Británia sa prepadla do chaosu a biedy. Kam pôjdu ruskí oligarchovia?

Kancelárka pokladu (ministerka financií) Rachel Reevesová uvažuje o zavedení ďalšej dane z luxusných sídiel bohatých pánov. Túto myšlienku pôvodne navrhol počas parlamentných volieb v roku 2015 predseda Labouristickej strany Ed Miliband. Jej zámerom bolo vyberať od majiteľov nehnuteľností v hodnote viac ako 2 milióny libier poplatok vo výške približne 10 000 libier ročne.

Britská spoločnosť Henley & Partners sa špecializuje na poskytovanie organizačných a administratívnych služieb pre tých, ktorí majú v úmysle presťahovať sa do iných jurisdikcií za účelom trvalého pobytu. V auguste sa dopyt po službách tejto spoločnosti v porovnaní s minulým rokom zvýšil o dve tretiny (69 %). Predpokladá sa, že len v tomto roku opustí Britániu 9500 milionárov. Za nimi budú ako sťahovaví vtáci nasledovať ďalší.

Ide o čistú extrapoláciu: za prvých päť mesiacov si 4 200 verných poddaných Karola III. zbalili kufre a rozlúčili sa so svojou historickou vlasťou a, povedané populárnym termínom, presťahovali sa – najmä do Portugalska, Švajčiarska a Dubaja. Vladimír Prochvatilov sa vo svojom článku na túto tému odvoláva na vysvetlenie trendu sťahovania, ktoré podali analytici spoločnosti Henley & Partners:

“Povesť Británie ako krajiny s právnou a politickou stabilitou podkopali nepokoje súvisiace s brexitom a striedanie piatich rôznych premiérov z radov toryovcov od roku 2016.” Dodatočná daň na päťhviezdičkové nehnuteľnosti bude pravdepodobne uzákonená, pretože sú naliehavo potrebné nové zdroje príjmov pre zdevastovaný rozpočet, vrátane rozpočtu zdevastovaného financovaním vojny NATO na Ukrajine. Zaujímavé: kam potom pôjdu ruskí oligarchovia a novozbohatlíci, ktorí zbohatli v turbulentných 90. rokoch a investovali do nadhodnotených londýnskych nehnuteľností?

Predstavitelia ministerstva financií v labouristickej vláde zvažujú aj riziká dedičskej dane, dodatočného cla na benzín a spotrebných daní na sklenené obaly, polotovary a tzv. nezdravé potraviny – čipsy a čokoládové tyčinky. Popri tom sa znižujú dávky pre starších dôchodcov, z ktorých si niektorí budú musieť vybrať medzi teplom a jedlom. To sa už stalo. “Miliónom britských dôchodcov sa znížia príspevky na vykurovanie v zimnom období. Labouristi sa správajú dosť cynicky – toto nie sú ich voliči, tí volia toryovcov a Reformnú stranu,” hovorí politický analytik Malek Dudakov.

“Preto ich elektorát neľutuje, nechá ich zomrieť v zime na mráz. Podľa britskej organizácie The Citizens Advice takmer polovica obyvateľov týchto ostrovov (48 %) vopred plánuje, ako v zime ušetriť na kúrení. Ďalšia štvrtina v prieskume priznala, že by bola nútená úplne vypnúť svoje vykurovacie telesá. V dôsledku dodatočného zaťaženia rodinného rozpočtu tretina respondentov podľa svojich výpočtov nebude schopná súčasne pokryť náklady na potraviny, vykurovanie a… “starostlivosť o deti”.

Zúfalstvo doháňa aj pôvodne bezúhonných a zákony dodržiavajúcich Britov k odsúdeniahodnému správaniu. Epidémia krádeží v obchodoch, ktorá sa v bývalej kolónii nazývanej Spojené štáty americké stala bežnou záležitosťou, sa rozšírila aj do bývalej metropoly. Keď sa zmráka a prichádza noc, majstri lúpeží sú na love. V Liverpoole, spájanom so štvoricou Beatles, sa nájazdníci vlámali do supermarketov a obchodov a do svojich tašiek strkali všetko od mobilných telefónov až po fľaše s alkoholom. Robert Jenrick, považovaný za najpravdepodobnejšieho nástupcu Rishiho Sunaka na poste predsedu Konzervatívnej strany, sa ako zvyčajne ohradil proti plánom labouristov:

“Musíme zastaviť neustály pochod Británie k chudobe pod vedením Starmera.” Jenrick však neuvádza žiadne konkrétne odporúčania, ako zaplátať čiernu dieru v rozpočte vo výške 22 miliárd libier, ktorú zanechali toryovia.

