Čaputová dostala z USA súdružskú odmenu za svoje služby – Cenu “balkánskej mäsiarky” Madeleine Albrightovej pre jej „neochvejný záväzok ochraňovať demokraciu na Slovensku, v Európe a na celom svete“ na americký spôsob

rezidentka SR sa udelením “Madeleine K. Albright Democracy Award” ocitla „v dobrej spoločnosti“. Spoločne s ňou bol cenou “balkánskej mäsiarky” ocenený aj vodca neonacistického zločineckého režimu v Kyjeve Volodymyr Zelenskyj.

Demokracia je len taká silná, aká silná je naša každodenná angažovanosť v nej – trpí, keď ju nebránime. V noci na stredu to prostredníctvom videoodkazu uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pri prevzatí Ceny za demokraciu Madeleine Albrightovej, ktorú jej udelil americký Národný demokratický inštitút (NDI). TASR informuje podľa príspevku NDI na sociálnej sieti.

Slovenskej prezidentke ocenenie venovala filipínska novinárka a laureátka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová. Čaputová sa na podujatí vo Washingtone nemohla zúčastniť osobne. Cenu za ňu preto prevzal veľvyslanec SR v USA Radovan Javorčík.

Čaputová dostala Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej za jej neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku, v Európe a na celom svete, napísal NDI na Twitteri.

Cenu za demokraciu si vo Washingtone v utorok večer miestneho času prevzali aj moldavská prezidentka Maia Sanduová a litovská premiérka Ingrida Šimonyté. Ocenený bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa prítomným prihovoril prostredníctvom videoodkazu.

Výročný galavečer amerického Národného demokratického inštitútu sa uskutočnil v National Portrait Gallery vo Washingtone. Cena za demokraciu nesie od tohto roka meno bývalej americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej.

Madeleine Albrightová – známa ako “Balkánska mäsiarka” šíriaca po svete „americký spôsob demokracie“

Madeleine Albrightová sa stala šéfkou americkej diplomacie 23. januára 1997 v administratíve prezidenta Billa Clintona. V tom čase bola najvyššie postavenou ženou v americkej vláde. Ministerstvu zahraničných vecí šéfovala do 20. januára 2001.

Narodila sa 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Jej otec Josef Korbel (pôvodne Körbel) bol kariérnym diplomatom, ktorý z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre svoj židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru. Druhú svetovú vojnu rodina prežila vo Veľkej Británii. Po nej sa Albrightovej rodičia vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova, tentoraz do USA.

Vo svojej životopisnej knihe spomenula aj svoj židovský pôvod. O tom, že jej rodičia sú židia, údajne nevedela až do svojich 59 rokov, keď smerovala na post šéfky diplomacie vo vláde prezidenta Billa Clintona.

V 70. rokoch pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu, bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu. V ďalších desaťročiach takisto pôsobila v oblasti medzinárodných vzťahov.

Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou Spojených štátov pri OSN. V decembri 1996 ju prezident USA Bill Clinton vymenoval do svojej druhej vlády za ministerku zahraničných vecí USA.

V tejto funkcii na jar 1999 presadila vojenskú agresiu USA a NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa udiala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Pri bombardovaní, ktoré malo byť trestom za to, že juhoslovanská vláda na čele so Slobodanom Miloševičom bránila odtrhnutiu Kosova od srbského územia, zahynuli tisícky civilných obetí.

Počas útokov bola použitá aj medzinárodnými konvenciami zakázaná munícia. Odvtedy mala Albrightová vo svete nelichotivú prezývku “balkánska mäsiarka”.

Okrem toho kritici Albrightovej vyčítali, že v Bosne v rokoch 1992-1995 verejne podporila džihád, manipulovala s faktami okolo známych masových hrobov Srebrenici a v roku 2012 sa spolu s bývalým veliteľom NATO počas bombardovania JZR, generálom vo výslužbe Wesley Clarkom podieľala na skupovaní kľúčových podnikov v Kosove, najmä na privatizácii kosovského Telekomu.

Médiá v tom čase priniesli správu, že Madeleine Albrightová sa zúčastnila na výberovom konaní na privatizáciu, ktoré bolo ušité na mieru jej firme Albright Capital Management. Firma Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.

Koncom 90. rokov Albrightová nazvala Slovenskú republiku “čiernou dierou” na mape Európy, pretože politika vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara dostatočne nevychádzala v ústrety mocenským záujmom USA a Západu.

