Bytie v slobode, harmónii, spokojnosti, zdraví a radosti

15.11.2020

V prírode okrem človeka neexistuje žiadny iný živočích, ktorý by sa nechal takto totálne mentálne i fyzicky ovládať a zotročovať. Všetky ostatné živočíšne druhy žijú úplne slobodne, v súlade s prírodou a svojou prirodzenosťou, ktorá sa odvíja z prírody a nie od ideológií, tradícií, náboženských a politických dogiem či umelo vytvorenej morálky.

Dôverujú svojim inštinktom, intuícii, vrodenej inteligencii a mimoriadnym schopnostiam, ako aj múdrosti. To všetko majú všetky živočíchy, vrátane človeka zakomponované v sebe už pri narodení, v DNA a potrebujú len skutočnú slobodu a nezávislosť, aby sa v nich, v nás mohlo všetko uvedené postupne, samé od seba prejavovať a rozvíjať. My ľudia sme si však  vytvorili umelé prekážky a bariéry, ktoré nám ich z veľkej miery blokujú a potláčajú. Predovšetkým deštruktívnou rodičovskou výchovou a deštruktívnym školským vzdelávaním tieto svoje vrodené mimoriadne schopnosti, intuíciu a múdrosť ničíme už v zárodku, v rannom detstve. Aby tomu tak nebolo, dieťa potrebuje od narodenia, aby mu rodičia prejavovali plnú dôvery a ponechali  slobodu v prejavovaní sa, akceptovali jeho potreby, vôľu a inštinktívne správanie. No rodičia to robia presne naopak. Dieťaťu nedôverujú, pokladajú ho za hlúpe, neschopné, každý jeho prejav kontrolujú, opravujú, násilne mu vnucujú čo nechce, potláčajú jeho prirodzenosť, spontánnosť, ignorujú a potláčajú jeho potreby a na dôvažok sú presvedčení o tom, že mu tým prejavujú dokonalú starostlivosť.

Táto totálna ignorácia a negácia v dieťati spôsobuje neurotizmus, neustály plač, poruchy spánku, frustráciu, šok, utrpenie, extrémnu psychickú bolesť, strach, psychické poruchy, zdravotné problémy, oslabuje jeho imunitu. Silne znižuje jeho sebavedomie, dôveru v seba samého, vo svoje schopnosti, talent, múdrosť, ktoré sa tak natrvalo strácajú, resp. poškodzujú. Už pri jednoduchom laickom zamyslení sa by sme si mohli uvedomiť, že príkazy, zákazy, tresty, odmeny, poučovanie či „opečovávanie“ musí logicky spôsobovať, že dieťa prestane dôverovať v seba a svoje schopnosti, potenciál a získa strach, neistotu a stane sa poddajným a to mu už zostáva na celý život. Takto sme si zablokovali aj rôzne mimoriadne schopnosti, ktorými bežne disponujú aj podstatne menej inteligentné zvieratá. Avšak presne takýchto nás Systém potrebuje, inak by sme boli odolní voči manipulácii, ovládaniu a zotročovaniu. A preto sme sofistikovane presvedčovaní médiami, učiteľmi, kňazmi, lekármi, psychológmi a inými odborníkmi, že takýto prístup k dieťaťu, takýto spôsob jeho výchovy a vzdelávania je ten najoptimálnejší, najvedeckejší. Úprimne, ani oni sami netušia, že sú to bludy, že aj oni boli len sofistikovane zmanipulovaní. A tak v deštrukcii osobnosti dieťaťa totožným spôsobom pokračujú materské, základné a stredné školy, čím sa z dieťaťa úplne a trvalo stáva nesebavedomá, ustráchaná, sebe nedôverujúca, neurotická, nevedomá a poddajná, bytosť, ktorú je potom možné neskôr, v dospelosti už poľahky ovládať, manipulovať, strašiť, podriadiť si a zotročiť. Deštrukcia našej osobnosti však týmto nekončí. Trvale potlačená prirodzenosť, sebavedomie, strach, frustrácia a neistota spôsobujú aj to, že sme po celý život nespokojní, nedokážeme plnohodnotne  prežívať radosť, nedokážeme sa seba-realizovať, uplatniť, byť kreatívni a úspešní, čo ešte zvyšuje našu vnútornú tenziu, ktorá potom vedie do agresivity, potreby sa nasilu presadiť, čo spôsobuje náš egoizmus, necitlivosť, sebestrednosť a to všetko enormne zvyšuje v nás stres a frustráciu, ktoré následne oslabujú našu imunitu a my sme náchylní k chronickým, psychosomatickým a psychickým ochoreniam a poruchám. Dokonale začarovaný kruh.

Naproti tomu môžeme pozorovať svet zvierat voľne žijúcich v prírode, ktoré žijú celý život v harmónii, v spokojnosti, šťastne a v radosti, v zdraví, nepotrebujú lekárov, nemocnice, lieky ani psychoterapiu a ani drogy, alkohol, televíziu a internet, aby potlačili psychickú bolesť, prázdno, nespokojnosť, depresiu a nudu, tak ako my. Chronický stres, frustrácia a potlačená prirodzenosť v nás vyvolávajú rôzne druhy psychopatie a tie nás podvedome vedú ku konfliktom a vojnám, k fanatizmu, extrémizmu a intolerancii.