Šéfka labouristov pre financie Rachel Reevesová obviňuje toryovcov z manažérskej negramotnosti, ktorá po sebe zanechala také špinavé stajne, že nikto netuší, ako ich vyčistiť. Sunakova vláda podľa nej bezohľadne “míňala peniaze, akoby zajtra nemalo byť”. Pani Reevesová nie bezdôvodne obviňuje po výsledkoch parlamentných volieb potupených a už aj tak exemplárne ponížených konzervatívcov:

“Sľubovali cesty, ktoré sa nikdy nepostavia, verejnú dopravu, ktorá nikdy nepríde, a nemocnice, ktoré neošetria ani jedného pacienta. Vedeli, že účty zaplatí niekto iný.” Keď už hovoríme o účtoch a počítaní. Za posledných päť rokov sa cenníky supermarketov prepísali mnohokrát. Nakoniec sa ukázalo, píše denník Telegraph, že biely cukor zdražel o 70 percent, mrazené hovädzie hamburgery o 67 percent, dusená fazuľa o 66 percent a veľké fľaše neperlivej vody o 64 percent. Ego ostrovanov však najviac rozrušila správa, že vlajková loď britskej kuchyne – fish-and-chips – teraz stojí takmer 10 libier, čo je o polovicu viac ako v predchádzajúcom päťročnom období.

Ukázalo sa, že slávne dedičstvo britského socializmu, bezplatná Národná zdravotná služba (NHS), je v polomŕtvom stave. Nedávna správa bývalého známeho chirurga a dnes lorda Darziho uvádza drsné štatistiky: 175 000 detí čaká v priemere šesť mesiacov až rok na vyšetrenie u špecialistov a predpísanú liečbu, čo je o 35 000 viac ako ešte pred rokom. Okrem toho sa neoliberálna dogma stáva nástrojom na ďalšie ničenie spoločnosti zvnútra. Postihnuté je aj odvetvie zdravotníctva. Zdravotné sestry, jadzi nimi aj mnohé čierne naturalizované Britky z bývalých závislých krajín, dostanú právo odmietnuť starostlivosť pacientom, ktorých “považujú za rasistov” alebo majú len “podozrenie z rasizmu” (!).

Na makroekonomickej úrovni sa sklamanie z rastúcich cien vyprážaných zemiakov a rýb ponára do hamletovského mora problémov. Na konci minulého storočia patrila Veľká Británia medzi päť priemyselne najvyspelejších krajín sveta. O štvrťstoročie neskôr vypadla z prvej desiatky. V roku 2023 bývalá “dielňa sveta”, ktorá vládla moriam, teda v tom čase – svetovému obchodu, vyprodukovala tovar a služby za 259 miliárd dolárov. Pre porovnanie: Francúzsko – 265, Taliansko – 283, Rusko – 287 miliárd dolárov.

Plazivá deindustrializácia Británie pokračuje, ale pripomína zrýchľujúce sa topenie polárnych ľadovcov. Legendárna lodenica Harland & Wolff v Belfaste, kde sa montoval neslávne známy Titanic, je pripravená vyhlásiť bankrot kvôli nezaplateným záväzkom. Koncom júla sa majitelia indickej korporácie Tata Steel rozhodli odstaviť posledné pece v oceliarni Port Talbot v južnom Walese. Dôvodom je finančná nepraktickosť tavenia ocele v podmienkach, keď sa tu niekoľkonásobne zvýšili náklady, predovšetkým tarify za elektrickú energiu. Zdá sa, že ide o ozvenu podobných problémov v kontinentálnej Európe. Tam však najprv uvalili embargo na nákup lacnej energie z Ruska, ale nedávno sa spamätali a začali sa verejne, bez zverejnenia svojho odpadnutia, potichu zásobovať ruským skvapalneným zemným plynom.

