Ceny energií drvia slovenské obce, mestá aj ambulancie. Toto som ešte nezažil, hovorí šokovaný riaditeľ školy

Mestá a obce ako zriaďovatelia verejných služieb nie sú regulované ako domácnosti. Dodávateľov energií si musia samy nájsť a následne uzavrieť zmluvu.

Martin Škraban je riaditeľom Základnej školy v Nitrianskom Rudne v okrese Prievidza už desať rokov. Hovorí, že také starosti ako teraz ešte nezažil. Oproti terajším účtom im cena plynu vyskočí o vyše 100 percent a elektrina o 40 percent. Na budúci rok tak má škola zaplatiť o vyše 18-tisíc eur viac za energie.

„Zdražovanie mi robí poriadne hlboké vrásky na čele. Veď aj doteraz tvorili energie výrazne najvyššiu časť nášho rozpočtu,“ vysvetľuje pre Pravdu. Rozpočet im nik nenavýšil už desaťročie. No za ten čas narástli ceny všetkého.

„Pri nezmenenom rozpočte školy to znamená, že okrem energií dokážeme udržať len základnú prevádzku, ostane nám na kriedy, fixky, toner, papier, hygienu a príspevky zamestnancom na dôchodok. Žiadny rozvoj, nijaká modernizácia,“ sťažuje sa riaditeľ. Podobné komplikácie riešia aj iní riaditelia škôl, starostovia a primátori či dokonca ambulancie po celom Slovensku.

„Situácia začína byť kritická. Množia sa podnety od našich členov, ktorým bolo už oznámené navýšenie nájmov aj o 50 percent. Okrem Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nik z kompetentných neprejavil záujem o ponúkanú vzájomnú diskusiu,“ tvrdí výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová.

Pravda na problémy so zabezpečením energií, ktoré má tretina samospráv a približne polovica zo 140 miest, upozorňovala na titulnej strane denníka a na webe pravda.sk už 30. októbra.

Mestá a obce ako zriaďovatelia verejných služieb nie sú totiž regulované ako domácnosti. Dodávateľov energií si musia samy nájsť a následne uzavrieť zmluvu. Má to však háčik. Elektrina na trhu zdražela od začiatku roka viac ako trojnásobne, plyn viac ako štvornásobne. Nikto preto nechce samosprávam garantovať cenu. Ak by dodávateľ podpísal s obcou zmluvu, o pár dní by cena mohla byť ešte vyššia a musel by ju doplácať zo svojho.

Hospodársky výbor hľadá riešenie

Odpovede na otázky, ako pomôcť mestám a obciam, preto zástupcovia dotknutých hľadali vo štvrtok v hospodárskom výbore parlamentu. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Roman Karlubík upozornil, že situácia je mimoriadne vážna. Pre turbulencie na trhu väčšina subjektov čakala s nákupom energií do poslednej chvíle.

„Zastupujeme zamestnávateľov 460-tisíc ľudí, zdravotnícke zariadenia, títo všetci čelia problému s energiami. Súčasná cena elektriny nie je 50 eur ako v januári, ani 100, ani 120, ale 180 eur za megawatthodinu. Plyn zdražel v priebehu posledných 24 hodín zo 70 na 85 eur, tak rýchlo, že museli zatvoriť burzu. Komodity sú nielen drahé, nedajú sa ani len kúpiť, taký veľký je dopyt,“ upozornil.

Podobne aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger upozornil, že situácia je kritická aj v regiónoch. Hrozí, že školy čoskoro nezatvorí pandémia, ale účty za teplo.

„Sme v situácii, keď čas hrá proti nám,“ apeloval na výbor. Predseda združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič (OĽaNO) k tomu dodal, že nejde len o aktuálne očakávané zvyšovanie nákladov zhruba o 30 percent pre samosprávy. „Pri súčasnom zdražovaní čelíme riziku, že dodávatelia môžu pre prudké zdražovanie začať vypovedať aj existujúce zmluvy,“ povedal Viskupič.

Výbor sa však napriek alarmujúcej situácii na konkrétnych riešeniach nezhodol. Na zasadnutí sa totiž nezúčastnili zástupcovia kľúčových ministerstiev. Predseda výboru Peter Kremský (OĽaNO) však poveril ÚRSO, aby pripravil opatrenia, ktoré zabránia zdražovaniu energií pre domácnosti o viac ako 25 percent oproti roku 2020.

„Čo sa týka miest a obcí, potrebujeme v prvom rade zistiť a vyčísliť, aké kompenzácie budú potrebovať, o koľko im tie ceny narastú. Zároveň však budem urgovať čo najskoršie zasadnutie ďalšieho výboru, na ktorom sa zúčastnia aj ministerstvá hospodárstva, financií, školstva a životného prostredia. Treba urýchlene prijať konkrétne riešenia,“povedal pre Pravdu Kremský s tým, že očakáva najskorší termín začiatkom januára.

Písomný rozkaz šetriť

Ťažkosti má aj zvyšok krajiny. Napríklad Nitriansky samosprávny kraj svojim vzdelávacím inštitúciám dokonca šetrenie nariadil aj písomne. „Všetky školy sme dostali od zriaďovateľa usmernenie ohľadne zdražovania energií. Ako máme šetriť energiami v budovách, odporúčanú výšku teplôt v triedach, že máme utlmovať kúrenie od popoludňajších hodín či na víkendy,” opisuje riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Nitre Regina Sládečková.

