Britské elitné školy: o mentálnom stave anglosaskej vládnucej elity

Téma mentálneho stavu vládnucej globálnej elity môže pomôcť odpovedať na otázku, ktorá sa nechtiac vynára v súvislosti s Veľkým resetom v ktorej mala pandémia zohrať inštrumentálnu a funkčnú úlohu na ceste k novej spoločensko-ekonomickej formácii – postkapitalistickej digitálnej totalite: “To sa tam všetci zbláznili? To nie je možné!”

Venujme sa však mentálnemu stavu vládnucej, v tomto prípade anglosaskej elity, ktorá do veľkej miery ovplyvnila globálne trendy vývoja XX. a XXI. Storočia. Pred niekoľkými rokmi som narazil na veľmi zaujímavú publikáciu (buď v Guardiane, alebo v inej podobnej publikácii – neskôr sa mi ju nepodarilo nájsť) o prestížnych štátnych školách vo Veľkej Británii, kam vládnuca elita posiela na výchovu svoje deti. Tým, že sú oddelené od svojich rodičov vo veku, ktorý si vyžaduje najväčšiu angažovanosť blízkych a milovaných osôb (6 rokov), budúci kandidáti na kľúčové pozície vo vláde si rozvíjajú určité mentálne vlastnosti.

Mnohí z nich sú citovo deprivovaní, a preto sa u nich vyvinú pretrvávajúce sociopatické črty. Zdá sa, že k tomu prispievajú aj rôzne tajné kluby na univerzitách, ktorých členmi sa môžu stať len vybraní potomkovia vyššej elity a len po zasvätení.

Napríklad Bullingdonský klub, skupina Oxfordskej univerzity, je známy tým, že okrem iných európskych miliardárov a aristokratov boli jeho členmi súčasne aj David Cameron a Boris Johnson. Skupina bola založená v roku 1780 ako “poľovnícky a kriketový klub”, ktorý sa o 200 rokov neskôr neslávne preslávil tým, že “najlepší muži v meste” oblečení vo frakoch s bielymi hodvábnymi vložkami chodili do nóbl reštaurácie a po večeri ju rozbili (a potom, samozrejme, zaplatili za škody).

Z času na čas poodhalia závoj tohto elitárskeho pánskeho klubu škandály (napríklad keď bol David Cameron nútený kopulovať s prasacou hlavou ako súčasť svojej iniciačnej procedúry). Pointa je jednoduchá – prinútiť členov Klubu, aby bezvýhradne poslúchli rozkaz a jednoducho urobili to, čo požadovali.

Žena, ktorá verbovala členov počas rozkvetu Klubu v 80. rokoch, priateľka predsedu Klubu, v roku 2019 odhalila skutočný rozsah deštruktívneho správania členov, ktorých kultúrou bolo opíjať sa a ničiť miesto. Dochádzalo aj k sexuálnym aktom s prostitútkami priamo počas opulentných večerí, počas ktorých boli ženy bežne ponižované, a charakteristickým znakom podujatí bolo zastrašovanie a vandalizmus. Jej pôsobenie v klube sa zhodovalo s členstvom Borisa Johnsona a Davida Camerona.

Pri jednej príležitosti, spomínala ако zdemolovali Magdalene College tesne po jej rekonštrukcii. Študenti, ktorí boli svedkami toho nočného výtržníctva, boli zhrození. A členovia Bullingdonu “považovali za zábavné, ak boli ľudia vystrašení – chodili po ulici v Oxforde a skandovali ‘Buller, Buller’ a po ceste rozbíjali fľaše, len aby ľudí vystrašili”. Spomenula si na večierok, ktorý sa konal v miestnosti v Magdalene počas akademického roka 1985/86. Hostia boli pozvaní, aby “prišli ako vaše alter ego”. Dvaja členovia skupiny Bullingdon sa objavili v nacistických uniformách a “husím pochodom sa prechádzali sem a tam po hornej galérii”.

“Boris bol jedným z najväčších fanúšikov klubu. Bol pripravený na všetko. K ľuďom sa správal absolútne pohŕdavo a nazýval ich ‘plebs’. Mysleli si, že ženy sú tu len na zábavu.” “Boli presvedčení o svojom práve a o svojej nadradenosti nad ostatnými.” Členovia klubu boli po celé generácie zviazaní “putami lojality” a navzájom sa menovali do dôležitých funkcií.

Zaujímavé je, že dokonca aj nacistickí pedagógovia v 30. a 40. rokoch 20. storočia obdivovali “charakterové” vlastnosti inštitúcií ako Eton a Harrow. Historička Helen Roschová napísala prvé komplexné dejiny nacistických elitných škôl známych ako Napolas. Roschová zistila, že nacisti sa snažili poučiť z “charakter formujúceho” príkladu britského systému, aby vytvorili Napolas na prípravu vládcov “tisícročnej ríše”.

Aké boli tieto “charakter formujúce vlastnosti”? Predovšetkým zdržanlivosť v prejavovaní emócií, poddajnosť, dvojtvárnosť, neúprimnosť, pokrytectvo, nedostatok empatie, arogancia, viera vo vlastnú vyvolenosť. V podstate kompletný balík psychopata. A nejde tu o prítomnosť organického poškodenia mozgu, ale o model výchovy a podporovanie určitého vzorca správania – psychopatického.

Obdobie medzi rokmi 1934 a 1939 bolo charakteristické aktívnou výmenou študentov medzi britskými a nemeckými školami, pričom chlapci z najprestížnejších britských štátnych škôl trávili dlhší čas v Napolas. A chlapci z Napolas na najprestížnejších britských školách, ako je napríklad Eton. Rocheovej výskum ukázal, že Napolas bol v politickej výchove žiakov oveľa efektívnejší ako napríklad Hitlerjugend – pretože deti boli v škole od útleho veku a boli silne segregované (podľa vzoru britských elitných škôl).

