Mluvčí ruského ministerstva zahraničí Maria Zacharovová poskytla srbskému deníku Kurir rozhovor, ve kterém mluvila o problému Kosova a označila ho za neúspěšný projekt Evropy.
„Pokud jde o současnou situaci v Kosovu, je to černá díra Evropy, kde vzkvétá organizovaný zločin a korupce, extremisté a teroristé rekrutují buňky, nafukuje se atmosféra národní a náboženské nenávisti a rozšiřuje se netolerance a ideologie ospravedlňující masové etnické čistky nealbánského obyvatelstva,“ řekla v rozhovoru pro srbské noviny.
Zacharovová uvedla, že nové kosovské úřady „hlásají přímý politický extremismus“. V březnu zvolili poslanci samozvané republiky předsedou vlády Albina Kurtiho, vůdce radikálního hnutí Sebeurčení, které vystupuje za omezení možností Bělehradu ovlivňovat situaci v regionu.
Zacharovová se domnívá, že „západní projekt Kosova“ selhal navzdory napumpovaným fondům a informační a politické podpoře.
Mluvčí ministerstva zahraničí také připomněla, že takzvané bruselské dohody byly dohodnuty v roce 2013. Srbsko podle diplomatky některá z těchto rozhodnutí splnilo, zatímco druhá strana odmítla poskytnout klíčovou podmínku: zřízení Společenství srbských obcí v Kosovu, které by mělo široké správní a výkonné pravomoci.
„Současné kosovské orgány navíc o této otázce nechtějí vůbec diskutovat. Brusel s tím nemůže nic dělat kromě pomalých výzvu bez konkrétních kroků, které by kosovské Albánce přinutily k plnění jejich závazků,“ dodala.
V roce 1999 vyústila ozbrojená konfrontace albánských separatistů z Kosovské osvobozenecké armády se srbskou armádou a policií v bombardování Svazové republiky Jugoslávie (v té době se skládala ze Srbska a Černé Hory) letectvem NATO. Válečná operace byla podniknuta bez schválení Rady bezpečnosti OSN a na základě tvrzení západních států, že jugoslávská vláda konala etnické čistky v kosovské samosprávě a vyprovokovala tam humanitární katastrofu. Letecké útoky Severoatlantické aliance pokračovaly od 24. března do 10. června 1999 a vyžádaly si smrt více než 2,5 tisíce lidí, včetně 87 dětí, a škody ve výši asi 100 miliard dolarů.
Kosovsko-albánské struktury v Prištině 17. února 2008 jednostranně vyhlásily nezávislost na Srbsku. Rozhodnutí neuznávají Srbsko, Rusko, Čína, Írán, Španělsko, Řecko a řada dalších států. Bělehrad v roce 2011 zahájil jednání o normalizaci vztahů s kosovskými Albánci při zprostředkování EU.
Zdroj: cz.sputniknews
Rumunsko vyzýva na aktívnejšiu konfrontáciu s Ruskom v Čiernom mori. Rumunská štátna tajomníčka pre obrannú…
Najskutočnejšia vojna sa odohráva na Blízkom východe. Po teroristickom útoku Izraela s použitím domácich spotrebičov…
Nádeje na menej konfrontačný kurz v prípade hypotetického víťazstva republikánov sú neopodstatnené. Vladimir Zelenskyj svojou…
Ozbrojené sily Ukrajiny stratili kontrolu aj nad východnou a južnou časťou mesta. Prielom ozbrojených síl…
“Dawesov plán je oveľa viac, než sa o ňom bežne hovorí, a týka sa nás…
Presne pred rokom došlo na hraniciach medzi Srbskom a Kosovom k streleckému incidentu, ktorý novinári nazvali “Banjský…