BRITSKÝ ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA NEVIE DOKÁZAŤ, ŽE COVID-19 JE NÁKAZLIVÝ

Na začiatku tejto „pandémie“ som čítal o štyroch rôznych experimentoch, resp. výskumoch, vykonaných armádou USA počas španielskej chrípky, ktoré všetky ukázali, že sa táto chrípka nedala preniesť z veľmi chorých na zdravé osoby, a to dokonca ani vtedy, keď nechali zdravého vypiť teplý hlien chorého.

Uvažoval som, prečo nebol vykonaný žiadny podobný výskum ohľadom prenosu ochorenia COVID-19. Také experimenty by pritom nemuseli byť až tak „nechutné“ ako kedysi.

Podaná žiadosť britskému úradu verejného zdravotníctva

Okrem iného. Niežeby to nebolo dôležité.

V zmysle britského zákona o slobode informácií (FOI; Zákon o slobodnom prístupe k informáciám) som poslal žiadosť Ministerstvu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.

V prvej odpovedi na otázku k izolácii vírusu pripustili, že nemajú „žiadne informácie vo vzťahu k izolácii SARS-CoV-2“. Je to dosť udivujúce vyjadrenie, stavajúce SARS-CoV-2 do rovnako mýtického postavenia ako bieleho jednorožca, teda výnimočnú vec, ktorú nikto nikdy nevidel.

Hlavný rozdiel medzi jednorožcom a SARS-CoV-2 je ten, že zatiaľ nikto nevynašiel „vedecký“ test predpokladaných zložiek „dokazujúcich“ existenciu jednorožca, čo je veľká škoda, lebo by bolo dosť zaujímavé pozorovať, koľko ľudí by bolo presvedčených, keby sa niekedy „test na jednorožca“ vrátil ako „pozitívny“.

Ministerstvo tiež nemá žiadne informácie o nákazlivosti, respektíve nákaze, no navrhlo mi, aby som svoju žiadosť poslal jej agentúre Public Health England (PHE) – obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva.

PHE odpovedala (nakoniec). Tu nasledujú relevantné riadky z ich odpovede…

Otázka: Mohli by ste mi, prosím, poslať nejaké informácie, ktoré máte ohľadom experimentálnych dôkazov demonštrujúcich, že ochorenie COVID-19 je prenosné z človeka na človeka?

Odpoveď: PHE môže potvrdiť, že nemá k dispozícii informácie, špecifikované vašou žiadosťou.

To znamená, že nebolo vykonané žiadne konkrétne zisťovanie toho najhlavnejšieho predpokladu (a nič viac ako predpoklad to nie je), ktorý podnietil globálnu „reakciu“ na túto domnelú pandémiu!

Celkom zrejme by bolo jednoduchým problémom dokázať či nedokázať nákazu (t.j. nákazu prostredníctvom prenášanej kvapôčky) experimentálne. To, že sa to priamo nevyšetrilo, NIČ NEOSPRAVEDLŇUJE.

Protichodné názory v tomto by dokázala veda ľahko vyriešiť, či už tak alebo onak.

Podľa môjho názoru sa tak už stalo. To je dôvod, prečo je opomenutie vyšetriť to, samo osebe, dôkazom úmyselne zlého konania a presadzovania diabolskej lži.

Ďalšie nepriame dôkazy toho, že chrípke podobné ochorenia sa NEPRENÁŠAJÚ z človeka na človeka, poskytujú vedecké štúdie, ktoré demonštrujú zbytočnosť lockdownov a nosenia rúšok na ochranu ľudí pred „infekciou“ ochorením COVID-19.

Takto tieto ochorenia jednoducho NEFUNGUJÚ.

O tom, kto a kedy ochorie, rozhodujú iné faktory, vonkajšie a vnútorné.

Moja druhá otázka v zmysle Zákona o slobode informácií (FOI) znela:

Otázka: Ak pre COVID-19 žiadne také experimentálne dôkazy neexistujú, mohli by ste mi, prosím, poslať akékoľvek dostupné získané dôkazy, zameriavajúce sa na tento konkrétny problém za posledných 150 rokov, demonštrujúce prenos z človeka na človeka u akéhokoľvek iného typu chrípkového ochorenia?

