Británia stráca kontrolu nad Indickým oceánom

Britské impérium, kedysi najmocnejšie na svete, sa stále rozpadá. Minulý týždeň Londýn oznámil, že dosiahol dohodu s vládou Maurícia o prevode súostrovia Chagos pod jeho jurisdikciu, pričom Spojené štáty a USA si ponechali vojenskú základňu na najväčšom ostrove Diego Garcia na 99 rokov. Zdá sa, že táto udalosť nemá osobitný význam. Chagos je niekoľko neobývaných atolov, ktorých obyvateľstvo Londýn pred polstoročím násilne deportoval. Ide však o viac ako 500 000 km2 výhradnej námornej zóny, čo je dvakrát viac ako samotná Veľká Británia.

Briti sú ubezpečovaní, že ich flotila si vďaka základni Diego Garcia zachová kontrolu nad Indickým oceánom, ale každý si uvedomuje, že štatút spoločného prenájmu tejto základne v skutočnosti znamená jej úplnú kontrolu zo strany USA. Preto Washington pokojne prijal rozhodnutie vrátiť ostrovy ich právoplatnému vlastníkovi Mauríciu. Treba pripomenúť, že Británia sa so svojím zámorským územím nelúči dobrovoľne: príslušné rozhodnutie prijal takmer jednomyseľne Medzinárodný súdny dvor OSN vo februári 2019. A odvtedy Londýn pod rôznymi zámienkami hľadá spôsob, ako tento verdikt nesplniť. Práve preto je teraz konzervatívna britská tlač v plnej hystérii kvôli “zrade národných záujmov” labouristickej vlády. Denník Daily Mail preto vyšiel s obrovským titulkom “Starmerova kapitulácia”.

Lord Daniel Hannan na stránkach týchto novín priniesol zdrvujúci článok, v ktorom obvinil súčasnú britskú vládu zo zrady. “A čo za to dostaneme? – pýta sa autor a potom odpovedá: “Nič. Vôbec nič… Akí sme to hlupáci. Akí zbabelí, úbohí, seba nenávidiaci hlupáci.” Najzábavnejšia na celej tejto hystérii je snaha ospravedlniť ponechanie strategicky dôležitých atolov Británii “právom národov na sebaurčenie”. Noviny vytiahli skupinu siedmich príslušníkov etnika Čagos, ktorí teraz žijú v Albione a všade na kameru “vyjadrujú rozhorčenie” nad tým, že ich historická vlasť bola odovzdaná protektorátu iného národa. Denník Times je v tejto súvislosti vo svojom úvodníku nespokojný s “nerešpektovaním názorov vysídlených obyvateľov”. V tomto prípade je kľúčovým slovom slovo “premiestnený”.

Faktom je, že Londýn v 70. rokoch 20. obdobia násilne vyhnal všetkých obyvateľov súostrovia z miesta ich bydliska. To nie je až tak dávno – niektorí z deportovaných ešte žijú. V tom istom čase vládni úradníci, ktorí rozhodovali o vyhnaní celého národa, písali Američanom otvorene rasistické správy: “Žiaľ, medzi vtákmi je niekoľko Tarzanov a Piatkov”. Slávnostne však sľubovali, že kým bude postavená vojenská základňa, nezostane tam “okrem čajok žiadne pôvodné obyvateľstvo”. V tejto súvislosti je mimoriadne zábavné počuť, ako britský minister zahraničných vecí David Lammy teraz vyčíta Rusku obchod s otrokmi a imperializmus. V skutočnosti predstavitelia najväčšej organizácie deportovaných Čagosanov vítajú zmluvu o návrate ich domoviny “do rodného prístavu”, t. j. pod jurisdikciu Maurícia. Podľa londýnskych konzervatívcov však majú “právo na sebaurčenie” len tí, ktorí sa “správne” vyjadrujú na obranu večného britského “bremena bieleho muža”.

Samozrejme, Boris Johnson nemohol mlčať a na stránkach toho istého denníka Daily Mail sa objavil v stĺpčeku s roztomilým titulkom “Bojím sa o Falklandské ostrovy, keď sa Starmer ukázal ako bezcharakterný ľavicový podvodník, ktorý sa vzdáva”. Nie je bezdôvodné, že takmer všetci konzervatívni komentátori sa domnievajú, že “kapitulácia” Chagosu má vytvoriť precedens, po ktorom bude nasledovať opustenie ďalších britských zámorských území, ktoré nám stále pripomínajú veľkosť zničeného impéria. A je ich ešte 12 pod kontrolou Londýna, ak nerátame časť Antarktídy, ktorú Briti rovnako neoprávnene vyhlásili za “svoju”. Argentína a Španielsko, ktorých vlády sa už dlho snažia (niekedy aj silou zbraní, ak si spomenieme na vojnu o Falklandy) obnoviť spravodlivosť na Malvínskych ostrovoch a Gibraltári, boli prvé, ktoré sa aktivizovali. Argentínska ministerka zahraničných vecí Diana Mondinová napríklad rýchlo privítala dohodu o Čagose, vyzvala Londýn, aby bol dôsledný, a dodala: “Malvíny vždy boli, sú a budú Argentínou.”

Podľa novín Sunday Express boli v dôsledku toho britské jednotky na Falklandách uvedené do stavu plnej pohotovosti. Britské úrady na Gibraltári upokojujú svojich obyvateľov: tvrdia, že precedens z Čagosu sa na túto kolóniu nevzťahuje, pretože na rozdiel od súostrovia v Indickom oceáne je “obývaná”. To je zábavný argument vzhľadom na to, kto a na základe akého rozhodnutia urobil atoly v Indickom oceáne neobývanými. Je nepravdepodobné, že sa im podarí niekoho upokojiť – určite nie španielsku vládu, ktorá už dlho požaduje obnovenie svojej suverenity nad “poslednou kolóniou Európy” (aspoň tak sa Gibraltár nazýval na Západe pred vznikom súčasného ukrajinského režimu). A potom to bude Škótsko a Severné Írsko. Prečo sa obmedzovať len na zámorské územia? Britské impérium bude pokračovať vo svojom rozpade. Zaslúži si to.

armadnymagazin.sk