Na rozhodnutie Ústavného súdu, že Mikasove vyhlášky obmedzujúce občanom ich ľudské a občianske práva sú v súlade s Ústavou SR, reagoval exkluzívne pre eReport emeritný ústavný sudca doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Ústavný súd zmietol zo stola Žilnkove podanie k Mikasovým vyhláškam! Časť zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá oprávňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorému šéfuje hlavný hygienik Ján Mikas, vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy, je v súlade s Ústavou SR. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR. Právnu úpravu napadol na ÚS generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.
Na toto stredajšie rozhodnutie reagoval exkluzívne pre eReport emeritný ústavný sudca Ján Drgonec.
O rozhodnutí ÚS po neverejnom zasadnutí pléna informoval jeho predseda Ivan Fiačan. “Ústavný súd dospel k záveru, že takáto právna úprava je v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu,” uviedol.
Ústava podľa neho umožňuje delegovať normotvorbu na orgány štátnej správy. „Ústavný súd dospel k záveru a vlastne tým len potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, že Úrad verejného zdravotníctva SR je súčasťou výkonnej moci, je takýmto presne splnomocneným orgánom štátnej správy, takzvaným dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy,” povedal Fiačan.
Zároveň zdôraznil, že ÚS v tomto konaní nerozhodoval o rozsahu práv a povinností, v rámci ktorých môže v zmysle zákona ÚVZ nariaďovať opatrenia pri ochrane verejného zdravia, a ani neposudzoval samotné vyhlášky podľa ich obsahu.
Ďalšia výhrada generálneho prokurátora smerovala k publikovaniu vyhlášok ÚVZ nie v zbierke zákonov, ale vo vestníku vlády.„Ústavný súd dospel k záveru, že ústava neustanovuje explicitne, že vyhlášky alebo takéto všeobecne záväzné právne predpisy sa majú vyhlasovať v zbierke zákonov,” konštatoval Fiačan.
ÚS ďalej potvrdil, že vyhlášky ÚVZ sú preskúmateľné v súdnom konaní. Ani v prípade Žilinkom napadnutého prechodného ustanovenia ÚS nevyhovel navrhovateľovi. “Návrhu generálneho prokurátora nebolo v celom rozsahu vyhovené,”konštatoval predseda ÚS.
ÚVZ vyhláškami s nariadením opatrení reaguje na zmeny pandemickej situácie s ochorením COVID-19. ÚS v danej veci prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie v máji tohto roka, pričom nepozastavil účinnosti napadnutých ustanovení.
Generálny prokurátor na sociálnej sieti v reakcii iba konštatoval, že ÚS sa nestotožnil s jeho právnym názorom. Pripájame jeho aktuálny status.
Emeritný sudca ÚS Ján Drgonec v reakcii na rozhodnutie pre eReport uviedol, že rozhodovanie ÚS iba zbytočne traumatizuje obyvateľstvo „pretože od podania návrhu na konanie do vyhlásenia rozhodnutia existuje zbytočná neistota, ako súd rozhodne.”
Drgonec vo svojom vyjadrení spomenul aj prezidentku. „Zuzana Čaputová sa azda iba raz stala objektom kritiky slovenských masmédií. To, keď v lete 2019 vymenovala sedem sudcov ÚS bez akýchkoľvek výsledkov v ústavnom práve. Prezidentka svoje menovanie zdôvodnila tak, že noví sudcovia majú dvanásť rokov na to, aby sa to naučili. Prax potvrdzuje univerzálnu platnosť Čaputovej vety. Sudcovia ústavného súdu ešte stále majú času a času, aby sa naučili základy remesla. Takmer desať rokov,” pripomenul emeritný ústavný sudca.
Drgonec však jedným dychom podčiarkol, že „vec má aj odvrátenú stránku.”
„Slovenská republika sa dostáva do úzkych v čerpaní štátneho rozpočtu. Treba hľadať, kde sporiť. Značnú úsporu ponúka novela Ústavy SR, do ktorej by sa vložila veta ´Orgány verejnej moci, ktoré majú možnosť porušiť ústavu, nemôžu porušiť ústavu.´ Nevyvrátiteľná domnienka o ústavnosti fungovania Slovenskej republiky. Možno by mohla nahradiť preambulu k ústave. Táto veta by vylúčila každé podozrenie z porušenia Ústavy SR vládou SR, Národnou radou SR aj každým iným štátnym orgánom vrátane Úradu verejného zdravotníctva. Zároveň by umožnila zrušiť Ústavný súd SR. Je všeobecne známe, ba aj očividné, že ústavný súd pri ochrane ústavnosti ani raz nerozhodne tak, že Ústava SR bola porušená. Rozhodovanie ústavného súdu iba zbytočne traumatizuje obyvateľstvo, pretože od podania návrhu na konanie do vyhlásenia rozhodnutia existuje zbytočná neistota, ako súd rozhodne,” dodal pre eReport Ján Drgonec.
Zdroj: ereport.sk
Podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár venoval bývalému šéfovi ÚŠP, dnes prokurátorovi Generálnej prokuratúry SR Danielovi…
Liberál Marián Leško velebil Sorosove politické mimovládky a Slovensko označil za nefunkčnú krajinu. Niekdajší aktívny…
Smutný titulok prevzala redakcia HD zo statusu Juraja Draxlera. Zajtrajší 17. november totiž nebude výročím 17. Novembra,…
Ruské jednotky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny obsadili ďalšie dve dediny, uviedli v sobotu…
Ruská Štátna duma prijala prelomový zákon, ktorý zakazuje propagáciu bezdetného životného štýlu vo všetkých médiách…
Medzi májom a júnom 1947 britská vláda tajne presťahovala 8 000 Ukrajinských nacistických vojakov SS na…