Ceny pohonných hmôt na čerpačkách klesajú už piaty týždeň po sebe. Počas roka 2023 však hrozí ich dramatický nárast

Veľká pozornosť tiež bude smerovať na začiatok februára 2023, keď vstúpi v platnosť embargo EÚ na dovoz ruských ropných produktov.

Ceny pohonných hmôt boli tento rok ako na hojdačke. Zrejme každý vodič si spomína, ako sa v polovici leta cena benzínu a nafty šplhala k dvom eurám za liter. Najdrahšie tento rok tankovali vodiči práve na prelome júla a augusta, keď ceny dosahovali zhodne pri benzíne a nafte 1,946 eura za liter.

Rozdiely pri tankovaní plnej 50-litrovej nádrže boli enormné. Len na porovnanie, začiatkom roka bola cena benzínu na úrovni 1,46 eura za liter a nafta sa predávala za 1,36 eura za liter. Plná benzínová nádrž tak bola počas letného vrcholu cien drahšia o 24 eur a pri naftovom vozidle dokonca o 32 eur v porovnaní so začiatkom roka. Pre rodiny, ktoré sú od auta závislé a využívajú ho denne na dochádzanie do práce či školy, to malo výrazný vplyv na ich rodinný rozpočet.

Odvtedy sa situácia dramaticky zmenila. Ceny pohonných hmôt klesajú už piaty týždeň po sebe a cena benzínu sa dostala dokonca ešte na nižšiu úroveň ako pred ruskou agresiou na Ukrajine. V súčasnosti je cena najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu 1,499 eura za liter. Od svojho vrcholu tak klesla o vyše 20 percent. Za naftu si vodiči ešte stále musia priplácať a cena za liter sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 1,629 eura za liter. Aj napriek tomu je momentálne cena nafty o 16 percent nižšia ako počas jej maxím.

V súvislosti s niekoľkotýždňovým zlacňovaním pohonných hmôt sa natíska otázka, či bude cena benzínu a nafty ďalej klesať a či vodičov v roku 2023 čaká opätovné zdražovanie. Dramatické zmeny nastali aj u našich susedov. Zatiaľ čo v priebehu roka chodili vodiči lacnejšie tankovať prevažne k južným susedom, teraz môžu Maďari tankovať lacnejšie na Slovensku. Čo je za tým?

Nákupná turistika v Maďarsku sa skončila

Nákupná turistika za slovenskými hranicami odštartovala začiatkom marca. Tí, ktorí to mali len na skok, dokázali ušetriť nemalú sumu. Plná 50-litrová nádrž 95-oktánového benzínu dokázala ušetriť v Maďarsku vyše 19 eur. Nečudo, že Slováci zobrali pohraničné pumpy či obchody útokom.

Postupne sa však situácia začala otáčať. Najskôr vláda maďarského premiéra Viktora Orbána obmedzila lacné tankovanie len pre vodičov s maďarskou poznávacou značkou. Dokonca sa na internete začali objavovať vtipy o tom, ako si Slováci chceli na lacné tankovanie požičiavať zahraničné „ešpézetky“. Niektoré prípady dokonca musela riešiť aj polícia.

V Maďarsku obvinili slovenského občana, ktorý sa pokúsil s falošnou poznávacou značkou natankovať lacnejšie palivo. Vodič sa vracal z dovolenky v Chorvátsku. Pôvodné evidenčné číslo svojho vozidla vymenil za falošné maďarské z plastu, ktoré si zadovážil doma ešte pred cestou. Na čerpačke v Maďarsku sa pýtal obsluhy, koľko môže natankovať. Napokon sa však zľakol a odišiel bez tankovania. O niekoľko desiatok metrov ďalej namontoval späť na svoje vozidlo slovenské evidenčné číslo. Obsluha čerpacej stanice zalarmovala políciu, ktorá ho onedlho dostihla. Okresná prokuratúra vzniesla voči Slovákovi obvinenie z trestného činu falšovania a pozmeňovania identifikačné­ho čísla.

Situácia s pohonnými hmotami v Maďarsku sa však čoraz viac stávala neudržateľnou. Koniec maďarského zastropovania cien pohonných hmôt sa skončil začiatkom decembra. Posledný liter benzínu za zastropovanú cenu 480 forintov (1,17 eura) si vodiči mohli natankovať symbolicky na Mikuláša. Maximálna cena platila podľa šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása do 6. decembra 23.00. Z noci do rána vyskočili ceny na maďarských čerpačkách aj o 50 centov za liter. Dlho pritom mali najlacnejší benzín a druhú najlacnejšiu naftu spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie (EÚ).