Nitrianska župa bude v budúcom roku sledovať výsledky úsporných opatrení a v polovici roka rozhodne, ako ďalej. „Listom boli nariadené organizáciám kroky, za dodržanie ktorých sú zodpovední štatutári organizácií. Po prvom polroku vyhodnotí krajský úrad dosah navýšených cien energií a potom podá návrh na riešenie,” reagovala jej hovorkyňa Oľga Prekopová.

Obstarať nové dodávky energií musí aj Igor Hus, primátor Turčianskych Teplíc so 7-tisíc obyvateľmi. V roku 2021 zaplatia približne 130-tisíc eur za elektrinu a 86-tisíc eur za plyn.

„Zákazku na dodávku elektrickej energie a plynu sme pritom zadávali už druhýkrát, pretože na prvú nereagoval žiadny dodávateľ. Situácia je aktuálne doslova chaotická a najmä s výrazným až extrémnym nárastom cien elektriny a zemného plynu. U niektorých obcí, u tých malých, ale aj u týchto menších miest to môže byť likvidačné,“ zhodnotil Hus. Na budúci rok počítajú Turčianske Teplice s nákladmi minimálne 189-tisíc eur za elektrinu a 230-tisíc eur za plyn, čo sú nárasty 31 a 168 percent oproti pôvodným cenám. V praxi to znamená, že sa bude škrtať a šetriť.

Okresné mesto Michalovce, ktoré má zhruba 40-tisíc obyvateľov, očakáva zvýšenie nákladov v šesťciferných číslach. „Zaiste pôjde o státisícové sumy. Mesto nemá možnosť ovplyvňovať ceny energií. Možné je azda uvažovať len o niektorých kompenzačných opatreniach smerom k obyvateľom či našim nájomníkom. Mesto bolo preto nútené premietnuť plánované navýšenie cien energií pri verejnom osvetlení, školských, športových a iných objektoch v majetku mesta,“uviedla Iveta Palečková, hovorkyňa Michaloviec.

Obavy z vysokých cien zaznievajú aj z Prešova. V roku 2022 počítajú, že im účty na energie porastú o vyše 200-tisíc eur. Najväčší výdavok je zvyčajne na položke spotreby elektrickej energie na verejné osvetlenie. „Okrem toho očakávame rast nákladov aj v Dopravnom podniku mesta Prešov, aj v ďalších zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Očakávame, že v dôsledku zvyšovania cien energií zostane menej financií na celkový chod mesta a mestom riadených organizácií. To bude mať negatívny dosah na všetky oblasti mestského rozpočtu,“ tvrdí hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek.

Vysúťažiť dodávateľa trvá

Samosprávy sú povinné obstarávať energie cez verejné obstarávanie. Predajcovia energií sa však v aktuálnej situácii prudkého zdražovania do nových zmlúv s obcami a mestami nehrnú.

Samosprávy pritom musia dodržať stanovené lehoty a podmienky. To trvá určitý čas, ktorý ich dostáva pod tlak. „Firma aj domácnosť sa môžu s dodávateľom dohodnúť na dodávkach prakticky počas jedného dňa, kým samospráve trvá niekoľko týždňov, kým môže podpísať vysúťaženú zmluvu. Cena sa pritom väčšinou určuje v momente podpisu zmluvy, lenže nikto nevie predvídať, kam sa pohne o niekoľko týždňov, najmä pri súčasných prudkých cenových zmenách,“ vysvetľuje Ján Pišta z poradenskej spoločnosti v energetike JPX.

Samosprávy sa tak dostávajú aj do legislatívne nepríjemnej situácie. „Ak sa rozhodnú zazmluvniť dodávateľa, ktorý limituje svoju ponuku konkrétnym krátkym dátumom a časom, môže to evokovať podozrenie z nehospodárnosti, čo vytvára ďalšiu úroveň potenciálnych problémov,“ dodáva predseda ZMOS Tréger.

Európski ministri odporúčajú nižšiu DPH

Ďalším riešením, ktoré by mohlo samosprávam pomôcť a taktiež ho zaviedli u našich západných susedov, je zníženie DPH za energie. Vyzýva k tomu aj Európska komisia a ideu podporilo aj ministerstvo hospodárstva.

V utorok znižovanie DPH v mimoriadnych prípadoch odobril aj Brusel. Ministri financií vo výbore ECOFIN sa dohodli, že EÚ umožní členským štátom zaviesť dve znížené sadzby DPH vo výške nie menej ako 5 percent. Krajiny EÚ si budú môcť okrem toho zaviesť aj jednu super zníženú sadzbu vo výške menej ako 5 percent a jednu takzvanú „nulovú sadzbu“. „Veľmi si vážim obrovské vynaložené úsilie a osobne si myslím, že by malo byť korunované úspechom,“ zdôraznil štátny tajomník MF SR Ľuboš Jančík v Bruseli, ktorý návrh taktiež podporil.

V Česku vláda odklepla jej zoseknutie z 21 percent na nulu. U nás návrh na 5 percentnú DPH miesto 20 percentnej cez parlament neprešiel. Narazil na financmajstra Igora Matoviča. „Keď raz znížite DPH pri energiách, chcem vidieť toho politika potom, keď budú normálne ceny energií, kto tú DPH zvýši. To je z pohľadu verejných financií katastrofa, lebo je to opatrenie defacto štrukturálne, trvalé, lebo nebude nikto mať odvahu to zvýšiť potom skokovo,“ skonštatoval Matovič.

Zdroj: pravda.sk