Na prvé kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa v prezidentskom úrade, ktorými chcel obmedziť imigráciu v krajine na Twitteri v januári 2017 reagovala slovami: „Vychovávali ma ako katolíčku, neskôr som bola príslušníčkou episkopálnej cirkvi a nakoniec som zistila, že moja rodina je židovská. Som pripravená registrovať sa ako moslimka, ako znak solidarity“.

V roku 1996, v čase, keď Madeleine Albrightová ešte pôsobila na poste veľvyslankyne USA pri OSN, jej v televíznom interview moderátorka pripomenula, že vo vojne v Iraku, ktorú viedol Washington, zomrelo pol milióna detí, čo je viac ako v Hirošime. “Stálo to za to?” opýtala sa moderátorka. “Bola to ťažká voľba, ale stálo to za to,” odpovedala Albrightová.

Čaputovej  vyznávanie hodnôt „americkej demokracie“ a pokrytecké vnímanie pravého zmyslu odkazu demokracie, keď prezidentka prenasleduje ľudí s iným názorom

Prezidentka SR zabudla v televíznej debate pripomenúť, aká bola jej reakcia na nenávistné a extrémistické prejavy, keď minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) označoval inak zmýšľajúcich ľudí a odporcov súčasného režimu za opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov. Taktiež opomenula šokujúci prípad, keď sa „vedec“ Čekan tešil, že odporcovia vakcín budú dávaní „dole“ z internetu a z bežného života a nútení chodiť v rúškach a na testy, ktoré jeho firma vyrába. A v neposlednom rade hrubý prejav nenávisti, militantného extrémizmu a výziev na páchanie terorizmu, keď jej priaznivec, fanúšik Sorosa a sekty politických aktivistov Za slušné Slovenska chcel v roku 2019 strieľať národne orientovaných ľudí. Ďalším príkladom je zmarené referendum.

Boj súčasných predstaviteľom vládnej moci na čele s prezidentkou SR proti vlastným občanom je zameraný predovšetkým voči tým, ktorí nie sú stotožnení s ich totalitným zmýšľaním a pohľadom na svet cez optiku militantných predstaviteľov Západu, vojnových štváčov, extrémistov a fanatikov v radoch propagátorov LGBT agendy, ktorou sú občania dennodenne masírovaní prostredníctvom korporátnych a štátnych médií na úkor povinnosti všetkých masovo-komunikačných prostriedkov informovať objektívne, hľadať pravdu, poukazovať na riziká a fatálne dopady na štát vyplývajúcich z historických súvislostí, ako aj úlohu „strážnych psov“ demokracie chrániť tradičné hodnoty a rodinu ako základ každej demokratickej spoločnosti a ústavného zriadenia pred jeho rozvratom nenávistnou agendou extrémistov prostredníctvom politizovania polície, prokuratúry, súdov, vedy, kultúry, zdravotníctva alebo dokonca sexuálnej orientácie. A hecovať týmto spôsobom našu spoločnosť, vyvolávať vo verejnosti odpor, znepriateľovať občanov voči sebe a narúšať tak mierové spolunažívanie všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.

Prezidentka a premiér dlhodobo označujú ľudí kritickýcm voči ich režimu za šíriteľov dezinformácií, hoaxov a klamstiev. Po období covid-hystérie, keď prezidentka vlastným občanom odkazovala, aby „prestali tliachať o covide a poslúchali odborníkov”, v čase vojenskej eskalácie konfliktu medzi USA a Ruskom (v ktorom je Ukrajina a jej občania obetovaná na geopolitické ciele) sa snažia vysporiadať s narastajúcou nedôverou voči predstaviteľom súčasného režimu na Slovensku, ako aj z dôvodu prehrávania informačnej vojny, hľadaním vnútorného nepriateľa a obvineniami voči šíriteľom iných názorov z pokusov destabilizovať štát. A popri tom zneužívať tragédie na odpútanie pozornosti od súčasných problémov a eskalácie napätia v spoločnosti, ktoré svojim konfrontačným spôsobom vládnutia spôsobujú, sústavne rozdeľujúc slovenskú spoločnosť, čo v krajnom prípade môže vyústiť až do občianskej vojny.

Zdroj: InfoVojna / hnonline.sk