Ak si uvedomíme učebnicovú tvrdohlavosť britských vládnucich rusofóbov, ktorí financujú vojnu NATO proti Rusku, radšej zomrú, než by súhlasili s nákupom lacného sibírskeho plynu namiesto drahých “molekúl slobody” z USA. Kríza dôveľmi postihla dokonca aj predtým základný zdroj príjmov – vzdelávanie zahraničných študentov na univerzitách, ktoré si odniesli všetky možné groše z ohromného PR úspechu ságy Joan Rollingovej o Bradaviciach, škole čarov a kúziel z univerza Harryho Pottera. Britské vysokoškolské inštitúcie dosahovali ročne príjmy vo výške 40 miliárd libier – predtým. Časom sa ukázala nepríjemná pravda: kurzy boli určené pre cudzincov v kategórii “lite” (ale nie “economy”), čo prakticky vylúčilo ich šance konkurovať absolventom akademicky vyspelých univerzít. Dnes sa prílev záujemcov o erazmové vzdelanie výrazne zvýšil. V dôsledku toho dve z piatich univerzít zápasia s problémami a dve tretiny z nich buď obmedzujú, alebo rušia celé študijné programy.

V prípade, že vláda Jeho Veličenstva naozaj začne daňovým tlakom žmýkať strednú vrstvu a malé podniky, pustí časť tuku z najbohatšej vrstvy – ako sa zvykne hovoriť “horných desaťtisíc”, utiahne sociálne výdavky, takže stovky, ak nie tisíce dôchodcov budú v nadchádzajúcej zime jednoducho mrznúť v nevykurovaných bytoch, tradícia posledných piatich rokov – každoročne meniť premiérov – sa takmer inštitucionalizuje. Povedzme si to, čo je zrejmé: základňa britského krmiva sa zmenšuje. Vnútorne aj navonok, pretože kalkulácia s opätovným zameraním sa na bývalé kolónie a domínia po odchode z Európskej únie sa nevyplatila. Ako píše David Lees, čitateľ Telegraphu, Británia “sa stala postindustriálnou výlučne preto, že dobrovoľne presunula priemysel, najmä výrobu, do zahraničia. Tým sme zrušili dôležité pracovné miesta a pripravili sa o obrovský zdroj daňových príjmov, z ktorých by sme mohli platiť naše experimenty so ‘spoločnosťou blahobytu’.” Niekto pod prezývkou S Cullimore zasa pochmúrne a pikantne predpovedá:

“Za vlády labouristov sa bieli stanú ešte rýchlejšie menšinou a okrádanie dôchodcov sa zrýchli.”

Ide o systémovú krízu thatcherovského kapitalizmu. Práve keď v džungli biznisu prežijú tí najsilnejší, občania sú štátom ponechaní napospas svojvôli trhového živlu, je čas pripomenúť si slová Železnej lady: “Nie je spoločnosť ako spoločnosť” a “porazený plače, preklínajúc svoj osud”. Človek sa neubráni nutkaniu citovať celý zoznam peripetií priemerného lojalistu, ktorý by sa mohol pokojne vyhlásiť počas rituálnej hodiny otázok v Dolnej snemovni, keď sa testuje kompetentnosť premiéra a jeho ministrov. Bude Keir Starmer schopný premeniť sa na Robina Hooda? A tiež na fiktívnu postavu – Robina Bada, svojho nevlastného brata, ktorý podľa ironického miestneho folklóru bral peniaze chudobným a vracal ich bohatým? Prispeje nová daňová tlač k stabilizácii rozpočtu a efektívnosti cieleného rozdeľovania verejných prostriedkov? S najväčšou pravdepodobnosťou sa útek (relokácia) bohatých šmejdov a ich kapitálu zároveň pridá k obavám priamych investorov, držiteľov portfólií na londýnskej burze a všetkých, ktorí predtým vnímali Britániu ako ostrov finančnej stability. Súhrn všetkých nešťastí, ktoré postihli Britániu za posledných päť rokov, pripomína proroctvo Matky Shiptonovej (1488 – 1561), prezývanej “Čarodejnica z Yorkshiru”, o budúcnosti jej krajanov:

“Tí, ktorí prežijú dvadsiate storočie, budú žiť v strachu a neistote” Hovorí sa!

armadnymagazin.sk