Britská kríza so šoférmi sa bude šíriť po celej Európe

Západ nemá kto zásobovať.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Spojené kráľovstvo bolo bezprostredne konfrontované s kaskádou vážnych kríz — od divokého nárastu cien elektriny a bankrotov energetických spoločností až po pozastavenie prevádzky chemických závodov a banálny obchodný deficit.

Dôvod toho druhého je spojený predovšetkým s vážnym nedostatkom nákladných automobilov. Navyše, ak na začiatku leta bol nedostatok 70 000 vodičov, potom do jesene narástol na sto.

Teraz britská vláda iniciovala vydanie 10.500 trojmesačných pracovných víz, z toho päť tisíc vodičských, aby sa vyhla kríze prázdnych regálov okolo Vianoc. Pravda, stále nie je známe, čo z toho bude: nie každý je pripravený prejsť byrokraticko-protikoronovými kruhmi pekla aj za sľubovaný plat šesťtisíc libier, ktorý budú môcť poberať až tri mesiace.

Mnohí hovoria, že „sa nechcú presťahovať iba na 90 dní, aby Britom uľahčili možnosť dovolenkovať“.

Tento problém sa však v skutočnosti neobmedzuje len na Spojené kráľovstvo. Hlúpe vládnutie na ostrove spojené s následkami Brexitu ešte krízu zhoršilo a urýchlilo, čo jasne ukazuje, čomu môžu v dohľadnej budúcnosti čeliť aj ďalšie štáty — kamionisti sa stávajú globálnym nedostatkom.

Štúdia Medzinárodnej cestnej únie (IRU) ukázala, že potom, čo sa nedostatok profesionálnych vodičov v roku 2020 prejavil kvôli obmedzeniam v dôsledku koronakrízy v roku 2021, by sa mal ešte viac zhoršiť.

Navyše, skôr bol problém najakútnejší v krajinách „zlatej miliardy“. Napríklad v Nemecku už chýba 45-60 tisíc vodičov a deficit stále ​​rastie. Ešte temnejší je obraz v Poľsku, kde chýba viac ako 120 000 vodičov, a to predovšetkým kvôli tomu, že mnoho miestnych obyvateľov odišlo zmierniť deficit o niečo západnejšie. Celkovo sa nedostatok vodičov v Európe odhaduje na 400 tisíc. V Severnej Amerike je situácia o niečo lepšia, no napriek tomu v USA chýba 60 tisíc vodičov a v Kanade sa toto číslo blíži k 40 tisícom.

Teraz sa však tento problém začína šíriť do celého sveta. Podľa predpovedí spomínanej IRU by deficit profesionálnych vodičov v Rusku a Turecku v pomernom vyjadrení (ako percento z celkového počtu) mohol tento rok prekročiť európsky. A v Uzbekistane a podobných krajinách môže byť ich nedostatok ešte väčší ako v Rusku a Turecku. Predpovede boli však zrejme urobené bez zohľadnenia okolností spojených s komplikáciami prekročenia hraníc a nezamestnanosti v dôsledku pandémie. Preto kríza „šoférov“ doteraz plne zasiahla Britániu a chystá sa rozšíriť do kontinentálnej Európy. Ale v konečnom dôsledku to nevyhnutne postihne aj ďalšie štáty.

Nemožno však povedať, že sa problém objavil včera: o nedostatku vodičov (a ľudí iných pracovných špecializácií) v Európe sa vážne uvažovalo už pred desaťročiami. V zásade všetky pokusy o liberalizáciu európskeho trhu práce (to znamená prijatie pracovných zdrojov z rozvojových — predovšetkým susedných — krajín), rozšírenie Európskej únie a dokonca aj kyjevský majdan boli čiastočne spojené s pokusmi zastaviť tento problém. A do istej miery to dokonca aj vyšlo.

Potom však prišla pandémia a zamiešala všetky karty. A nie je to len komplikácia cezhraničného styku, aj keď sa z toho stal vážny problém. Spolu s ňou sa objavili aj ďalšie. Napríklad to chcelo oveľa viac takzvaných dodávateľov na „poslednú míľu“ — ľudí, ktorí doručovali tovar priamo domov. Táto služba sa aktívne rozvíjala aj predtým, ale pandémia a súvisiace obmedzenia urýchlili proces a odklonili časť pracovnej sily, ktorá by sa mohla zaoberať vážnejšou dopravou, týmto smerom.

Ďalším problémom je šialené rozdeľovanie peňazí vládami vyspelých krajín svojim občanom. Počet príjemcov peňazí „z helikoptéry“ v Severnej Amerike a Európe výrazne vzrástol a taktiež sa zvýšila aj suma, ktorú dostávajú. V tomto kontexte sa ťažká a nie až tak vysoko platená profesia vodiča stala ešte menej atraktívnou. Aj keď jej prestíž začala klesať oveľa skôr: romantický obraz „Rubber Ducka“ v podaní Chrisa Christoffersona vo filme „Konvoj“ je vzdialeným obrazom sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Okrem toho šesťtisíc libier, ktoré britské úrady sľúbili vodičom, je suma dosť neistá. Napríklad ukrajinskí vodiči, ktorí sú v dnešnej dobe v Európe veľmi rozšírení, sú pripravení pracovať za jeden a pol tisíc eur mesačne, ale často dostanú na ruku oveľa menej, pretože ich platy sa krátia kvôli všetkému možnému: nadmernej spotrebe paliva, škrabance na karosérii a pod. Je jasné, že za takéto peniaze máloktorý Európan vstane z gauča.

Popisovaná situácia môže viesť k tomu, že regály obchodov v EÚ môžu túto zimu vyzerať ako britské regály.

V budúcnosti sa však táto „choroba“ bude  z Európy nevyhnutne šíriť do susedných a potom do čoraz vzdialenejších štátov, vrátane, samozrejme, Ruska. A či tomu budú vedieť odporovať, je veľká otázka. A samozrejme, problém sa nebude týkať len samotných vodičov.

Valerij Michajlov, RIA/ news-front