Luiz Inácio Lula da Silva počas návštevy Číny vyzval krajiny zoskupenia BRICS, do ktorého okrem Brazílie a Číny patria aj Rusko, India a Južná Afrika, aby navrhli vlastnú alternatívnu menu, ktorá by sa používala v obchode.
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vyzval rozvojové krajiny, aby sa usilovali o nahradenie amerického dolára vlastnými menami v medzinárodnom obchode, čím podporil úsilie Pekingu ukončiť dominanciu zelenej bankovky v globálnom obchode.
Lula da Silva na začiatku svojej prvej štátnej návštevy Číny od nástupu do funkcie v januári 2023 vyzval krajiny skupiny BRICS, do ktorej okrem Brazílie a Číny patria aj Rusko, India a Južná Afrika, aby navrhli vlastnú alternatívnu menu, ktorá by sa používala v obchode.
„Každý večer sa sám seba pýtam, prečo musia všetky krajiny založiť svoj obchod na dolári,“povedal Lula v zanietenom prejave v Novej rozvojovej banke v Šanghaji, známej ako „banka BRICS“.
„Prečo nemôžeme obchodovať na základe našich vlastných mien?“ dodal a zožal hlasný potlesk publika. „Kto to rozhodol, že po zániku zlatého štandardu je menou dolár?“
Lulova výzva zbaviť sa závislosti od dolára súvisela s rastúcim úsilím Pekingu podporovať používanie čínskeho jüanu pri zúčtovaní cezhraničných obchodov s komoditami, keďže čínski politici sa snažia posilniť úlohu druhej najväčšej svetovej ekonomiky v globálnom finančnom systéme.
Vrelé prijatie v Šanghaji prišlo aj v čase, keď sa brazílsky ľavicový líder snaží presmerovať zahraničnú politiku krajiny na multilaterálnejší postoj s dôrazom nielen na dobré vzťahy s USA – vo februári navštívil prezidenta Joea Bidena -, ale aj s Čínou a rozvojovým svetom.
Lulov krajne pravicový predchodca Jair Bolsonaro za bývalého prezidenta Donalda Trumpa uprednostňoval bilaterálne vzťahy s USA a inými krajinami vedenými populistickými lídrami, ako sú Maďarsko a Izrael.
Čínsky líder Si Ťin-pching sa bude snažiť presvedčiť brazílskeho prezidenta podporiť viaceré iniciatívy zahraničnej politiky Pekingu.
Tieto iniciatívy siahajú od obchodného a infraštruktúrneho programu Jedno pásmo, jedna cesta (tzv. nová Hodvábna cesta), až po ďalšie programy, ktorých cieľom je vytvoriť alternatívne systémy medzinárodného riadenia k tým, ktorým dominujú USA.
Bilaterálny obchod sa za posledné desaťročie rozrástol na 150,4 miliardy USD, pričom Čína nakupuje brazílske poľnohospodárske komodity a nerastné suroviny a investuje do veľkého spotrebiteľského trhu a sektora infraštruktúry tejto latinskoamerickej krajiny. Lula vo štvrtok navštívil aj čínsku spoločnosť Huawei, ktorá vyrába telekomunikačné zariadenia a na ktorú sa vzťahujú sankcie USA.
Rozvíjajúce sa hospodárske vzťahy podnietili obe krajiny k tomu, aby v bilaterálnom obchode viac podporovali používanie svojich mien. Tento týždeň brazílska pobočka štátnej Industrial and Commercial Bank of China vyrovnala svoju prvú transakciu priamo v čínskych jüanoch v krajine, informovali čínske štátne médiá.
Zdroj: ft.com / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…