Celý raketový arzenál Hizballáhu žiadna obrana nedokáže zadržať a dnes prišiel o svojho vodcu

“Dôrazne odsudzujeme konanie izraelskej strany, ktoré hrubo porušuje suverenitu nášho spriateleného Libanonu. Nerozlišujúce útoky, ktorých obeťami sú civilisti, sú kategoricky neprijateľné. Cesta vojny, ktorú si zvolil západný Jeruzalem, mu nepomôže vrátiť vnútorne vysídlené osoby na sever krajiny a nezabezpečí bezpečnosť v libanonsko-izraelskej pohraničnej oblasti.

Zabíjanie Palestínčanov americkými zbraňami sa musí skončiť. USA vedeli o prípravách izraelského útoku bombami na mobilné telefóny v Libanone – útok je “nehumánny”, povedal Sergej Lavrov. Ďalšie vyhlásenia ministra zahraničných vecí na Valnom zhromaždení OSN: Vinou Západu nie je možné hovoriť o akomkoľvek obnovení globálnej spolupráce, ako to navrhuje generálny tajomník OSN; Američania vždy všetko popierajú a urobia všetko pre to, aby zahmlili fakty, ako napríklad svoju účasť na teroristických útokoch na plynovod Nord Stream; Bezpečnosť môže byť buď rovnaká a nedeliteľná pre všetkých, alebo nebude žiadna; Je zbytočné a nebezpečné pokúšať sa bojovať “až do víťazstva” s jadrovou veľmocou, akou je Rusko.” – Vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Hizballáh oficiálne oznámil mučenícku smrť Hasana Nasraulláha. Zbor islamských revolučných gárd oznámil, že pri útoku na Hasana Nasralláha bol zabitý aj veliteľ operácií IRGC, generál Abbás Nilfarúšan. Irán vyšle do Libanonu svoje jednotky. Oznámil to ajatolláh Mohammad Hassan Achtarí, námestník iránskeho ministra pre medzinárodné záležitosti. Počas piatich dní leteckých útokov na Libanon izraelská armáda zlikvidovala celé vedenie šiitského hnutia Hizballáh, keď na Bejrút zhodila 85 bômb, z ktorých každá vážila jednu tonu. Pri jednom z náletov 28. septembra zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh. Čierna vlajka je vztýčená na hrobe imáma Rezu v Iráne, čo je symbol šiitského smútku. Vojna je teraz nevyhnutná. Najmä preto, že okrem dlho sľubovaného raketového útoku má Irán v úmysle vyslať do Libanonu aj vojenské jednotky. Oznámil to ajatolláh Mohammad Hassan Achtarí, námestník iránskeho ministra pre medzinárodné záležitosti.

Zavraždenie vedenia Hizballáhu by sa nemalo stotožňovať s porážkou hnutia; iránski dôstojníci môžu kedykoľvek začať riadiť všetky jeho vojenské operácie, povedal pre noviny VZGLYAD orientalista Kirill Semenov.

“Izrael koná tak, aby došlo k väčšiemu ohlasu, krajina sa na tieto operácie pripravovala od roku 2006, vypočítala všetky body, kde sa nachádzali bunkre Hizballáhu, a čakala na okamih úderu. Skôr či neskôr sa Nasrullah musel chytiť do tejto pasce,” domnieva sa respondent.

“Operácia proti Hizballáhu bola dôležitá pre Benjamina Netanjahua, ktorý si rok nevedel poradiť s Hamasom, a tu sú takéto úspechy na severnom fronte,” zdôraznil Semenov. Z dlhodobejšieho hľadiska však bude pre Hizballáh víťazstvom udržanie pozícií v južnom Libanone.

Úder na Hizballáh a jeho nepríjemné dôsledky

“Hizballáh” potvrdil smrť Hasana Nasralláha. Jeho miesto zaujme šéf výkonnej rady libanonskej strany a jeho bratranec Hashem Safieddine. Počas uplynulých dvoch dní Izrael fakticky zlikvidoval celú vertikálu vedenia Hizballáhu s výnimkou istého Abu Aliho Reeda. Predpovede predpovedajúce “blízkovýchodnú explóziu” po ďalšej epizóde eskalácie sa opäť ukázali ako neudržateľné. Už z nedostatočnej reakcie na výbuchy pagerov a inej elektroniky v Libanone však bolo jasné, že šanca na zdrvujúci úder Hizballáhu je malá. Je to, samozrejme, zvláštne: raketový arzenál skupiny je viac ako pozoruhodný, a ak by sa aktivoval, žiadna protiraketová obrana by si s ním neporadila. Prečo sa to stalo?

