Britský denník Financial Times vo svojej manipulačnej propagandistickej analýze o Slovensku označuje premiéra Roberta Fica za novú tvár európskeho iliberalizmu

Slovensko je na čele s Robertom Ficom súčasťou nového „iliberálneho bloku“, komentuje britský denník The Financial Times. Všíma si kroky jeho vládneho kabinetu za uplynulý rok a opisuje premiérovu cestu k praktikám svojho maďarského náprotivku Viktora Orbána.

Na jar sa meno Roberta Fica dostalo do svetových médií. Slovenský premiér sa prihováral podporovateľom v bývalom baníckom meste Handlová, keď na neho zaútočil strelec a zblízka ho päťkrát zasiahol. Pokus o atentát vyvolal medzinárodné pobúrenie, keď sa svetoví lídri vrátane Joea Bidena a Vladimira Putina jednotne postavili proti tomuto činu.

Prestížny ekonomický denník The Financial Times (FT) si všíma spôsob, akým Robert Fico vládne na Slovensku. Pripomína kroky jeho vládneho kabinetu z uplynulého roka, hovorí o Ficových postojoch z minulosti a samotného premiéra nazýva „novou tvárou európskeho iliberalizmu“.

Denník sa kvôli článku rozprával s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou, zakladajúcim členom Smeru-SD Borisom Zalom, s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom a s bývalým predsedom SDĽ Petrom Weissom, na kandidátke ktorej sa Fico prvýkrát dostal do parlamentu.

Ak niektorí Slováci dúfali, že sa ich premiér po stretnutí so smrťou zmení, rýchlo sa presvedčili o opaku, uvádza britský denník Financial Times.

FT tiež informuje o spôsobe, akým Fico hovorí o bezprecedentnom májovom atentáte v Handlovej. Premiér sa podľa denníka vrátil k ostrým útokom voči opozícii, „protištátnym médiám“ a neziskovým organizáciám podporovaným maďarsko-americkým filantropom Georgeom Sorosom.

Pripomína, že Fico tri týždne po hospitalizácii v emotívnom videu odmietol teóriu o osamelom útočníkovi a bez dôkazov označil 71-ročného strelca za „aktivistu slovenskej opozície“. Tvrdil, že jeho politické názory, najmä odpor k západným sankciám proti Rusku, sú dôvodom, prečo sa stal terčom útoku. „Je to kruté, ale právo na iný názor v EÚ dnes prestalo existovať,“ vyhlásil.

Po návrate do funkcie premiéra v októbri 2023 jeho trojčlenná koalícia zrušila špeciálnu prokuratúru, upravila trestný zákon na zníženie trestov, zmenila vedenie verejnoprávneho vysielania a obmedzila činnosť mimovládnych organizácií. Po májovom pokuse o jeho život vláda navrhla bezpečnostné pravidlá, ktoré obmedzujú právo na protesty v blízkosti úradných budov, pod zámienkou zvýšenia ochrany politikov. V rámci reformy polície R. Fico zrušil elitnú jednotku na vyšetrovanie terorizmu a korupcie, pričom jej šéfa obvinil zo zneužitia právomoci.

Podľa kritikov posúva R. Fico Slovensko smerom k „postupnej autokratizácii“, ako to nazýva bývalá premiérka Iveta Radičová. Spolu s ďalšími tvrdí, že terajší premiér využíva rovnaké iliberálne metódy ako Viktor Orbán v Maďarsku: „Nájdete si nepriateľov alebo si ich vytvoríte, aby ste rozdelili spoločnosť a zničili elity a inštitúcie, ktoré vám stoja v ceste,“ vysvetľuje I. Radičová.

Práve po vzore Orbána podľa FT Fico postupuje. V tejto súvislosti denník cituje Petra Weissa, zakladateľa kedysi vládnej strany SDĽ, v ktorej bol aj mladý Fico. Ten konštatuje, že Únia si nemôže dovoliť ísť do otvorenej vojny proti Slovensku, lebo by tým len vohnala Fica do náručia Orbána.

FT zdôrazňujú, že Fico ešte nie je v téme vojny na Ukrajine úplne v maďarskom tábore. “Urobil niekoľko prokremeľských gest a kritizoval západné sankcie proti Rusku, ale vlani v januári sa nepripojil k Orbánovi, ktorý pohrozil vetovaním balíka pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur,” píše denník.

Okrem toho pripomína, že slovenský premiér síce zastavil zbrojnú pomoc napadnutej krajine zo zásob slovenskej armády, avšak Ukrajina dostáva veľké množstvo predovšetkým munície na základe kontaktov od našich zbrojoviek.

