Sudca Krajského súd v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom článku opisuje, ako v súčasnosti podľa neho prebieha kriminalizácia sudcu prostredníctvom trestného činu ohýbania práva.
Pred pár týždňami bol na tomto webe zverejnený článok, ktorý sa týkal vedenia trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť sudca Okresného súdu Bratislava III tak, že schválil dohodu o vine a treste, ktorá bola uzatvorená medzi prokurátorom a obvineným Csabom Domotorom, pričom pre políciu tu bolo podozrivým, že k scháleniu dohody sudcom došlo „až príliš rýchlo“ (išlo o mediálne známu trestnú vec vedenú pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy).
Na tomto prípade som demonštroval ako ľahko môže prísť k absurdnej kriminalizácii sudcu prostredníctvom účelovo vedeného trestného konania v prípade, keď je zjavné, že nejde a ani nemôže ísť o trestnoprávnu problematiku. Pri uvedenom prípade som uviedol aj to, že „treba len dúfať, že to nie je šikanózny revanš voči sudcovi, ktorý následne v inej trestnej veci rozhodoval o väzbe príslušníkov polície. Zrejme som sa nemýlil. Celý článok si možno prečítať tu: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1019-o-zneuzivani-trestneho-cinu-ohybania-prava-v-praxi
Neubehlo veľa času a máme tu ďalšiu trestnú vec, ktorá je vedená pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák. a zrejme už nikoho neprekvapí, že podozrenie opätovne smeruje voči rozhodovacej činnosti toho istého sudcu Okresného súdu Bratislava III, pričom v tomto ďalšom podozrení už ide o preskúmavanie jeho mediálne známeho rozhodnutia o vzatí obvinených vyšetrovateľov do väzby (vec vyšetruje síce NAKA Stred, ale predsa len NAKA, teda zložka polície, ktorej príslušníkmi sú aj obvinení vyšetrovatelia, čo už samé osobe len ťažko presvedči objektívneho pozorovateľa, že by vyšetrovanie mohlo byť nezaujaté).
Záver o možnej zaujatosti vedeného vyšetrovania, či nepochopení trestného činu ohýbania práva možno demonštrovať už na samotnej žiadosti vyšetrovateľa adresovanej súdu, ktorou požiadal o zbavenie od povinnosti mlčanlivosti sudcu rozhodujúceho vo veci (žiadosť som videl z pozície predsedu trestnoprávneho kolégia krajského súdu a je vhodná na odbornú diskusiu o jej obsahovej správnosti). Vyšetrovateľ v tomto smere v liste zo dňa 10.01.2022 uvádza:
Vyšetrovateľ NAKA (Stred v Banskej Bystrici) vedie pod sp. zn. PPZ – 005/NKA – ST2 – 2022 trestné konanie vo veci zločinu ohýbania práva podľa § 326a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zák.
Vyšetrovateľ žiada predsedu súdu (nesprávne vyšetrovateľ žiadal predsedu Krajského súdu v Bratislave, nakoľko „podozrivý“ sudca je sudcom Okresného súdu Bratislava III, ktorý má vlastného predsedu), aby podľa § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z.z. oslobodil od povinnosti mlčanlivosti sudcu Okresného súdu Bratislava III JUDr. Juraja Kapinaja z dôvodu jeho vypočutia v procesnom postavení osoby podľa § 196 ods. 2 Tr.por. (t. j. podozrivej osoby) ku konaniu a rozhodnutiu o väzobnom stíhaní obvinených a v tomto konaní oznamovateľov (vyšetrovateľov) Mgr. J. Č, Mgr. P. Ď, Ing. P. S a JUDr. Š. M., spôsobu a priebehu konania ako sudcu pre prípravné konanie ako aj dôvodoch rozhodnutia o vzatí do väzby v konaní sp. zn. Tp 46/2021, t. j. ku skutočnostiam, ktoré sa nedajú odstrániť a preskúmať inak, ako iba výsluchom samostného zákonného sudcu.
