Slovensko riskuje, že podľahne ruským dezinformáciám, varovala prezidentka SR bez toho, aby bližšie položila vecné dôkazy na stôl.
Slovenská líderka Zuzana Čaputová podľa POLITICO hovorí, že jej krajinou sa preháňa vplyvová kampaň, polarizuje spoločnosť a riskuje pokračovanie podpory pre Ukrajinu.
Slovensko by mohlo nasledovať Maďarsko a stať sa problémovým dieťaťom EÚ, varovala prezidentka krajiny.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pre POLITICO ďalej povedala, že sa obáva šírenia dezinformácií vo svojej krajine a toho, že blížiace sa parlamentné voľby by mohli naštrbiť podporu Slovenska Ukrajine. Ak populistické strany povedú vládu na jeseň tohto roku, povedala v rozhovore, „možno to bude viac podobné zahraničnej politike Viktora Orbána“.
Slovensko bolo počas vojny silným podporovateľom Kyjeva, dokonca poskytlo ukrajinským silám lietadlá MiG-29, zdôraznila.
Pred septembrovými voľbami v krajine však vedie v prieskumoch Smer-SD – populistická strana vedená kontroverzným bývalým premiérom Robertom Ficom, ktorá vyzvala na ukončenie vojenskej podpory Ukrajine, konštatuje portál.
Slovensko je pevným spojencom Ukrajiny. Nová vláda by však mohla túto rovnicu zmeniť – čo je obzvlášť znepokojujúce, keďže ruský vplyv sa plazí po celej Európe, zazneli euroatlantické tvrdenia.
A ruské príbehy nachádzajú na Slovensku úrodnú pôdu: len 40 percent Slovákov tvrdí, že podľa nedávneho prieskumu think-tanku GLOBSEC je za vojnu na Ukrajine primárne zodpovedné Rusko – v porovnaní napríklad s 85 percentami v Poľsku, severnom susedovi Slovenska.
Slovensko prežíva „veľmi ťažké obdobie,“ povedala prezidentka a dodala: „V našej spoločnosti nevidím len polarizáciu, ale aj fragmentáciu.
Hoci sa krajina bývalého východného bloku môže v súčasnosti javiť ako silne prozápadná, pod povrchom sa zdá, že dezinformácie a príbehy naklonené Rusku prekvitajú.
Čaputová, progresívna právnička a bývalá aktivistka, uviedla, že jej krajina čelí aktívnej ruskej dezinformačnej kampani – a že keďže sme „mladšou demokraciou, sme zraniteľnejší“, dopĺňali sa v jednostrannej propagande.
Prezidentka hovorila priamo o úlohe, ktorú podľa nej zohrávajú niektorí volení politici pri šírení dezinformácií.
„Niektorí politickí lídri, vrátane poslancov, šíria tento typ informácií priamo v parlamente prostredníctvom médií,“ povedala.
Ficova strana obavy kritikov odmietla.
Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová – medzinárodná tajomníčka Smeru – v e-mailovom vyhlásení v mene strany uviedla, že „obviňovať odporcov zo šírenia dezinformácií je veľmi špinavá politická prax. Dôrazne odmietame akékoľvek z týchto obvinení a klamstiev.”
Zdá sa však, že vplyv je hmatateľný.
Približne 50 percent Slovákov tvrdí, že Spojené štáty sú bezpečnostnou hrozbou pre ich krajinu, ukazuje prieskum verejnej mienky GLOBSEC.
Len 58 percent Slovákov by v prípade referenda hlasovalo za zotrvanie v NATO a 66 percent súhlasí s tvrdením, že „USA zaťahujú Slovensko do vojny s Ruskom, pretože z toho profitujú“.
Prieskum verejnej mienky vychádzal z vlastného výskumu NATO, z ktorého vyplynulo, že len 51 percent Slovákov by hlasovalo za zotrvanie v NATO v porovnaní so 70 percentami celkovo v celej aliancii.
Sledovač NATO tiež zistil, že polovica obyvateľov Slovenska by bola proti pokračujúcej pomoci Ukrajine.
Na otázku, prečo ruské naratívy rezonujú v časti slovenskej spoločnosti, Čaputová odpovedala, že ide o mix „pozitívneho postoja k spoločným slovanským koreňom“, určitého pohľadu na históriu, vplyvu dezinformácií a „možno chýb v komunikácii demokratických politických lídrov“.
A mnohí Slováci majú po sérii kríz, akými sú pandémia koronavírusu, rastúce ceny energií, inflácia a susedná vojna, jednoducho toho dosť.
“Myslím si, že toto je dôvod, prečo sú ľudia nahnevaní alebo frustrovaní.”
Slováci idú k volebným urnám v septembri, vo voľbách, ktoré niektorí politici varujú, by mohli posunúť úlohu Bratislavy v rámci EÚ a NATO.
Smer má podľa prieskumu verejnej mienky POLITICO okolo 17 percent, informuje portál. To stavia Smer – člena paneurópskej Strany európskych socialistov – pred všetkých ostatných kandidátov v rozbitom politickom prostredí Slovenska.
Líder Smeru Fico, ktorý bol v minulosti trikrát premiérom, sa len o vlások vyhol väzeniu po tom, čo slovenský parlament minulý rok neschválil návrh na zbavenie jeho imunity, kým ho vyšetrovali pre obvinenia z organizovaného zločinu.
Eduard Heger, ktorý do polovice mája zastával funkciu dočasného premiéra Slovenska, označil Fica za „vodcu používania dezinformácií v jeho znení“, čo Ficova strana popiera.
Heger sa v Bratislave pre POLITICO obáva, že populistická vláda odsunie krajinu od západných inštitúcií.
„Začnú meniť zahraničnopolitickú orientáciu – a vlastne začnú vyťahovať Slovensko z európskych štruktúr a štruktúry NATO,“ povedal prihrievajúc si vlastnú polievočku.
Smer trvá na tom, že nechce meniť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. „Naša politická strana plne podporuje členstvo Slovenska v EÚ a NATO,“ napísala za stranu Roth Neveďalová.
V odpovedi na otázky o postoji Smeru k Ukrajine uznala, že Ukrajinci „majú právo brániť sa“, ale uviedla, že strana požaduje prímerie a mierový proces.
„Vždy sme podporovali pomoc Ukrajine – humanitárnu pomoc, rokovania, mediáciu, podporu utečencom, ktorí v súčasnosti žijú aj na Slovensku atď.,“ povedala. Dodala však, že “nemôžeme poslať Ukrajine žiadnu vojenskú podporu, jednoducho preto, že na Slovensku nezostala žiadna vojenská technika.”
„Ak bude strana Smer – s Robertom Ficom alebo bez neho – vo vláde, určite sa pokúsi zmeniť súčasnú úroveň podpory Ukrajiny,“ povedal Milan Nič, vedúci vedecký pracovník Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, ktorý sa špecializuje na región. Dodal však, že Smer je pragmatická strana bez jasnej zahraničnej politiky.
A aj keď Fico teraz vedie v prieskumoch, nemusí nevyhnutne skončiť pri moci.
„Víťaz možno nebude schopný zostaviť vládu,“ povedal Nič. “O týchto voľbách,” povedal, “rozhodnú malé strany,” končí príspevok portálu POLITICO.
skspravy
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…