Cena za rozhodnutia politikov alebo Čo sa stane, ak sa Západ skutočne vzdá ruského plynu? 

Ak sa zastaví tok energií, postihne to západnú Európu aj Rusko.

Litva sa 2. apríla stala prvou krajinou EÚ, ktorá vyhlásila, že sa úplne vzdáva ruského plynu. Oznámenie prišlo uprostred pokračujúceho vojenského útoku Moskvy na Ukrajine a po tom, ako Kremeľ oznámil nový postup pri platbách za plyn od krajín považovaných za „nepriateľské“.

Podľa nových pravidiel si dovozcovia z EÚ budú musieť otvoriť rubľový účet v Gazprombank a platby zasielať tam. Moskva tvrdí, že toto opatrenie je potrebné, pretože v dôsledku sankcií už nemôže dôverovať euru a doláru.

V Európskej únii zároveň neexistuje jednotné stanovisko k tomu, či je realistické zaviesť úplné embargo na dovoz ruského plynu, ktoré by sa vzťahovalo na všetky krajiny eurobloku. Poľsko tvrdí, že je pripravené nasledovať cestu Litvy. Predstaviteľ poľskej vlády pre strategické otázky energetiky a infraštruktúry Peter Naimsky už oznámil, že Varšava od roku 2023 prestane nakupovať plyn z Ruska.

Slovensko a Česká republika však zrejme nie sú pripravené prijať takéto drastické opatrenia. Šéf slovenského rezortu hospodárstva Richard Sulík uviedol, že jeho krajina sa bez dodávok ruského plynu nezaobíde, preto treba rešpektovať podmienku Moskvy na platbu v rubľoch. Poznamenal, že Slovensko nakupuje približne 85 % potrebného plynu z Ruskej federácie a aj pri diverzifikácii dodávok plynu potrvá niekoľko rokov, kým bude môcť prestať nakupovať ruský plyn.

„Nemôžeme byť odrezaní od plynu,“ povedal na rovinu slovenský minister.

Praha taktiež priznala, že jej zásoby plynu vystačia maximálne na 34 dní.

Francúzsko a Nemecko zaujali pozíciu niekde medzi – nemecké ministerstvo financií ubezpečilo, že sa spoločne vypracúva plán prípravy na prípadné ukončenie dodávok ruského plynu. Kancelár Olaf Scholz však priznal realitu, keď vyhlásil, že hoci Nemecko „pravdepodobne odstráni“ svoju závislosť od ruskej ropy a uhlia do jedného roka, nebude sa to týkať dovozu plynu.

“Nejde o žiadnu hru, ale o scenár, ktorý treba brať veľmi vážne, pretože môže potenciálne spôsobiť vážne trhliny v ekonomike a spoločnosti. Z môjho pohľadu bolo správne, že sa hneď nezačal proces ukončenia vzťahov, pokiaľ ide o dodávky,“ povedal nemecký vicekancelár Robert Habeck a vysvetlil dôsledky pre svoju krajinu.

RT v tejto súvislosti položil niekoľko otázok odborníkom, aké dôsledky by pre EÚ malo náhle ukončenie dodávok plynu z Ruska.

EÚ nezamrzne, kým sa neochladí

Euroblok spotrebuje celkovo 400 mld. m3 plynu ročne, z čoho približne 40 – 45 %, teda 150 mld. m3, dodáva Rusko. Závislosť tu však možno označiť za vzájomnú. V roku 2021 Rusko vyviezlo 200 mld. m3 plynu, z čoho 75 % smerovalo do EÚ.

Odborníci sa zhodujú, že ak sa teraz dodávky plynu zastavia, západoeurópske krajiny budú koncom leta alebo začiatkom jesene čeliť veľmi vážnym následkom. Teraz, začiatkom apríla, sa totiž končí aktuálna vykurovacia sezóna a všetky aktuálne potreby môžu byť uspokojené zo zásob, ktoré sú už v zásobníkoch.

Marcel Salichov, riaditeľ ekonomického oddelenia Inštitútu energetiky a financií Vysokej školy ekonomickej, pre RT uviedol, že spotreba plynu výrazne kolíše v závislosti od ročného obdobia.

„Počas vykurovacej sezóny, na jeseň a v zime, spotreba plynu všade v Rusku a EÚ prudko stúpa. Teraz však dopyt po plyne klesá. A ak si hypoteticky predstavíme, že by sa dodávky plynu okamžite zastavili, EÚ by vďaka vlastnej ťažbe a dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) dokázala prežiť do konca leta alebo začiatku jesene. Problémom však je, že plyn sa počas tohto obdobia nebude čerpať do zásobníkov a vznikne otázka, čo robiť na začiatku ďalšej vykurovacej sezóny. Hoci EÚ bude mať určitý čas na intenzívne hľadanie alternatív,“ povedal.