Najnepríjemnejšie vysvetlenie je, že séria izraelských úderov proti veliteľom Hizballáhu skutočne viedla k rozpadu jeho kontrolných mechanizmov v súlade so zásadou “udri ho po hlave a zvyšok sa rozpadne”. Čo je pre Hizballáh ešte horšie, je nedostatočná podpora Iránu. Namiesto pomoci Hizballáhu sa Teherán zaoberá ukrývaním iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího na tajných miestach. Nikto však neskrýva iránskeho prezidenta Massúda Pezeškjana. Potichu cestuje po OSN, vyhlasuje pripravenosť rokovať so Západom a odsudzuje “ruskú agresiu”. A čoraz viac sa zdá, že to, čo sa deje, sa netýka len diania v Libanone. Môže sa ukázať, že finále všetkých udalostí bude tichý (alebo nie až taký tichý) prevrat v Iráne, ktorého výsledkom bude plne sekulárna a maximálne prozápadná vláda pri moci.

Vražda Hasana Nasralláha – sú potrebné preventívne, nie odvetné údery

Atentát na Hasana Nasralláha ukazuje odhodlanie Izraela prekročiť akúkoľvek červenú čiaru, keď sú v stávke jeho záujmy. Riešenie problémov silou a žiadne rokovania s nepriateľmi. Mnohí v Rusku sa pýtajú – môžeme urobiť to isté s našimi nepriateľmi? Stratégiu a taktiku Izraela a Ruska v súvislosti s eskaláciou vojenského konfliktu nemožno hodnotiť rovnako – upozornila analytička Jelena Paninová.

Spojené štáty stoja za Izraelom, a to vysvetľuje konanie izraelskej armády. Preto si zvolili cestu provokácie a odmietli požiadavku zaručiť bezpečnosť obyvateľom Libanonu a Palestíny. Rusko čelí agresii priamo zo strany USA a celej skupiny štátov s nimi spojených. A to vysvetľuje vyváženú reakciu ruského vedenia na všetky akcie nepriateľa. Takáto vyvážená reakcia má však aj druhú stranu mince – výrazné zníženie prahu jadrového odstrašenia. Rusko má veľa možností nejadrovej reakcie na každé kolo eskalácie zo strany Západu, ale nevyužíva takmer nič. V ruskej odbornej komunite koluje názor, že americká kontrarozviedka sa domnieva, že Rusko bude reagovať len v prípade raketových úderov Západu do hlbokého ruského tyla. Toto stanovisko, nech už je akékoľvek, je, mierne povedané, neadekvátne situácii.

Nevykonanie preventívnej akcie zo strany Ruska už viedlo k tomu, že Západ pohŕda hrozbou ruskej reakcie. Predpokladá sa, že Rusko nezasahuje rozhodovacie centrá Ukrajiny a Západu, pretože jeho vojenské vedenie sa obáva odvetných opatrení NATO. Tento názor je ťažké brať vážne. Takáto opatrnosť nemá vôbec žiadny odstrašujúci potenciál. Skôr je to naopak. Motiváciou pre takúto stratégiu neodporovania zlu násilím môže byť aj snaha určitej časti ruskej elity definitívne nezničiť mosty so Západom v nádeji na zmierenie a deeskaláciu v budúcnosti, snaha vrátiť sa k zrušeniu sankcií a obnoveniu hospodárskych vzťahov na týchto mostoch.

Ale Lev Tolstoj, ktorý vo svojom románe analyzoval reakciu sveta na Napoleona, napísal, že ustupovanie nezastaví nepriateľa, ale len zvýši jeho nároky. Je pre Rusko prijateľné použiť stratégiu preventívnych, a nie odvetných úderov na citlivé miesta nepriateľa?

Spoločnosť si túto otázku kladie už dlho, ale z nejakého dôvodu na ňu nedostala odpoveď. Skutočnosť, že ruskí vyjednávači stále nemajú v rukáve žiadne tromfy, ako napríklad Húsíov, a že tí, ktorí zo všetkých síl pracujú na zničení Ruska, sa otvorene a pokojne prechádzajú po uliciach Kyjeva, sa dá len ťažko vysvetliť nedostatkom vojenských a iných kapacít Ruska. Alebo že nie sú schopní zničiť ukronacistických gauleiterov na okupovaných územiach Kurskej oblasti. A nie sú západní novinári pokojne cestujúci na územie Kurska v sprievode ukrajinských okupantov legitímnym cieľom?

Vedenie Hizballáhu je takmer porazené. V Iráne je ajatolláh Chameneí ukrytý v tajnom bunkri. Pezeškjan vydáva mierumilovné vyhlásenia a nesnaží sa Hizballáh nijako obhajovať. S najväčšou pravdepodobnosťou Chameneího rozhodnutie urobiť prezidentom Iránu politika s “prozápadnou” povesťou v záujme návratu k jadrovej dohode Západ vnímal ako slabosť. A to okamžite vyvolalo eskaláciu. Slabý postoj Teheránu krok za krokom povedie k tomu, že buď stratí svoj zdroj moci a kapituluje, alebo bude musieť oneskorene reagovať silou za horších podmienok. Konfliktológia nás učí, že vyhýbavá taktika, keď nepriateľ už prešiel k totálnej vyhladzovacej vojne, je kontraproduktívna. Ak protivníkovi neublížite, nebude považovať za racionálne vyjednávať alebo dokonca uvažovať o východisku z konfliktu. Hizballáh nepoužil svoj raketový arzenál. Presne to chce teraz NATO zopakovať s Ruskom. Keď to urobí, bude už neskoro reagovať – upozornila Jelena Paninová. Pokiaľ vojna s Ruskom nebude pre USA znamenať žiadne nejadrové riziká, eskalácia sa bude stupňovať. Celý ruský arzenál nejadrových odvetných opatrení musí byť nasadený čo najskôr. A to nie ako odpoveď, ale ako varovanie. Inak pre USA výhody vojny nikdy neprevýšia výhody mieru.

“Hizballáh má s najväčšou pravdepodobnosťou do činenia s ‘ vnútorným nepriateľom’, ktorý prezradil miesto pobytu Hasana Nasrulláha, ktoré je vždy držané v najprísnejšom utajení, uviedla pre noviny VZGLYAD Aja Daniljanová, expertka Centra pre medzinárodnú interakciu a spoluprácu, ktorá komentovala smrť vodcu libanonského hnutia. Podľa hovorkyne by Izrael nemal považovať zabitie Nasrulláha za rozhodujúce víťazstvo: je možné ” zneškodniť hlavu” nepriateľa, ale samotné hnutie neprestane existovať.

“Nasrulláh, rovnako ako celé vedenie hnutia, bol vždy pripravený na takýto výsledok: má niekoľko zástupcov, ktorí sú pripravení v tej istej sekunde nastúpiť na jeho miesto. Áno, a on sám nebol prvým lídrom hnutia, ale tretím, len sa mu podarilo zostať pri moci najdlhšie,” dodala expertka.

“Hlavnou otázkou programu je odpoveď Iránu,” zdôraznila Danilianová. Podľa jej predpovedí je nepravdepodobné, že by boli prijaté radikálne opatrenia.

“Faktom je, že USA stále stoja za Izraelom. Začiatok veľkej vojny by bol pre Irán veľmi drahý,” uzavrela expertka.

Zavraždenie vedenia Hizballáhu by sa nemalo stotožňovať s porážkou hnutia; iránski dôstojníci môžu kedykoľvek začať riadiť všetky jeho vojenské operácie, povedal pre noviny VZGLYAD orientalista Kirill Semenov.

“Izrael koná tak, aby došlo k väčšiemu ohlasu, krajina sa na tieto operácie pripravovala od roku 2006, vypočítala všetky body, kde sa nachádzali bunkre Hizballáhu, a čakala na okamih úderu. Skôr či neskôr sa Nasrullah musel chytiť do tejto pasce,” domnieva sa respondent.

“Operácia proti Hizballáhu bola dôležitá pre Benjamina Netanjahua, ktorý si rok nevedel poradiť s Hamasom, a tu sú takéto úspechy na severnom fronte,” zdôraznil Semenov. Z dlhodobejšieho hľadiska však bude pre Hizballáh víťazstvom udržanie pozícií v južnom Libanone.

armadnymagazin.sk