Napriek tomu si stále myslíme, že my sme ten inteligentnejší a múdrejší živočíšny druh. Nevidíme ten kvalitatívny rozdiel života nás a ostatných živočíchov a vôbec nerozumieme jeho príčinám. Nevieme, že tú mizériu, ktorú žijeme, sme si spôsobili sami. Miesto toho z toho viníme imaginárne temné sily, reptiliánov, illuminátov, astrologické nepriaznivé vplyvy, diabla, vládu, politikov, oligarchov, atď. Proste tých druhých, niekoho s čím my nemáme nič spoločné a voči čomu sme bezmocní. To je ideálna cesta ako naveky zotrvať v tomto neblahom stave. Každý z nás by si mal uvedomiť, že vonkajší svet je odrazom nášho vnútorného sveta. Že politici, oligarchovia, vojny atď., sú našim zrkadlom. Že svet môže byť len taký, akí sme my sami. Len my, spoločnou energiou, vierou, deštrukciou, predstavami ho tvoríme do tej podoby, v akej ho žijeme. Áno, rodičia nás významnou mierou zdeformovali. Lenže my sami robíme to isté svojim deťom. Áno, škola nás podstatným spôsobom zdeformovala. Lenže do tých istých posielame vlastné deti. Áno, politici nás ovládajú a zotročujú. Ale my tých politikov volíme. Áno oligarchovia svojim rozprávkovým bohatstvom ovládajú médiá, politikov, celý svet. Ale my z nich robíme rozprávkovo bohatých oligarchov tým, že pracujeme, v skutočnosti otročíme v ich firmách. Áno farmaceutický priemysel nás svojimi liekmi udržuje chronicky chorých po celý život. Ale my si tie lieky kupujeme. A tak môžeme pokračovať ďalej. Systém, ktorý pokladáme za tak nespravodlivý, skorumpovaný a zlý, sme vytvorili my sami.

Pri svojich cestách do Indie som sa nevedel v úžase vynadívať na ich dopravu, v ktorej de facto nevládnu žiadne pravidlá a napriek tomu, takmer dokonale funguje. Autá jazdia vedľa seba aj dva tri v jednom pruhu spolu s cyklistami, motorkami, psami, ktorých sa tam voľne pohybuje milióny a spolu s ľuďmi, pretože tam takmer nikde nie sú chodníky. Desiatky áut, cyklistov a motoriek naraz vchádzajú z každej strany do križovatky, zdanlivo totálne chaoticky, bez toho, že by sa pritom riadili nejakými dopravnými predpismi a pritom do seba takmer nikdy nenarazia, čo sa nám môže zdať nemožné a nepredstaviteľné. Všetci tam jazdia primeranou bezpečnou rýchlosťou, ktorú regulujú inštinktívne a intuitívne, nie podľa predpisov. Tak vchádzajú aj do križovatky, kde sa v strede nej stretnú desiatky áut, motoriek a cyklistov, tam spomalia a intuitívne sa obídu alebo zastavia počkajú, kým môžu nejakou voľnou škulinkou, okľukou prejsť. Pritom na seba netrúbia, nerozčuľujú sa a správajú sa k sebe ohľaduplne, tak, aby sebe a nikomu nespôsobili ujmu. Bez akýchkoľvek formálnych príkazov, zákazov, predpisov a dohľadu policajtov. Presne tak, ako sa správajú v prírode zvieratá a ako sa kedysi správali naši prírodní indiánski predkovia. Autobusy chodia s otvorenými dverami a ľudia do nich už počas jazdy naskakujú a vyskakujú. Autobus i auto zastaví kdekoľvek kde to ľudia potrebujú, aj uprostred križovatky, ľudia vystúpia a nastúpia a všetci ostatní ohľaduplne, prirodzene a bez nervozity čakajú, kým sa tak nestane. Počas mnohých mesiacoch strávených v Indii som raz videl dopravnú nehodu. Nikto nečakal na sanitku, prvý najbližšie k nehode vzal zraneného do auta a uháňal s ním do nemocnice. Všetci ostatní zastavili a pomáhali mu pri tom. Motoristi, cyklisti i chodci proste inštinktívne vedia, že ohľaduplnosť, prirodzenosť, spontánnosť a nesebeckosť, ochota hneď pomôcť je jediná efektívna a slobodná cesta ako prežiť v zdraví a v harmónii. Autá, motorky a bicykle tu parkujú všade kde sa dá, bez akýchkoľvek obmedzení a nikomu to nevadí, všetci to berú za prirodzené, normálne. Voľnosť, sloboda, harmónia a radosť, ktorá tam v doprave a všade inde vládne je čosi, čo si my v Európe si ani nevieme predstaviť. Žiadny strach a napätie z pokuty, policajtov, dopravy, úradov, skoro z ničoho. Aj tam existujú úrady a byrokracia, v niečom aj horšia ako u nás, je to ešte pozostatok z koloniálnej nadvlády Británie, ktorú tam vtedy zaviedli a už tam zostala, no našťastie v dobe, keď im ešte vládla Británia bolo aj v Británii minimum zákonov, predpisov a zákazov. A tak tam ľudia žijú mnohonásobne slobodnejšie, prirodzenejšie, šťastnejšie, spokojnejšie a duchovnejšie ako na západe, vďaka čomu tam vládne s nami neporovnateľná pohoda, mier, harmónia a krásna energia.