Maďarskí vodiči v súčasnosti tankujú spomedzi okolitých krajín najdrahšie. Liter benzínu v prepočte tankujú za 1,59 eura a liter nafty vychádza na 1,77 eura. Na Slovensku je benzín v porovnaní s Maďarskom takmer o desať centov lacnejší za liter a pri nafte dokonca o viac ako 15 centov lacnejší. Ukazujú to dáta Európskej komisie z minulého týždňa.

Analytička 365.bank Jana Glasová nevylučuje, že by ceny benzínov a motorovej nafty mohli ďalej klesať. Všetko však bude záležať od vývoja svetových cien ropy. „Ak by ceny ropy opäť klesli pod 80-dolárovú hladinu, nevylučujeme ani ďalšie zlacnenie. Ďalší vývoj na ropnom trhu bude závisieť hlavne od toho, ako budú trhy ďalej vnímať obavy z recesie globálneho hospodárstva, vývoj dopytu a ako budú investori reagovať na pokles produkcie ruskej ropy,“ uviedla Glasová.

V súvislosti s cenami pohonných hmôt sa objavili dve dobré správy. Prvou dobrou správou je, že za dva mesiace sa euro posilnilo oproti doláru o 10 percent. Druhou dobrou správou je pokles cien ropy zo začiatku novembra, keď sa severomorská ropná zmes Brent predávala za 98 dolárov za barel a v súčasnosti je to zhruba 84 dolárov za barel. Podľa analytikov z Dáta bez pátosu sa tak môžu vodiči tešiť na ďalší pokles cien palív. Nemusí byť podľa nich taký masívny, ale o jeden či dva centy týždenne nižšie sa na prelome rokov môžeme dostať.

Horšie správy sa objavujú na horizonte celého roka 2023, keď by sa mohli ceny pohonných hmôt opäť zvyšovať. Dôvodom je dopyt po rope prevažne z Číny a Indie, ktoré patria k najväčším dovozcom ropy a ropných produktov na svete. Ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank upozorňuje, že Čína s Indiou a ďalšie ázijské ekonomiky v budúcom roku pomerne svižne porastú, čo podporí globálny dopyt po rope a ropných produktoch. „Čína porastie z veľkej časti preto, že tento rok koncom roka opustila politiku drakonických covidových lockdownov a reštrikcií, čo by malo byť pre jej ekonomiku významnou vzpruhou,“ tvrdí.

Veľká pozornosť tiež bude smerovať na začiatok februára 2023, keď vstúpi v platnosť embargo EÚ na dovoz ruských ropných produktov. Podľa Kovandu to môže prechodne zvýšiť cenu palív v EÚ, hlavne naftových, ale nebude to znamenať nič fatálne. Záležať bude tiež na razancii odpovede ruskej strany. „Na decembrové embargo EÚ na dovoz ruskej ropy a na sankčné zastropovanie cien jeho ropy vyváženej námornou cestou však Rusko zatiaľ reaguje pomerne bezzubo, takže podobný vývoj možno predpokladať pri zavedení februárového embarga,“ dodáva ekonóm.

Putin podpísal dekrét o zakázaze vývozu ruskej ropy do USA, Európskej únie a ďalších krajín, ktoré na ňu zaviedli cenový strop

Ruský prezident Vladimir Putin zakázal vývoz ropy do krajín, ktoré uplatňujú cenový strop na ruskú ropu. Informuje o tom britská televízia Sky News aj agentúra Reuters.

Putin v utorok podpísal dekrét zakazujúci export ropy a ropných produktov do krajín uplatňujúcich cenový strop. Zákaz má platiť 5 mesiacov od 1. februára 2023 do 1. júla 2023.

Cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori, na ktorom sa začiatkom decembra dohodla skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, bol stanovený na 60 USD (56,48 eura) za barel (159 litrov) a platí od 5. decembra.

Putinov dekrét zverejnený na vládnom portáli a webovej stránke Kremľa sa prezentuje ako priama reakcia na „nepriateľské konanie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom, Spojených štátov a zahraničných krajín a medzinárodných organizácií“.

„Dodávky ropy a ropných produktov zahraničným entitám a jednotlivcom sú zakázané, ak sa v kontraktoch na tieto dodávky počíta s použitím mechanizmu fixácie maximálnej ceny,“ uvádza sa v dekréte. Ten priamo menuje Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré uvalili cenový strop. Dekrét tiež obsahuje klauzulu, že Putin môže zákaz v špeciálnych prípadoch zrušiť.

Zákaz vývozu ropy začne platiť 1. februára, ale dátum zákazu exportu ropných produktov stanoví vláda.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna