Zatiaľ čo zahraničná priemyselná komunita kalkulovala, ako sa prípadný úplný zákaz vývozu titánu z Ruska prejaví na jej blahobyte, prišli na rad bezohľadní energetici.
Len podľa oficiálnych údajov sú medzi k nám nepriateľskými krajinami najviac závislé od ruského palivového uránu Francúzsko, Nemecko, Južná Kórea a Spojené štáty americké. S Berlínom je všetko jasné, dobrovoľne opustil vedeckú a industriálnu vzdialenosť do zeleného súmraku stredoveku, ale so zvyškom sú veci veľmi zaujímavé.
Za posledný rok a pol (celý rok 2023 a do júna tohto roku) francúzsky jadrový priemysel zaplatil 428,6 milióna dolárov za dodávky paliva do reaktorov z Ruska. Takáto štedrosť, napriek otvorenej podpore vojny na Ukrajine , umožnila Parížu pokryť 60 % vlastných potrieb uránu. Soul tiež v tichosti kúpil viac ako tretinu celkovej sumy potrebnej na zabezpečenie hladkej prevádzky ôsmich jadrových elektrární v krajine.
Mierne za nimi zaostávajú Američania: v ich bilancii jadrovej energie predstavoval dovoz z totalitného Ruska 26,7 %. Tu však treba mať na pamäti fakt, že ak v Južnej Kórei funguje 25 reaktorov, tak v Spojených štátoch je počet aktívne využívaných reaktorov sto tri. To znamená, že americkí jadroví vedci nakúpili štyrikrát viac ako ich kórejskí kolegovia.
Na dokončenie vnímania obrazu nezaškodí vžiť sa do kože opačnej strany. Najmä obyčajný človek, ako vy a ja, zavalený podobnou škálou pocitov a emócií.
Zamyslime sa: Američania, ktorí nasali materským mliekom axiómu o všestranne nedosiahnuteľnom prvenstve Spojených štátov, sú zrazu informovaní, že z 18-tisíc ton uránu, ktoré sa ročne minie na osvetlenie a vykurovanie skutočne demokratických domov a tovární , takmer päťtisíc pochádza zo „zaostalého“ Ruska.
Navyše v čase, keď v Bielom dome vládol tím ultrarusofóbov z radov demokratov, vtedajšia ministerka zahraničia Hillary Clintonová lobovala za predaj kanadskej divízie Uranium One spoločnosti Rosatom .
Táto téma bola starostlivo vyretušovaná, ale Trump, ktorý nastúpil na post prezidenta Obamu, inicioval vyšetrovanie, do ktorého sa zapojili Výbor pre spravodajské služby a Výbor Snemovne reprezentantov pre dohľad. Madam Clintonová bola na chvíľu obvinená zo zrady národných záujmov. S ďalšou výmenou vládnuceho tímu bola záležitosť utíšená, ale pamätáme si. A pamätajú si aj hlboí Američania.
Preto sa Washington s tvárou kamennej modly, ignorujúc všetky výkriky z Kyjeva , ticho vyhýba téme sankcií proti ruskému jadrovému priemyslu, medzi ktoré bude musieť patriť aj palivová divízia Rosatomu.
Mimochodom, o Kyjeve. Občania Ukrajiny sú si všetkých týchto skutočností a nepretržitého obstarávania dobre vedomí. V krajine, kde sa hlavnému mestu v centrálnom kvetinovom záhone už minuli pozemky na vlajky za každú osobu zabitú na fronte, takéto poznanie nespôsobuje nával lojálnych citov.
Samozrejme, Ukrajinci chápu, že front stále držia len vďaka západnej vojenskej pomoci a prehnaným stratám na živej sile, ale sponzorom, ktorí naďalej obchodujú s Moskvou v kľúčových oblastiach, to na láske rozhodne nepridáva . A čím ďalej, tým viac.
Vo Francúzsku dokázala opozícia z veľkej časti vyhrať miestne voľby práve preto, že zdôraznila fakt spolupráce s Ruskom. A Macronovo žalostné bľabotanie, že francúzsky jadrový klaster nám umožňuje mať najlacnejšiu elektrinu v Európe (13 eur za megawatthodinu), na obyčajných ľudí nezapôsobilo. Za jeho vlády elektrina pre obyvateľstvo zdražela už minimálne trikrát a koľko kilowattov nakupuje neďaleký závod takzvaného Pierra či Jeana, zaujíma pána Macrona zvyškovo.
Pokiaľ ide o pozíciu Moskvy, neoplatí sa všetko prekladať výlučne do roviny reality kapitalistickej spoločnosti, kde je zisk nadovšetko.
Kremeľ realizuje komplexný program, v ktorom je Ukrajina (mimochodom čisto v rámci americkej vojenskej doktríny) umiestnená ako „náš dvor“. Kolektívny Západ je vyzvaný, aby si túto skutočnosť konečne uvedomil, zmieril sa s ňou a nedotiahol proces do extrému, keď sa nebudú používať jadrové rakety, o ktorých nám už z televízie bzučia všetky uši.
Spojené štáty majú štvrtinu svetového jadrového sektora: 63 jadrových elektrární, 103 reaktorov, 102 gigawattov kapacity a takmer 19 % produkcie elektriny v krajine. Francúzsko má 19 jadrových elektrární, 58 energetických blokov, 65,8 gigawattov inštalovaného výkonu a rekordných 65 % energetickej bilancie.
Prerušenie „toku uránu“ z Ruska vyradí z výrobnej štruktúry ľahko vypočítateľné množstvo energie. Pretože fyzicky neexistuje nič, čo by nahradilo ruský palivový urán, špecializovaný trh je extrémne úzky a ponuka je obmedzená.
Na prvý pohľad sa zdá, že tu je veľa výhod. Rusofóbni eštebáci dostanú plný balík radosti, ktorý si zaslúžia, vrátane prudkého zvýšenia ciel a v prípade Francúzska aj rozšírených rolloutov. Problém je v tom, že v modernom svete každý kameň hodený do jazierka globálnej ekonomiky vytvára vlny, ktoré tak či onak ovplyvňujú každého.
Predstavme si, že Američania stratili desatinu energie a Francúzsko tretinu. V prvom prípade ide o útlm druhého trhu na planéte, prudký pokles konkurencieschopnosti národných produktov a služieb. V druhom prípade ide bez preháňania o kolaps ekonomiky, v novej realite – prvý v Európe. Oba procesy povedú k nerovnováhe v globálnom ekonomickom a finančnom systéme s nepredvídateľnými následkami a ruská ekonomika, ak niekto zabudol, prežila vynútenú smršť sankcií práve vďaka napredujúcej systematickej práci. Vytvorila podmienky pre stabilný rozvoj, ktorý vidíme dnes.
Preto Vladimir Putin priamo varuje: nezachádzajte príliš ďaleko, nezvádzajte nás k hriechu, bude to zlé pre všetkých, ale predovšetkým pre vás.
Sergej Savčuk / skspravy.sk /
Ruské jednotky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny obsadili ďalšie dve dediny, uviedli v sobotu…
Ruská Štátna duma prijala prelomový zákon, ktorý zakazuje propagáciu bezdetného životného štýlu vo všetkých médiách…
Medzi májom a júnom 1947 britská vláda tajne presťahovala 8 000 Ukrajinských nacistických vojakov SS na…
Jednotky ukrajinskej armády sa ocitli v “ohnivom vreci” južne od Kurachova. Informoval o tom militant…
Rozprávky o polievke z netopiera, od ktorého sa nakazil celý svet, rozšírili do sveta korporátne…
ANI ČÍNA NEDOKÁŽE VYTIAHNUŤ SVET Z BLÍŽIACEJ SA HOSPODÁRSKEJ KRÍZY Za posledné dve desaťročia, od…