Podľa Salichova nie je možné, aby všetky krajiny EÚ v rámci súčasnej schémy zabezpečili vykurovanie počas zimy bez ruského plynu.

Jednotlivé krajiny, ako napríklad Poľsko, si ho však môžu dovoliť odmietnuť. V roku 2022 bude uvedený do prevádzky plynovod Baltic Pipe z Nórska, ktorý bude teoreticky schopný dodávať rovnakých 10 miliárd m3 plynu, aký teraz prichádza z Ruska. Hoci Nórsko pravdepodobne nebude schopné naplniť plynovod na 100 %, Poľsko môže tento deficit odstrániť nákupom skvapalneného zemného plynu na svetovom trhu, keďže už má terminál na príjem skvapalneného zemného plynu v meste Swinoujscie.

Hrôza zimy

Igor Juškov, popredný expert Národného fondu energetickej bezpečnosti, v komentári pre RT uviedol, že ak EÚ prestane odoberať ruský plyn, „nepochybne nastane globálna energetická kríza“.

Opísal jeden z najnepriaznivejších scenárov, v ktorom Rusko zníži ťažbu.

„Čo by sa stalo, ak by Rusko nemohlo dodávať plyn potrubím do Európy a znížilo by ťažbu o rovnaký objem? Veď tento plyn nemôžeme nikam presmerovať a nie je možné presmerovať plynovody. Ak by tento obrovský objem jednoducho odišiel z trhu, všetok zvyšný plyn by sa stal ešte vzácnejším a drahším. V tejto súvislosti, ak by odberateľ s veľkým objemom, ako je Poľsko, odmietol nakupovať náš plyn, následné zníženie ťažby o 10 miliárd m3 ročne, ktoré by sme im inak dodávali, by v každom prípade ovplyvnilo spotové trhy. A predstavte si, že by z trhu zmizlo celých 150 miliárd m3… Bola by to globálna kríza,“ povedal.

Ak sa ruský plyn z veľkej časti opustí, EÚ môže mať problémy s dodávkami energie, pretože podľa Juškova jednoducho nebude z čoho vyrábať elektrinu. Situácia by sa mohla ešte zhoršiť, ak by Rusko v reakcii na plynové embargo prestalo vyvážať do krajín EÚ uhlie, ktoré tvorí 70 % ich dodávok. V takom prípade by sa podľa Juškova musel energetický sektor riadiť „ručne“.

„Na spotovom trhu [trh s krátkodobými kontraktmi, kde sa obchoduje s aktívami a dodávajú sa okamžite za aktuálne ceny] sa už nemusí obchodovať. Obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov by bolo pozastavené a na dlhý, dlhý čas zabudnuté. Obnovili by sa všetky možné kapacity jadrovej energie (napríklad nemecké jadrové elektrárne). Elektrická energia by sa dodávala na hodiny. Bolo by mimoriadne ťažké pripraviť sa na ďalšiu vykurovaciu sezónu. Bolo by potrebné šetriť plynom, zakázať používanie klimatizácií a elektrinu dodávať po hodinách. Byty by sa nevykurovali na 22 °C, ale na 10 – 15 °C. Bolo by potrebné zabezpečiť teplo aspoň pre obyvateľstvo a verejné zariadenia, ako sú školy, škôlky a podobne,“ opísal možnú situáciu.

„Ale aj tak by to nestačilo na nahradenie objemov, ktoré dodáva Rusko. Najmä ak Rusko náhle prestane dodávať aj uhlie. Na svetovom trhu nie je prebytok plynu, takže nie je čím nahradiť naše dodávky. Napríklad ťažba v Severnom mori klesá, pretože ložiská sa vyčerpali, navyše tam už roky nikto neinvestuje. Preto je situácia pre Európanov veľmi zložitá,“ vysvetlil Juškov.

Najväčší nórsky producent plynu, spoločnosť Equinox, totiž vo februári 2022 oznámil, že ak sa zastaví dovoz z Ruska, nebude schopný zabezpečiť dodatočné dodávky paliva do EÚ.

V priemyselnom sektore by sa energia stala fyzicky nedostatkovou a vyrábaný tovar by bol „veľmi, veľmi drahý“ a nekonkurencieschopný v porovnaní s ázijskými a americkými ekvivalentmi.

Alternatíva pre Európu

Napriek tomu, že sa EÚ snaží urýchliť proces odchodu od ruského plynu, odborníci sa zhodujú, že tieto plány sú v blízkej budúcnosti nereálne.

„EÚ má v súčasnosti plán na zníženie závislosti od ruského plynu, ktorý predpokladá zníženie nákupu ruského plynu o dve tretiny v roku 2022. Podľa môjho názoru je to nereálne. Hoci je celkom možné znížiť dovoz z Ruska o 20 % v tomto roku, možnosti, ako ho nahradiť, jednoducho neexistujú. Navrhujú sa teda opatrenia na strane dopytu, ako napríklad zavedenie rôznych limitov, aj na strane ponuky, ktoré zahŕňajú výrobu väčšieho množstva elektriny z uhlia, upustenie od plánov na odstavenie jadrových elektrární a dovoz ďalšieho plynu, predovšetkým amerického a katarského LNG,“ vysvetlil Salichov.

Suren Kazaryan, hlavný konzultant z poradenskej spoločnosti Big4 v rozhovore pre RT uviedol, že ak euroblok odmietne nakupovať ruský plyn, bude nevyhnutne veľmi závislý od amerického LNG a ich strategických energetických rezerv. „V dôsledku toho EÚ jednoducho nahradí lacný priľahlý plynovod drahými tankermi z druhého konca sveta.“

Pre európsky priemysel, ktorý využíva plyn ako hlavnú surovinu, podľa neho v súčasnosti jednoducho neexistuje alternatíva k plynu. „Zmena výrobných reťazcov a nasadenie všetkého na koľajnice s využitím LNG nie je otázkou jedného alebo dvoch rokov. Potrebné sú nové zariadenia, skladovacie zariadenia a výrobné sekvencie, čo je všetko kolosálne náročné a náročné taktiež na zdroje.“

Kazarjan vidí dve možnosti vývoja udalostí v nasledujúcich piatich rokoch v prípade úplného embarga EÚ na zemný plyn z Ruska – neutrálnu, „s optimistickým utopickým podtónom“, a pesimistickú.

Podľa prvého scenára EÚ urýchli prechod na ekologické zdroje energie a začne týmto smerom smerovať všetky finančné prostriedky s cieľom čiastočne znížiť spotrebu zemného plynu obyvateľstvom a rôznymi verejnými zariadeniami do konca roka 2022.

„To umožní zmierniť straty z embarga a bude silným impulzom na urýchlenie rozvoja zelenej energie. To môže potenciálne viesť k prílivu kapitálu a investícií a nastoliť nový trend, ktorý umožní Európe zostať významným hráčom na politickej scéne v 21. storočí, ktoré sa už v predstihu nazýva ázijským,“ povedal a opísal najlepší možný scenár pre EÚ.

V tomto scenári je mnoho „ale“, medzi ktoré patria ťažkopádne byrokratické rozhodovacie procesy EÚ, spomínané nezhody medzi členskými štátmi v dôsledku ich rozdielnych vzťahov s Ruskom a závislosti od jeho plynu, ťažkosti pri revízii vopred schválených rozpočtov EÚ a nedostatok kapacít.

„Zelená energia je dobrá, ale nemali by sme zabúdať, že so súčasnou technológiou nie je možné vyrobiť potrebné množstvo energie,“ domnieva sa.

Pesimistický scenár predpokladá radikálnu a zásadnú transformáciu EÚ, pri ktorej nemožno vylúčiť prudký nárast miery nezamestnanosti v dôsledku vypnutia priemyselnej výroby, ako aj energetickú, potravinovú a politickú krízu.

„A, samozrejme, niekoľkonásobné zvýšenie nákladov na energie v dôsledku vysokej ceny skvapalneného zemného plynu a jeho nedostatočných dodávok. Okrem toho v strednej a východnej Európe nie je dostatočná kapacita a terminály na skladovanie a príjem LNG. Existuje síce jeden relatívne veľký v Litve (Klaipeda), ale ten nebude stačiť pre všetky pobaltské krajiny,“ konštatuje.

Hoci litovské ministerstvo energetiky informovalo, že krajina sa dokáže plne zásobovať prostredníctvom terminálu LNG v Klaipede, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2014, premiérka Ingrid Šimonitová upozornila, že terminál nebude stačiť na zabezpečenie plynu pre všetky pobaltské krajiny.

Napriek tomu, že Nemecko v marci 2022 uzavrelo s Katarom dlhodobú dohodu o spolupráci v oblasti energetiky, ktorá predpokladá dodávky LNG, má podobný problém.

„Rozhodne to nie je otázka budúceho roku, pretože v Nemecku nie sú terminály schopné prijímať katarský LNG. Navyše, Dauha môže dodať len asi 15 mld. m3 , zatiaľ čo dodávky z Ruska predstavujú asi 60 mld. m3 ,“ povedal Kazarjan.

