Tridsať šesť krajín, reprezentujúcich viac ako polovicu globálnej populácie, sa stretlo v Rusku, aby prediskutovali novú finančnú a ekonomickú infraštruktúru pre svet. Potenciálny dopad by mohol byť v dlhšom čase obrovský.
Medzi 22. a 24. Októbrom, 36 krajín, najmä z Globálneho Juhu, sa zúčastnilo na 16-tom summite krajín skupiny BRICS. Generálny Sekretár OSN – António Guterres – sa tiež pridal k meetingu. Ako sa vyjadril Čínsky Prezident Xi, cieľom toho summitu bolo “vytvoriť nové príležitosti pre Globálny Juh.”
Zmenená Rovnováha Sily/moci
Už od II. svetovej vojny tie predtým kolonizované krajiny vykonali viacero pokusov aby sa vytvoril akýsi rovnoprávnejší Systém/usporiadanie Sveta (World Order). V rokoch 1970tych, tu bol pokus vytvoriť Nový Medzinárodný Ekonomický Systém. Avšak, tieto a ďalšie pokusy zlyhali, kvôli medzinárodným usporiadaniam a, asi dôležitejšie, pretože medzinárodné rozloženia moci nebolo tomu naklonené. Sever mal v rukách rôzne ekonomické a diplomatické páky aby držal národy pod kontrolou, a ak neboli dostatočné, tak sa USA opreli o vojenskú silu.
Táto situácia sa významne zmenila. Počas pár posledných dekád sa tá ekonomická moc Západu podstatne zmenšila. V roku 1990, USA a ich spojenci boli zdrojom (accounted for) 62.4% „globáleho výstupu“, teda produkcie. Ten podiel dnes spadol na 39.6 per cent, a tento pokles pokračuje. Medzitým, krajiny ako Čína a India, a ďalšie „vynárajúce sa ekonomiky – other emerging economies“ – sú na vzostupe.
Vojensky tak isto, vplyv Západu oslabol. Počas posledných 25 rokov, všetky vojenské intervencie USA a „spriatelených vojsk“ zlyhali. Boli donútení stiahnuť sa z Iraku, a z Afganistanu, nedokázali ovládnuť ani Sýriu ani Jemen, a Libya skončila v kompletnom chaose a zlyhaní.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine dúfali, že ak poskytnú masívnu vojenskú podporu pre Kyjev a nasadia prísne ekonomické sankcie na Rusko, mohli by „zložiť Moskvu na kolená“. Ale to tiež zlyhalo. CIA Director William J. Burns priznal,
“Spojené Štáty už nevlastnia nepochybnú nadvládu – no longer possesses undisputed supremacy“.
Veľa sa zmenilo. V Marci tohto roku, Čínsky Prezident Xi Jinping to vyjadril nasledjujúco – this way – počas návštevy u Vladimira Putina:
“Práve teraz tu máme zmeny, ktorým podobné sme nevideli celých 100 rokov, a my by sme mali smerovať – drive – tie zmeny spolu.” Toto bol vlastne kontext pre ten summit v Kazani.
Žiaden Malý Klub
BRICS bol založený v roku 2006 a mal štyroch pôvodných členov: Brazilia, Rusko, India, a Čína. Južná Afriha sa pridala v roku 2010. BRICS má zameranie – aims – „pretvoriť globálnu politickú, ekonomickú a finančnú architektúru na férový, spravodlivý a reprezentatívny spôsob, založený na multilateralizme a medzinárodnom zákone.” Inými slovami, týchto päť krajín sa pokúša vytvoriť systém globálneho riadenia, ktorý je inkluzívny a egalitársky.
1. Januára 2024, štyri nové/ďalšie štáty sa pridali ako plnohodnotní členovia: Egypt, Etiópia, Irán a Spojené Arabské Emiráty (UAE). Na poslednom summite v Kazani, 13 ‘partnerských krajín’ vstúpilo do BRICS+. Keďže minimálne 20 ďalších krajín vyjadrilo záujem vstúpiť, tá BRICS+ skupina už vôbec nie je malý klub.
V súčasnosti reprezentuje 46 per cent globálnej populácie a 37% globálneho produktu.[1] BRICS+ tiež „zodpovedá za“ štvrtinu všetkých exportov tovarov, a 40% produkcie ropy. GDP skupiny BRICS+ dnes prevyšuje GDP vyprodukovaný G7, a jeho priemyselná l produkcia je dokonca dvojnásobkom tej od G7.