Vyšetrovateľ žiada oslobodenie (zbavenie) od povinnosti mlčanlivosti po celú dobu trestného konania v rozsahu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa menovaný sudca oboznámil pri plnení úloh sudcu občianskoprávneho konania (tu sa zrejme vyšetrovateľ pomýlil, pretože o väzbe sa nerohoduje v občianskoprávnom konaní) v súvislosti s rozhodnutím a vydaním uznesenia o vzatí do väzby obvinených v konaní sudcu pre prípravné konanie sp. zn. Tp 46/2021.
Už na prvý pohľad zaujme, že vyšetrovateľ chce vypočúvať sudcu ako podozrivú osobu pred začatím trestného stíhania k „spôsobu a priebehu konania ako sudcu pre prípravné konanie ako aj dôvodoch rozhodnutia o vzatí do väzby (ku konaniu a rozhodnutiu o väzobnom stíhaní obvinených a v tomto konaní oznamovateľov).
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale právne ide o nezmyselnú žiadosť. O spôsobe a priebehu konania sudcu v konkrétnej veci predsa „hovorí“ spisový materiál, v danom prípade zápisnice o výsluchoch obvinených osôb, ktoré boli realizované po podaní návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby (z ktorých je zrejmé ako postupoval sudca v konkrétnej veci). O rozhodnutí sudcu a jeho dôvodoch zase „hovorí“ samotné rozhodnutie sudcu, v danom prípade uznesenie o vzatí obvinených do väzby.
O spôsobe a priebehu konania v konkrétnej veci ako aj o spôsobe vybavenia veci (samotnom rozhodnutí) teda nemá sudca čo vypovedať, nakoľko o tom vypovedá samotný spis, ktorý si vyšetrovateľ môže zabezpečiť a prečítať si ho (vrátane rozhodnutia sudcu). Sudca tu nie je na to, aby dodatočne vo svojej výpovedi vysvetľoval vyšetrovateľovi, či oznamovateľom svoje rozhodnutie, respektíve spôsob svojho uvažovania alebo konania (napríklad prečo rozhodol o vzatí do väzby a nie o nevzatí a podobne), prípadne, aby takto dodatočne dotváral svoje rozhodnutie o iné, či ďalšie dôvody. Úlohou sudcu nie je ani polemizovať s argumentáciou oznamovateľov uvedenou v trestnom oznámení a presviedčať vo svojej výpovedi vyšetrovateľa, že je nesprávna.
Nie som síce predseda Okresného súdu Bratislava III, ale ak by som bol, celkom určite by som takejto žiadosti vyšetrovateľa nevyhovel, nakoľko zbaviť sudcu povinnosti mlčanlivosti podľa § 30 ods. 10 zák. č. 385/2000 Z.z. možno iba z vážnych dôvodov, pričom v žiadosti vyšetrovateľa žiadne takéto vážne dôvody uvedené nie sú; navyše, to čo žiada vyšetrovateľ v žiadosti, si má zisťovať sám a to štúdiom spisu a rozhodnutia sudcu a nie výsluchom sudcu.
Zrejme uniklo pozornosti vyšetrovateľa aj to, že právny systém v Slovenskej republike je v trestnom konaní vybudovaný na dvojinštantnosti konania, t. j. sám zákonodarca zaviedol do právneho poriadku opravné prostriedky, ktorými sa dotknuté osoby môžu na nadriadenom orgáne domáhať nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa s tým, že súd druhého stupňa má v kompetencii aj možnosť zrušovať rozhodnutia nižších súdov a nahrádzať ich svojimi vlastnými (zákonodarca vytvorením tohto systému teda pripustil, že súdy rôznych stupňov môžu mať na tú istú vec iný názor a preto aj môže prísť k zmenám prvostupňových rozhodnutí).
