Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Členské štáty EÚ vo štvrtok rokovali v Bruseli o nových pravidlách zameraných proti nelegálnej migrácii, dohodu sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Podľa eurokomisárky pre vnútorné záležitostí Ylvy Johanssonovej “zásadné prekážky nejestvujú” a k schváleniu by malo dôjsť “v priebehu nasledujúcich dní”.
Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.
Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.
Nemecko si podľa ministerky vnútra Nancy Faeserovej vybojovalo svoje ústupky a dohodu nakoniec mohlo podporiť. Iba Poľsko a Maďarsko podľa nej vyjadrili nesúhlas voči kompromisnému návrhu dosiahnutému v Bruseli, a teda Faeserová považuje túto “politickú dohodu za platnú”.
Šéf španielskeho rezortu vnútra Fernando Grande-Marlaska zdôraznil, že väčšina členských štátov súhlasila s dosiahnutým kompromisom, teraz je však podľa neho potrebné doladiť detaily. Prisľúbil, že dohodu schvália “v najbližších dňoch”. “Už sme takmer v cieli,” dodal.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani povedal, že Rím potrebuje viac času na preštudovanie dokumentu dosiahnutého v Bruseli.
Masové príchody migrantov z Afriky na grécke ostrovy či taliansku Lampedusu podnietili európske štáty prehodnotiť súčasné migračné pravidlá.
Cieľom upravenej migračnej politiky je okrem iného aj to, aby členské štáty postupovali spoločne v prípade, že budú čeliť náhlemu veľkému prílevu žiadateľov o azyl, ako sa to stalo v rokoch 2015-16, keď prišli státisíce migrantov – väčšinou Sýrčanov – utekajúcich pred vojnou v ich krajine.
Agentúra AFP píše, že dohoda potrebuje na prijate kvalifikovanú väčšinu krajín, ktoré budú hlasovať v jej prospech. Štáty, ktoré sú proti klauzule týkajúcej sa prijatia migrantov alebo platenia za nich, sú štyri – Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a ČR –, a teda pravdepodobne nebudú mať dostatočnú podporu na jej zamietnutie.
skspravy.sk
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…