Táto výnimočná skúsenosť mi potvrdila moje poznanie, že my ľudia si dokážeme sami bez štátnych donucovacích inštitúcií, zákonov a politikov riadiť veci verejné a spoločné a to omnoho lepšie a hlavne bez straty slobody, prirodzenosti, radosti zo života a podriadenosti niekomu a niečomu. Ide len o to, že tomu musíme veriť a nesmieme sa nechať presvedčiť, že to nejde, od tých, ktorí profitujú z toho, že nás strašia, ovládajú a zotročujú.

Niektorí ľudia sa stále naivne domnievajú, že proti tyranii a zlu zasiahnu nejaké imaginárne svetlé sily z Vesmíru či Boh. Iní sa domnievajú, že musíme  bojovať, demonštrovať alebo vyvolať revolúciu. Pýtam sa však, proti komu a čomu bojovať? Systém zla, tyranie a otroctva, môže existovať len preto, že s ním súhlasíme, dôverujeme mu a samy sa na jeho tvorbe podieľame. Koľko ľudí verí médiám, politikom, pandémii COVID-19, náboženstvám, liekom? Koľko ľudí je presvedčených, že bez úradov, polície, súdov, zákonov, politikov, otrockého systému zamestnania, atď., by sme nemohli žiť, existovať? Veľmi veľa. Asi veľká väčšina. A práve títo ľudia, ich naivná viera, stav hlbokého nevedomia a otrocká nátura vytvára systém, ktorý tu máme. Nie politici, médiá, oligarchovia, illumináti, atď. Nuž, ale proti naivite, nevedomiu, viere a vôle ľudí sa bojovať v skutočnosti nedá. Realitu života môžeme mať len takú, akú si vytvoríme.

Posledné civilizácie ľudí, ktoré dokázali žiť v slobode, v harmónii, v mieri, v súlade s prírodou, prirodzenosťou, šťastne, radostne a spokojne, a ktorí dôverovali sebe a svojich božským schopnostiam, boli naši dávni indiánski predkovia. Ale už vtedy popri nim žili civilizácie „otrokov“ zviazané so štátnym a náboženským systémom, ktorý tu máme v rôznych podobách už pár tisíc rokov. Indiáni o všetkom rozhodovali spoločne hlasovaním a konsenzom. Ani takéto rozhodnutia však neboli pre nikoho záväzné. Kto nechcel, nedodržiaval ich a nikoho to nepohoršovalo a nehnevalo. Všetci to akceptovali. Pôdu si nikdy neprisvojovali. Hovorili, že patrí matke Zemi a nikto nemá právo ju vlastniť, môžu ju len spoločne užívať.

Jedinú reálnu cestu vidím v tom, že opäť vytvoríme svet duálnych alebo rôznorodých systémov. Kto chce, aby mu vládli politici, úrady, polícia, zákony atď., prosím, nech si takú realitu a systém vyberie a žije v ňom. Kto chce, aby mu vládla cirkev, taká či onaká, nech si vyberie presne takú realitu a systém. Kto chce žiť v tvrdom neregulovanom kapitalizme, prosím môže. Kto chce žiť v komunizme, nech žije. V Indii už niekoľko desaťročí existuje mesto s nezávislým štatútov Auroville. Neplatia v ňom zákony Indie, nemajú žiadnu vládu, políciu, nepoužívajú autá ani peniaze, žijú viac menej sebestačne, sami si pestujú plodiny a život mesta riešia rozhovormi a dohodami. A funguje im to už od roku 1960.

Je to na rozhodnutí každého človeka. No vedomí ľudia, ktorí dospeli do štádia, že žiť sa dá aj skutočne slobodne, prirodzene a svojprávne, takýto ľudia by sa mali spájať a spolu, organizovane žiadať, aby im to v každom štáte bolo umožnené. Aby im bolo pridelené územie, ktoré by nepatrilo pod správu štátu, a ktorú by mohli slobodne užívať a tak ako im to vyhovuje. V týchto samosprávnych územiach by neplatili zákony a systém daného štátu. Je to jednoduché a absolútne prirodzené. Žijú tak všetky živočíchy v prírode, okrem toho druhu, ktorý sa nazýva najinteligentnejším, ale skôr by sa mal nazývať nesvojprávnym a zotročeným. Ak si to ľudia uvedomia, spoja sily, môžu vytvárať politickú iniciatívu na realizáciu takéhoto oslobodenia sa od systému, Matrixu, väzenia a de facto vlastníctva politických a finančných elít. Pokojne, ale dôsledne a nástojčivo.

Autor PhDr. et Mgr. Silvester Sawicki, PhD. je psychológ a pedagóg

zdroj: zem a vek

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.