Počas prijímacích skúšok bol jedným z bežných testov: Desaťročné deti, ktoré nevedeli plávať, museli skočiť z trojmetrovej skokanskej dosky do Baltského mora. Starší študenti museli skočiť z poschodia na natiahnutú deku…

August Heissmeyer, inšpektor neapolskej školskej rady, chválil britský štátny školský systém ako ideálnu paradigmu pre vzdelávanie „budujúce charakter“. Za stelesnenie „führerovského princípu“ považoval aj do značnej miery nezávislú úlohu riaditeľa verejnej školy.

Ale späť do súčasnosti

Charakteristickou črtou svetovej revolúcie, v ktorej epicentre sa vy aj ja nachádzame od roku 2020, je, že jej architekti predstavujú spojenie dvoch typov vládnucej elity: novej a starej. Na jednej strane je stará západoeurópska aristokracia, ktorá je posledných 100 rokov príbuzná investičným bankárom, a na druhej strane nová technologická elita.

Úloha investičných bankárov je v tomto všetkom kľúčová, pretože ako vieme, bez peňazí sa nič nedeje – ani vedecký rozvoj, ani výroba, ani vojny. Mentálny profil investičných bankárov teda dopĺňa obraz načrtnutý na začiatku článku.

Autorka Deborah W. Gregory, profesorka podnikových investícií a financií a certifikovaná psychoanalytička, sa vo svojej knihe „Odhaľovanie finančných psychopatov: Vnútri mysle investorov v dvadsiatom prvom storočí“ (2014) dotýka zaujímavej a dlho diskutovanej témy „finančných psychopatov“.

Autor hovorí, že s rozvojom finančných trhov v reakcii na hospodársky a technologický vývoj v dvadsiatom prvom storočí sa menia aj požiadavky na ľudí, ktorí sa na týchto trhoch zúčastňujú. Deborah Gregoryová naznačuje, že čoraz viac finančníkov, ktorí sú označovaní ako „finanční psychopati“, nie sú skutočnými psychopatmi, ale „vedľajšími produktmi“ osobného a profesionálneho prostredia, ktoré prijalo psychopatické tendencie správania za normu. V tomto prostredí je ťažké rozlíšiť, kto je skutočný psychopat a kto sa len snaží prispôsobiť psychopatickému správaniu, ktoré je vo finančnom sektore akceptované.

Pripomína to film Vládnuca trieda z roku 1972, ktorý je adaptáciou satirickej hry Petra Burnsa. Dej sa odohráva na rodinnom zámku vo Veľkej Británii. Pred nami – dynastia dvadsiatich generácií, utápaná v inceste, dedičnom šialenstve a genetických chorobách, jedna z tých, ktoré vládli obrovskému impériu a stále snívajú o opätovnom získaní čiastočne stratených privilégií.

Hlavný hrdina Jack, mladý gróf z Guerney, sa vracia z psychiatrickej liečebne do rodinného hniezda ako jeho otec, veľký lord vládca, oblečený do baletnej sukienky a nešťastnou náhodou sa obesí v snahe „uvoľniť sa“ napodobňovaním erotického dusenia.

Dedič sa objavuje na obraze Ježiša Krista, pretože sa považuje za boha, za mesiáša. V prvej časti filmu pacient s diagnózou paranoidnej schizofrénie hovorí o láske a evanjeliových hodnotách. Všetci sa mu vysmievajú. Po intenzívnej liečbe sa Jack „uzdraví“, ale z “blahoslaveného” muža sa stane maniak a sadista Jack Rozparovač. Teraz je aristokrat upravený podľa módy, nosí frak, fajčí cigaru.

V novej podobe je Jack uznávaný ako plnohodnotný predstaviteľ svojej triedy a zaslúži si všeobecnú lásku a úctu. Ako poznamenal sám Jack, „čo je pre pekára bláznivé, je pre aristokrata znakom miernej výstrednosti“.

Záverečná trojminútová vrcholná scéna prejavu už „normálneho“ Jacka v Snemovni lordov je nádherná: „Bez strachu niet lásky!“ „Silný musí vládnuť nad slabým!“ „Nech je im známe, že som trestajúci meč!“

“Posolstvo” tu pravdepodobne spočíva v tom, že vládnuca trieda oslavuje starozákonného, krutého boha trestu, pretože ani ona, zrejme ani spoločnosť nepotrebuje novozákonného boha lásky.

Na záver by som rád poznamenal, že západoeurópska vládnuca elita, na ktorej „duchovných sponách“ je založený nový svetový poriadok digitálnej totality, je v skutočnosti našou „elitou“ (ak sa im to podarí). A gróf Jack je pre mňa kolektívnym obrazom architektov tragikomédie s názvom „Pandémia 2020“: prechod k postkapitalizmu, kde „nebudete mať nič, ale budete šťastní“ a kde sa pod patetickými rečami o udržateľnom rozvoji, odstránení chudoby, ochrane slabších, záchrane pred neviditeľným vírusom a teroristami skrývajú podmieneční schizofrenici a psychopati, ktorí prešli prísnym výberom “zasvätenia” do elitnej ligy mocných.

A táto elita každým vláknom svojho tela nenávidí (ich duše “vyschli” v detstve v múroch elitných britských škôl) zbabelý a servilný plebs, ktorému sa vždy vysmievala, predstierajúc „trestajúci meč“. V roku 2020 v podobe injekčnej striekačky, pod ktorou sa mnohí ľudia podriaďovali…

armadnymagazin.sk