienky z jabloní (1993).

Zdroj: info.sk / slovenskyjazyk.com / zones.sk / InfoVojna