FT sa taktiež venujú vývoju Fica ako politika, ktorý začínal ako typický ľavičiar, no aktuálne je častokrát názorovo skôr vpravo. Túto oblasť približuje spoluzakladateľ Smeru Boris Zala, ktorý v roku 2016 od Fica odišiel a ktorý mal neskôr po zvolení za europoslanca za svojho asistenta neskoršieho europoslanca a predsedu PS Michala Šimečku. „Bol to veľmi praktický človek, ktorý nehovoril o ideológii,“ priblížil Fica kedysi dlhoročný europoslanec Smeru.

Premena podľa Zalu prišla počas druhého pôsobenia vo vláde – Fico bol predsedom jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016. Zala vidí zlom v roku 2014, kedy sa po neúspešnej kandidatúre na prezidenta a po tom, ako európska migračná kríza doľahla na krajiny ako Maďarsko a Slovensko, sa Fico politicky posunul doprava, hovorí Zala.

„Táto migračná kríza ho prinútila pozrieť sa bližšie na Orbánovu politiku a zistiť, ako by to mohlo fungovať aj v slovenskej konzervatívnej spoločnosti,“ myslí si.

Ficov návrat k moci a snaha zvaliť vinu za atentát na opozíciu podľa FT odhaľujú, ako sa mení politická mapa strednej Európy.

FT porovnáva politiku Slovenska s inými krajinami strednej Európy, ktoré podľa autora článku, stredoeurópskeho korešpondenta Raphaela Mindera, začínajú tvoriť nový „iliberálny blok“, ktorý podporuje Orbánovu opozíciu voči transnacionálnej legislatíve a zároveň sa snaží blokovať podporu Ukrajine v rámci NATO. Fico počas októbra napríklad vyhlásil, že Ukrajina sa počas jeho mandátu nikdy nestane členom vojenskej aliancie. Iliberálny blok v EÚ má podľa FT za cieľ oslabovať vplyv Bruselu a kritizovať údajný nedostatok pozornosti EÚ voči stredoeurópskym štátom.

Bývalý poradca českého prezidenta Jan Rafael Lupoměský pre denník uviedol, že tieto krajiny preferujú „alfa-lídrov“ a cítia sa byť zanedbávané Európskou úniou.

„Tieto populistické osobnosti sa môžu v niektorých otázkach nezhodnúť, ale všetci chápu, že ľudia v bývalých habsburských krajinách sú zvyknutí na silné osobnosti a mnohí majú pocit, že ich Brusel zanedbáva,“ hovorí Lupoměský, ktorý teraz vedie konzultačnú spoločnosť vo Varšave.

„Ficov návrat k moci a sily, ktoré sa snaží obviniť z pokusu o jeho atentát, zdôrazňujú, ako sa prekresľuje politická mapa strednej Európy. Krajne pravicová strana FPÖ sa v rakúskych parlamentných voľbách dostala na prvé miesto. V Prahe euroskeptický expremiér Andrej Babiš dúfa, že pôjde vo Ficových šľapajach a na budúci rok sa vráti do úradu,“ všíma si britský denník.

Na Slovensku sa Ficov mocenský vplyv podľa FT posilňuje aj pomocou rodinkárstva a umiestňovania lojálnych spojencov do kľúčových pozícií. Ako ďalej zhŕňa denník, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar je dnes podpredsedom parlamentu a jeho syn Pavol Gašpar riadi Slovenskú informačnú službu.

Exminister vnútra Robert Kaliňák sa stal ministrom obrany a jeho synovec Erik Kaliňák vedie Ficových poradcov, je poslancom v Európskom parlamente a opakovane kritizuje médiá.

Súčasná situácia na Slovensku niektorým pripomína temné 90. roky, keď korupcia a autokratické tendencie v novovzniknutom štáte prinútili vtedajšiu americkú ministerku zahraničných vecí Madeleine Albrightovú nazvať Slovensko „čiernou dierou Európy“.

„V súčasnosti prebieha boj za posilnenie demokracie a právneho štátu, ale je to boj v demokratickom rámci EÚ a NATO, aj keď sa dejú nebezpečné veci, ktoré sa mi nepáčia,“ okomentoval pre FT bývalý predseda SDĽ Peter Weiss.

Z koaličných politikov dávajú priestor Tomášovi Tarabovi. Ten pre FT tvrdí, že tohtoročný atentát na premiéra Fica spáchal „straník z opozičnej strany“.

Zdroj: trend.sk / hnonline.sk / ta3.com / dennikn.sk / InfoVojna