Skutočnosť, že sa tak stane pritom nevytvára, sama osobe, žiadne podozrenie zo spáchania trestného činu, či iného protiprávneho konania (napríklad disciplinárneho), nakoľko sudcu nie je možné postihovať za vyslovenie právneho názoru, respektíve hrozbou vedenia disciplinárneho, či trestného konania nemožno sudcu zastrašovať, aby sa bál rozhodovať, prípadne, aby rozhodoval podľa určitých (napríklad policajných) predstáv. V aplikačnej praxi pri väzobnom rozhodovaní je pritom úplne bežnou vecou, že sťažnostný súd (súd druhého stupňa) má na otázku väzby obvineného odlišný názor ako súd prvého stupňa. Bude teraz polícia vyšetrovateť ako podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva každé zrušené rozhodnutie, ktoré zruší súd druhého stupňa? A bude tiež vyšetrovať ako podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa každé uznesenie vyšetrovateľa, ktoré bude v opravnom konaní zrušené prokurátorom? Alebo bude vyšetrovateľ selektívne iba tie, ktoré sa jej budú hodiť? Opakujem, že zrušenie rozhodnutia akéhokoľvek orgánu nadriadeným orgánom v opravnom konaní nie je trestným činom, nakoľko ide o situáciu, ktorú predpokladá sám právny poriadok (trestným činom ohýbania práva možno postihovať iba svojvoľné rozhodnutia bez opory v zákone, nie rozhodnutia, ktoré sú napríklad označené za nesprávne v dôsledku nesprávneho výkladu právnej normy, prípadne v dôsledku iného hodnotenia vykonaných dôkazov).
Rovnako tak treba vyšetrovateľovi pripomenúť, že konanie o trestnom oznámení nenahrádza opravné konanie, nejde ani o nejaké ďalšie konanie, ktoré má prirodzene nadväzovať na konanie opravné, pri ktorom má vyšetrovateľ vystupovať ako nadriadený orgán sudcu a zisťovať jeho dôvody rozhodnutia mimo rámec samotného rozhodnutia.
Navyše, akékoľvek rozhodnutie súdu možno podrobiť kritke a skôr, či neskôr sa môže ukázať ako právne nesprávne. Právne bolo kritizované napríklad aj rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo zrušené vyššie spomenuté „podozrivé“ uznesenie o vzatí obvinených vyšetrovateľov do väzby (bližšie pozri tu: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1013-zacatie-trestneho-stihania-vo-veci-pre-vymysleny-skutok-a-trestny-cin-zneuzivania-pravomoci-verejneho-cinitela). Ak by sa táto kritika rozhodnutia krajského súdu neskôr ukázala ako opodstatnená (čo sa stať môže), znamenalo by to, že sa krajský súd automaticky dopustil trestného činu ohýbania práva? Celkom určite nie.
Zavedenie trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák. do Trestného zákona (pred vyše rokom) bolo sprevádzané výraznými pochybnosťami, či tento trestný čin nebude využívaný na šikanu sudcov a či nebude slúžiť na to, aby polícia (namiesto odmietnutia trestného oznámenia) nezačala konať len preto, že sa s nejakým rozhodnutím konkrétneho sudcu nestotožňuje a aby tak „trestala“ sudcu za jeho postup, či právny názor. Vyzerá to tak, že tieto obavy boli opodstatnené a pokiaľ nebude tento trestný čin vypustený z Trestného zákona, bude nutné si zvykať, že „nespráne“ rozhodnutia (právny názor) sudcov budú cez toto ustanovenie kriminalizované, respektíve prostredníctvom vedenia trestných konaní pre tento trestný čin bude dávať polícia sudcom návod, ako si predstavuje „správny“ výklad práva, „správnu“ rozhodovaciu činnosť súdov a ako by už sudcovia celkom ručite rozhodovať nemali.
Bude teraz povinnosťou sudcu vysvetlovať svoje rozhodnutia polícii v trestnom konaní v pozícii podozrivej osoby, a to aj napriek tomu, že obsahujú odôvodnenie? Nemal by sudca, pre istotu, najskôr prekonzultovať svoj budúci procesný postup a spôsob rozhodovania vo veci s políciou? A vôbec, namala by polícia pri rozhodovaní rovno nahradiť súdy?
A nebolo by vhodným, aby sa k takýmto trestným konaniam už konečne vyjadrila, aspoň vo všeobecnosti, aj Súdna rada SR, ktorá disponuje v zmysle § 9 ods. 2 Tr. por. širokými výkladovými možnosťami pri trestnom čine ohýbania práva?
Autor: JUDr. Peter Šamko – sudca Krajského súdu v Bratislave
Zdroj: pravnelisty.sk
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…