Odpoveď: PHE môže potvrdiť, že tieto informácie nemá.  Tieto informácie sú však vyňaté z paragrafu 21 Zákona FOI, lebo sú logicky dostupné inými prostriedkami. A podmienky vyňatia znamenajú, že nemusíme zvažovať, či mať alebo nemať tie informácie by bolo vo verejnom záujme. Kvôli vám sme však zaradili odkaz na správu „Vplyv zhromažďovania osôb na chrípku“.

Prvá časť vyššie uvedenej odpovede podľa mňa naznačuje, že PHE pripúšťa, že majú, alebo si sú vedomí vedeckých dôkazov, získaných počas španielskej chrípky (ktoré zvykli byť online v „Správa hlavného lekára USA z roku 1919“ [táto sa z dokumentu vlani stratila]).

Zmienkou o tom, že nemusia zvažovať „či zverejnenie týchto informácií je alebo nie je vo verejnom záujme“ podvedome priznávajú vedomosť o tom, že vyšetrovanie ukázalo neprenosnosť a že by mohlo byť „vo verejnom záujme“, aby nám to povedali.

V skutočnosti v našom novom „komunitárnom“ systéme (áno, ľudia, už v ňom sme) rozhodujú o tom, čo je „verejný záujem“ vládcovia… čo by si mal teraz už uvedomovať každý, kto má mozog.

Samé výhovorky, dôkazy žiadne

Odkaz na správu má podľa môjho názoru len málo spoločné s mojou žiadosťou v zmysle FOI.

Chabý záver správy „Vplyv zhromažďovania osôb na chrípku“ naznačuje koreláciu bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Pravdepodobnosti naznačené v Závere sa, opäť, zakladajú na predpokladoch, ktoré sa autor ani neobťažuje definovať.

Korelácia medzi budúcou infekciou a zhromažďovaním ľudí bez prešetrenia ďalších faktorov vlastných masovým zhromaždeniam (t.j. že sú všetci približne na rovnakom mieste a tým podliehajú v rovnakom čase viacerým identickým vplyvom prostredia) po vedeckej stránke určite nič neznamená.

Správa priznáva, že nie je žiadny dôkaz kauzality, naznačuje však, že je „prezieravé“ od zhromažďovania sa ľudí odrádzať.

Človek si kladie otázku, prečo nenaznačuje, že by bolo prezieravé preskúmať základný vlastný predpoklad vedeckej komunity, teda, že sú tieto ochorenia vôbec nejakým spôsobom nákazlivé?

Záver

Tu je odkaz na celý spomínaný dokument. Jeho záver je nasledovný:

Nakoniec je len málo údajov naznačujúcich, že sa masové zhromaždenia spájajú s prenosom chrípky a táto téma pokračuje zavádzaním nových dôkazov pre aktualizáciu.

Isté jedinečné podujatia, ako napríklad Hadždž, špecifické prostredia ako sú civilné a vojenské lode – nová téma pre túto aktualizáciu, stretnutia v interiéri a preplnené podujatia v exteriéri poskytujú hlavný dôkazový základ naznačujúci, že masové zhromaždenia môžu byť spájané s epidémiami chrípky.

Niektoré dôkazy naznačujú, že obmedzenie masových zhromaždení spolu s ďalšími opatreniami na dodržiavanie sociálneho odstupu môžu v znižovaní prenosu pomáhať.

Najrozumnejším odkazom v pandemickej situácii by preto naďalej bola obozretná politika dobrovoľného vyhýbania sa masovým zhromaždeniam. Dôkladne by sa mali zvažovať aj operačné činitele, vrátane praktických dôsledkov politiky zameranej na obmedzovanie podujatí spojených so zhromažďovaním ľudí.

Po prečítaní celej odpovede v zmysle FOI som dospel k tomuto svojmu záveru:

PHE pripúšťa, že predpoklad vlády o prenosnosti ochorenia COVID-19 z človeka na človeka sa nezakladá na… vôbec žiadnych vedeckých faktoch! 

Na žiadnych! Na nulových!

Zdroj: https://www.badatel.net/