Budeme sa triasť od zimy, alebo od strachu zo zvyšovania cien za energie? (VIDEO)

Energie zvyšujú ceny v eurozóne – spotrebitelia nariekajú, píše de.euronews.com.

Rekordná úroveň

Inflácia, ktorú podporujú prudko rastúce ceny ropy a plynu, dosiahla v Európe rekordnú úroveň už tretí mesiac po sebe. Spotrebitelia, ktorí varia a kúria plynom, platia takmer dvakrát viac ako pred rokom. Cenová špirála na ropných burzách pokračuje smerom nahor. 

Podľa štatistického úradu Európskej únie Eurostat sa spotrebiteľské ceny v 19 krajinách eurozóny v januári medziročne zvýšili o 5,1 percenta.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Na čele rebríčka bola Litva s +12,2 percentom, zatiaľ čo Francúzsko bolo na konci s +3,3. V Nemecku sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 4,9 percenta. Ceny energií vzrástli o 28,6 percenta, zatiaľ čo potraviny boli o 3,6 percenta drahšie ako pred rokom.

Rastú obavy spotrebiteľov

To vyvoláva obavy spotrebiteľov – podľa odhadov ekonómov budú musieť pravdepodobne dlhšie žiť s vyššou infláciou. Je to preto, že „hnacie sily“ stále pôsobia: ceny ropy vzrástli, pretože svetové hospodárstvo sa zotavuje z najvážnejších obmedzení COVID-19. Ceny zemného plynu v Európe prudko vzrástli v dôsledku vyčerpaných zimných zásob, nižších dodávok z Ruska a obáv z vojenskej akcie Moskvy proti Ukrajine.

V prieskume, ktorý si objednala úverová agentúra Schufa, 44 percent spotrebiteľov uviedlo, že si nebudú môcť udržať svoju životnú úroveň. 28 percent respondentov sa obáva, že bude čoraz ťažšie zarobiť si na živobytie.

Podľa prieskumu, ktorý zverejnila poradenská spoločnosť Simon-Kucher & Partners, malo 54 percent spotrebiteľov v minulom roku pocit, že si môžu dovoliť menej ako v roku 2020. Podľa prieskumu boli obzvlášť tvrdo zasiahnutí ľudia s nízkymi príjmami: dve tretiny respondentov s čistým príjmom domácnosti nižším ako 1 500 eur sa sťažovali na klesajúcu kúpnu silu.

ECB „uhýba“

Európska centrálna banka (ECB), ktorá si v strednodobom horizonte stanovila dvojpercentnú infláciu, považuje rast cien za spôsobený najmä špeciálnymi faktormi a očakáva, že miera inflácie v priebehu roka klesne (na 1,8 percentav rokoch 2023 a 2024).

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová preto tvrdí, že je „veľmi nepravdepodobné“, že banka tento rok zvýši úrokové sadzby, čo je typický prostriedok centrálnej banky proti nadmernej inflácii.

Podľa vyhlásenia medzi dočasné faktory patria prekážky v dodávkach súčiastok a surovín, ako aj porovnanie s extrémne nízkymi cenami energií počas najhoršej pandemickej krízy. Tieto „bázické efekty“ by sa časom zo štatistík inflácie vytratili.

V kontraste s FED-om

Analytici tvrdia, že trhy budú sledovať, či sa výhľad banky zmení – postoj ECB je v ostrom kontraste s postojom americkej centrálnej banky. Finančné trhy špekulujú o zvýšení sadzieb v tomto roku – americký FED by vzhľadom na infláciu na 40-ročnom maxime mohol oznámiť sériu zvýšení sadzieb už v marci, dodáva de.euronews.com.

(Medzititulky red. HD.)