Dva problémy pre Rusko

Embargo na ruský plyn by nevyhnutne zasiahlo ekonomiku dovozu. Hlavným problémom je, že Rusko nemá dostatočne rozvinutú infraštruktúru na to, aby kompenzovalo straty presmerovaním dodávok na iné trhy.

Podľa Salichova bude pre Rusko ťažšie riešiť túto situáciu ako odmietnutie jeho ropy.

„EÚ je veľmi závislá od ruského plynu, ale to zároveň znamená, že Rusko je veľmi závislé od európskeho trhu. V súčasnej perspektíve existuje len veľmi málo alternatív, jednoducho preto, že celý náš systém plynovodov smeruje do Európy a v rámci súčasného systému prepravy plynu nie je možné preorientovať toky na iné významné trhy. Je tu Turecko, ale to už spotrebúva veľa ruského plynu a nebude nevyhnutne pripravené zvýšiť objem nákupov.

Ázijské krajiny môžu byť pripravené nakupovať viac, ale otázkou je ako. Jediným plynovodom na východ je teraz Sila Sibíri do Číny, ktorá nie je fyzicky napojená na jednotný systém dodávok plynu, takže nie je možné prepraviť plyn vyťažený na Jamale do Číny prostredníctvom existujúceho systému plynovodov. To znamená, že musíme urýchlene rokovať s Čínou o plynovode Sila Sibíri-2. Hoci koncepcia tohto projektu už existuje, stále je v štádiu návrhu a nedošlo k žiadnym konkrétnym dohodám,“ vysvetľuje.

Hoci Kazarjan poznamenáva, že dopyt Číny vzrástol, odkedy sa vzdala uhlia kvôli environmentálnym problémom, a dopyt Indie každoročne rastie, súhlasí, že v súčasnosti je technicky zložité zvýšiť dodávky do týchto krajín. „Je možné vybudovať ďalšie linky, ale len s pomocou Číny. Potom však príde na trh, naleje peniaze do dodávateľov Gazpromu a sama začne dohliadať na stavebné projekty.“

Podobné problémy sú aj so závodmi na skvapalnený zemný plyn. V Rusku sú v súčasnosti len dva veľké – na polostrove Jamal, kde má kontrolný podiel NOVATEK, a na Sachaline, kde má kontrolný podiel Gazprom. Podľa Salichova už pracujú na plnú kapacitu a nie je možné zvýšiť vývoz z týchto zariadení.

Oba tieto závody boli postavené s použitím zahraničných technológií, ktoré už zrejme nebudú pre Rusko dostupné. Napríklad nemecká spoločnosť Linde AG zastavila práce na nových projektoch v Rusku a mieni sa podriadiť sankciám EÚ uvaleným na Moskvu.

Juškov priznáva, že Rusko nemá ani technológie, ani zariadenia na výstavbu veľkokapacitných zariadení na skvapalnený zemný plyn.

„Shell staval na Sachaline a Jamal LNG bol postavený na základe americkej technológie. Nový závod Arctic LNG-2 sa buduje na základe technológie nemeckej spoločnosti Linde. Našou hlavnou úlohou je rýchlo vyvinúť túto technológiu. Stále môžeme stavať stredne výkonné závody na LNG [s kapacitou do 1 milióna ton ročne – pozn. RT], aj keď s ťažkosťami, a potom je ľahké prispôsobiť stredne výkonné závody na LNG tak, aby sa získali veľké objemy. Potom budeme pokračovať vo vývoze LNG z týchto závodov, aby sme boli flexibilní pri výbere trhov,“povedal keď opísal potenciálne možnosti.

V každom z týchto scenárov však Rusko nevyhnutne utrpí citeľné materiálne straty, pretože preorientovanie tokov si vyžiada čas. Salichov poznamenáva, že aj keby sa výstavba plynovodu Sila Sibíri-2. začala už dnes, jej dokončenie potrvá približne päť rokov.

„Výstavba zariadení na skvapalnený zemný plyn trvá tiež päť rokov. Áno, cena plynu sa zvýši, ale ak nemôžete vyvážať, aký je v tom rozdiel?“ doplnil Salichov.

„My by sme aj tak prišli o peniaze a oni o elektrinu a teplo. Nemusí to byť rovnocenné, ale musíme priznať, že plyn v súčasnosti prináša Rusku veľa peňazí. Len v januári Gazprom predal plyn za 9,5 miliardy dolárov,“ povedal Juškov.

Autor: Maxim Hvatkov – ruský novinár, ktorý sa zameriava na medzinárodnú bezpečnosť, politiku Číny a nástroje mäkkej moci.

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna