Čaputová odobrala Šimkovi poverenie viesť rezort vnútra po tom, ako ten kritizoval praktiky Hamranovej polície. Prezidentka mala situáciu na ministerstve riešiť s Lipšicom

Ivan Šimko bol súčasťou vlády odborníkov poverenej vládnuť do zostavenia nového kabinetu po septembrových predčasných parlamentných voľbách.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová odobrala v stredu Ivanovi Šimkovi poverenie viesť Ministerstvo vnútra (MV) SR. Dočasným riadením rezortu poverila premiéra Ľudovíta Ódora.

Návrh na odobratie Šimkovho poverenia odôvodnil premiér naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície, ktorú sa podľa jeho slov nepodarilo obnoviť. Veľkú úlohu hrala nefungujúca vzájomná komunikácia, ktorá sa stala zásadnou prekážkou ďalšej spolupráce. Premiér potvrdil, že hrozil odchod viac ako 20 príslušníkov z vedenia polície či inšpekcie. Dodal, že nešlo len o Šimkove vyjadrenia na sociálnych sieťach. Ubezpečil pritom, že polícia má a naďalej bude mať v medziach zákonnosti voľnosť pri vyšetrovaní.

Šimko bol súčasťou vlády odborníkov poverenej vládnuť do zostavenia nového kabinetu po septembrových predčasných parlamentných voľbách. Keďže ide o dočasne poverenú vládu, nemožno ho odvolať. Po zbavení poverenia ho môže nahradiť niektorý z aktuálnych členov vlády.

Šimko: Do práce OČTK som nikdy nezasahoval a nikdy som to nechcel

Do práce orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) som nikdy nezasahoval a nikdy som to nechcel, deklaroval odchádzajúci minister vnútra Ivan Šimko. Pripustil nevhodne zvolené slová vo svojich vyjadreniach po vražde v Dubnici nad Váhom. Skutočný dôvod napätia vidí v rozhodnutí nepodpísať návrh na vymenovanie trestne stíhaného policajta do funkcie na policajnej inšpekcii. Uviedol to na tlačovej konferencii po tom, ako mu prezidentka Zuzana Čaputová v stredu odobrala poverenie viesť rezort.

Ako zámienku sporu s policajným prezidentom označil svoje dva statusy napísané pod vplyvom brutálnej vraždy v Dubnici nad Váhom. Mrzí ho, ak sa nimi dotkol statočných policajtov. Odmieta zasahovanie do práce OČTK. „Ale civilná kontrola nad činnosťou ozbrojených zložiek štátu patrí k fundamentom demokratického zriadenia,“ skonštatoval. Podotkol, že nie jeho statusy, ale hra, ktorá sa potom rozohrala zvonka, zatiahla políciu do politiky.

Šimko požiadal povereného šéfa inšpekcie, aby s vymenovaním policajta na pozíciu na inšpekcii počkal. Prekážalo mu trestné stíhanie policajta. „Napriek tomu to urobil. Mne sa to nepáčilo, ale neodvolal som ho, pretože som mu chcel ponechať druhú šancu. Zrejme to bol skutočný dôvod všetkého, čo potom nasledovalo. Ukázalo sa, že minister nie je len automat na podpisovanie,“ priblížil.

Zhodnotil, že poverenie mu nebolo odobraté preto, lebo by zanedbal nejakú povinnosť alebo sa nedržal programového vyhlásenia vlády. Podľa svojich slov nedostal príležitosť vyriešiť možný odchod policajných dôstojníkov v rámci svojich kompetencií. Doplnil, že neplánoval policajné vedenie odvolať, ale počkať, čo spravia. Ak by odstúpili, poveril by niekoho iného.

Šimko dodal, že o funkciu ministra vo vláde odborníkov sa neuchádzal a od rozrobenej práce odchádza nerád. „Osobitne, keď sa už začali ukazovať prvé výsledky,“ podotkol. Ako poukázal, takmer sa vytratil naratív o zmanipulovaných voľbách. Podstatne menej sa podľa neho hovorí o hrozbe zo strany nelegálnych migrantov či vojne v polícii. Zdôrazňoval, že napätie medzi jednotlivými bezpečnostnými zložkami je normálne a zdravé. Za nebezpečné považuje to, ak sa jedna z nich stane dominantnou alebo viaceré vytvoria akýsi „kartel“.

Šimko sa chce aktívne angažovať v predvolebnej kampani. Ako skonštatoval, na výsledku septembrových parlamentných volieb mu záleží.

Čaputová a Lipšic odmietajú, že by sa stretli pre Šimka a Hamrana

Prezidentka SR Zuzana Čaputová i špeciálny prokurátor Daniel Lipšic odmietajú, že by sa v uplynulom období stretli. Vyplýva to z ich reakcie pre TASR na výzvu mimoparlamentného Hlasu-SD, ktorý hovoril o ich údajnom stretnutí v súvislosti s ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom.

„Predstavitelia strany Hlas-SD fabulujú, k žiadnej komunikácii a ani k žiadnemu osobnému stretnutiu prezidentky so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom neprišlo,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.

Lipšic uviedol, že s prezidentkou sa naposledy stretol v marci v Slovenskom národnom divadle pri príležitosti návštevy holandského kráľovského páru. „V Prezidentskom paláci som bol naposledy pred približne dvoma rokmi. Je mi ľúto, že niektorí politici opakovane zverejňujú vo vzťahu k mojej osobe dokázateľné klamstvá a neváhajú na to využiť akúkoľvek príležitosť,“ tvrdí.

Predstavitelia Hlasu-SD na stredajšej tlačovej konferencii vyzvali Lipšica a prezidentku, aby sa vyjadrili k informáciám o ich údajnom stretnutí. Lipšic mal na ňom podľa Hlasu-SD „orodovať“ za Hamrana, aby sa ho prezidentka zastala a odvolala Šimka, „aby ich chlapci mali naďalej rozviazané ruky a mohli si v štáte robiť, čo len chcú“.

Premiér Ľudovít Ódor v stredu oznámil koniec Šimka vo funkcii. Zdôvodnil ho naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície. Prezidentka popoludní Šimkovi odoberie poverenie viesť rezort a dočasne poverí riadením ministerstva Ódora.

„Žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Táto ozbrojená, represívna štruktúra si nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. Patria pod kontrolu politiky,“ vyhlásil šéf rezortu vnútra Šimko pred nedávnom na margo doterajšieho fungovania polície a Mikulcovho ministrovania.

„Priznám sa, že mi od počiatku nebolo jasné, čo sa malo na mysli pod tým, keď sa začalo hovoriť o tom, ako sa rozviazali ruky polícii. Táto ozbrojená, represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci. Lebo len politika, nie policajní dôstojníci, predstupuje pravidelne pred voličov a skladá im účty za svoju činnosť. Vo chvíli, keď si politika prestane plniť túto svoju povinnosť, môže sa stať, že sa začnú úradníci báť prijímať nepríjemné, hoci potrebné rozhodnutia, prestane fungovať normálne verejné obstarávanie, pluralitná politická súťaž sa zmení na kriminalizovanie protivníka a strach z polície začne byť postupne väčší, ako strach z kriminálnikov. Najlepším indikátorom takéhoto nebezpečného vývoja je, ak spozorujeme, že si táto ozbrojená zložka prestane byť schopná priznať ani očividné zlyhania. Ak stratí ozdravnú schopnosť spätnej väzby. Nie priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky. To, o čo ide vždy, predovšetkým vo voľbách, vo všetkých voľbách i v týchto, je, aby bola pod kontrolou dobrej politiky. Takej, ktorá si túto svoju zodpovednosť uvedomuje,“uviedol Šimko na sociálnej sieti.

Zdroj: cas.sk (1), (2) / hnonline.sk / InfoVojna