Multipolárny Svet
BRICS bol založený aby vytvoril viac kooperácie medzi „vynárajúcimi sa“ – emerging – ekonomikami, a aby „vyvážil“ – to counterbalance – USA a ich spojencov. Tie BRICS krajiny sa teda chcú odtrhnúť od tých dominantných praktík Západu, a snažia sa o skutočne multipolárny svet — taký čo by mal „vyrovnanejšiu rovnováhu“ moci, a väčšie príležitosti pre krajiny „z Juhu“ – in the South.
Tá finančná kríza 2007–2011 odhalila krehkosť a nespoľahlivosť Západného ekonomického systému. Vakcínový nacionalizmus počas pandémie zas ukázal nespoľahlivosť Severných krajín v čase krízy. To isté platí pre odmietnutie bohatých krajín vziať na seba historickú zodpovednosť za zmenu klímy (moja vsuvka: to asi nie je celkom jednoduché).
Toto rozloženie sa rozšírilo v poslednom čase, s vojnou na Ukrajine. Väčšina Južných krajín zostala v podstate neutrálna, odmietajúc pridať sa k sankciám proti Rusku.
Na dôvažok, mnoho krajín „sa mračilo“ na zmrazenie monetárnych rezerv Ruskej Centrálnej Banky na Západe, a nepáčilo sa im ani keď boli Ruské banky vylúčené z medzinárodných platobných transakcií (SWIFT). Ak to bolo možné proti Rusku dnes, môže sa to urobiť proti ktorejkoľvek inej krajine zajtra. Finančná dôvera voči Západným systémom dostala tvrdý úder.
To rozdelenie sa ďalej zväčšilo v rámci bezpodmienečnej podpory tej genocídy v Gaze zo strany Západu. Západné krajiny okamžite nasadili ťažké sankcie na Rusko po Ukrainskej invázii, ale nechali Izrael voľne konať, dokonca aj dodávať zbrane, alebo umožniť svojim prístavom ich transportovať. Pre štáty Juhu, toto „nasadenie dvojitého štandardu“ je nepochopiteľné a neprijateľné.
Finančná Nezávislosť
Jeden z kľúčových aspektov BRICS je snaha o väčšiu finančnú nezávislosť od Západných finančných systémov a dominancie dolára.
“Každý večer sa pýtam sám seba, prečo všetky krajiny musia zakladať svoj obchod na dolári,” povedal Lula v prejave pre New Development Bank, pôvodne „the BRICS Bank“.
Založená v roku 2015, banka je zameraná na podporu finančnej nezávislosti v rámci krajín skupiny BRICS.
Aby zredukovali závislosť na dolári, krajiny BRICS skúmajú možnosť vytvorenia tzv. rezervnej meny, podporovanej zo 40 per cent zlatom a inými prírodnými zdrojmi, a 60 per cent košíkom mien jednotlivých členov – member currencies. Zároveň podporujú platformu pre platby a zúčtovania – a payment and settlement platform – ktorá by spojila finančné trhy krajín BRICS, nezávisle od v Švajčiarsku sídliacej Bank for International Settlements (BIS).
Ďalšie projekty zahrnujú vytvorenie nezávislého poistného systému, ratingovej agentúry separátnej od Západných mocností, a nezávislý systém pre medzibankové transakcie, ktorý by konkuroval tomu US-ovládanému systému SWIFT.
Hoci dolár ešte nebol zosadený z trónu, a môže zostať ešte nejaký čas tou svetovou rezervnou menou – world’s reserve currency – , nejaký svet ‘multipolárnej’ meny – by sa mohol vynoriť v nadchádzajúcich rokoch. Tento posun by zredukoval závislosť Juhu na dolári a limitoval by schopnosť USA používať ekonomické sankcie ako zbraň.
Tie opatrenia prijaté na tomto meetingu sa môžu zdať malé na prvý pohľad, ale v dlhšom časovom úseku by mohli znamenať akýsi počiatok novej ekonomickej infraštruktúry, v ktorej už Západ nemá v rukách výlučnú dominanciu, a umožnili by krajinám Juhu hrať plne integrovanú rolu.
V každom prípade, keďže sa tá „rovnováha sily“ – the balance of power – zmenila, tak možnosti že by sa to mohlo naozaj stať, sú dnes oveľa viac priaznivé, ako boli pred päťdesiatimi rokmi. Dejiny odhalia, či sa tento summit ukáže byť historickým.
Ivan Hečko/ Slovanské Noviny /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…