Boľševizmus

Boľševik sem, boľševik tam, kam sa človek pozrie. S pojmom boľševik sa v informačnom priestore šermuje zo všetkých strán a čím ďalej, tým viac. Do úst si ho berú politici, politológovia, novinári a rôzni iní dejatelia, ktorí ho prevzali z verejných zdrojov bez toho, aby si overili správnosť jeho používania a najmä skutočný význam tohto pojmu.

Takto sa po nich potom opičia aj bežní občania. Bohužiaľ, vo veľkej väčšine prípadov je tento pojem používaný v jeho negatívnom – teda prekrútenom význame slova. Vo verejnosti sa tak zámerne pestuje negatívny pohľad na boľševikov a boľševizmus ako taký.

Keby tak robili iba skutoční nepriatelia boľševizmu, nebolo by na tom nič až také divné, ale smutnou pravdou je, že v negatívnom význame ho používajú aj ľudia, ktorí reálne bojujú za väčšinové záujmy, za zachovanie kontinuity evolúcie a budúceho rozvoja k sociálne spravodlivej ľudskej spoločnosti. Je preto načase priniesť správu o skutočnom význame tohto slova a opraviť si tak naše pomýlené vedomie o skutočnom význame tohto pojmu.

Keď dnes niekto hovorí o súčasných predstaviteľoch, čoraz viac sa fašizujúceho režimu, že disponuje boľševickými maniermi (v zmysle, že zavádza totalitu), tak buď nechápe, čo hovorí alebo zámerne manipuluje a boj o spravodlivejšiu budúcnosť iba imituje. Súčasní progresivisti a neoliberáli skutočne zavádzajú totalitné formy vlády, ale s boľševikmi to nemá nič spoločné.

Nastal preto čas o boľševizme pohovoriť.

Ako je známe z Biblie, keď chcel Boh potrestať Babylončanov, zmiatol im jazyk, aby si nerozumeli, čo viedlo k nejednote, anarchii, a nakoniec k úplnému krachu ich plánov.

Čo teda naozaj znamená slovo bolševik/bolševizmus?

Je potrebné ho terminologicky definovať, pretože pokiaľ nie je terminologicky jasne definované, takpod pojmom boľševik má každý z nás v hlave iný obraz a prevažne ten masmediálne preprogramovaný – negatívny.

Masmédiá vlastnia a ovládajú poväčšine nadnárodné korporátne klany, ktoré vo svojom záujme a cieľoch tvrdia, že boľševizmus je marxizmus. To je v tom lepšom prípade. V tom horšom tvrdia, že boľševik je de facto pôvodca veľkého zla a teroru v Rusku, pôvodca ukrajinského hladomoru a neviem čoho ešte. V tom extrémnom prípade sa podsúva manipulácia, že boľševici boli horší ako nemeckí nacisti a Stalin bol horší ako Adolf Hitler.

Zamyslite sa prosím aj vy sami. Skutočne ste schopí uveriť tomu, že drvivá väčšina ruského národa, ktorá sa vymanila spod jarma feudálov a začala budovať súborný a sociálne spravodlivý štát to robila pod totalitným diktátom? Rozumiem tomu, ak to tak vníma parazitická „elita“, ktorej prekazili boľševici plány na rovrat Ruska, ale zvyšku sveta (pomyselným 99% populácie) boľševici veľmi pomohli.

Etymológia slova boľševik

Prekrútený a lživý význam tohto slova popisuje wikipedia. Tá opisuje slovo boľševik hanlivo,ako netolerantného človeka, ktorý odopiera iným účastníkom diskusie právo na názor ak sa tento nezhoduje s tým jeho. To je ale skôr definícia súčasných liberastov. Nezdá sa vám?

Synonymá pojmu boľševik sú uvádzané aj pojmy ako: komanč, súdruh, rudoch, boľšán, totalita, totáč, (neutrálne) komunista, totalitár, dogmatik. Antonymum tohto pojmu, teda jeho opak, je uvádzaný ako: menševik (obhajca záujmov menšiny – spravidla „elity“)

Všimnite si pritom, že pojem komunista má stále neutrálny status (nie negatívny ako boľševik) a o marxistoch sa wikipédia preventívne radšej vôbec nezmieňuje. Mali by sme si klásť otázku, prečo? Prečo je dnes marxizmus, na rozdiel od boľševizmu, prinajmenšom tolerovaný a medzi mladými ľuďmi pomaly opäť propagovaný? Prečo sa Marxovi dokonca odhaľujú v sochy? (napr. 2018 Junkers v Trevíre)

Pôvodný pravdivý význam slova

Slovenské pomenovanie boľševik vzniklo z ruského slova „большевик“. Zanemná to väčšinu alebo tiež príslušníka väčšiny, zastupujúci jej záujmy (vo význame vlády väčšinových záujmov nad menšinovými záujmami).

Wikipédia uvádza, že ide o: príslušníka politickej frakcie v Rusku začiatkom 20. storočia, ktorá bola súčasťou komunistickej strany (jej podmnožinou). Je to však neúplná pravda. Komunistická strana obsahovala aj ďalšie politické frakcie odlišného smerovania a cieľov (predovšetkým je potrebné spomenúť tzv. marxistov-internacionalistov). Navyše boľševizmus nevznikol s komunistickou stanou, existoval už dávno pred ňou a existuje aj po nej (tzn. aj bez nej).

Jednoducho povedané, boľševikom je ten, kto háji dlhodobé strategické záujmy väščiny národa. V socialistickej spoločnosti išlo najmä o pracujúci ľud. Takýto boľševický postoj je obvykle nevýhodný a často nebezpečný, v protiklade s menševikom, teda s tým, kto háji záujmy privilegovanej menšiny (čo je materiálne, kariérne a inak výhodné).

Boľševizmus nebol pôvodne ideologicky definovaný (na rozdiel od prísne ateistického Marxizmu).

Človek sa totiž rodí dobrým a jeho iskra (duša) je jeho prirodzeným nositeľom túžby po lepšom a spravodlivejšom usporiadaní sveta. Tento fenomén je všeobecne taký silný, že ho nemožno redukovať iba na Rusko. Ľudia už z podstaty veci neustále bojovali o spravodlivejšiu spoločnosť (lepší život). Boľševizmus je preto iba prirodzenou ľudovou koncepciou života, vedeného podľa svedomia a v súlade s okolitými životnými podmienkami, zameraný na zachovanie kontinuity rodu a postupný ľudský rozvoj po materiálnej i duchovnej stránke (v súlade so zámerom stvoriteľa). Prejavy boľševizmu preto možno nájsť prakticky všade, kde: „Záujmy väčšiny presahujú záujmy jednotlivca“.

Marxizmus verzus boľševizmus („elita“ vs. ľud)

Asi sa budú mnohí čudovať, ale marxizmus je protikladom boľševizmu. Marxizmus je totiž projekt zabezpečujúci „elitám“skryté riadenie spoločnosti, pod maskou jej riadenia v záujme väčšiny – teda najmä v záujme pracujúcej triedy (teda de facto výrobnej sily / otrokov).

Boľševizmus navonok deklarovanú, ale v praxi nerealizovanú marxistickú ideológiu uchopil a využil na skutočné konanie v prospech väčšiny. Boľševici sa fakticky zmocnili cudzieho diela (marxistického projektu financovaného globálnym žido-slobodomurárskym zákulisím) a začali ho v praxi realizovať (cca 1920-1953). Čoskoro po Stalinovej smrti, ktorý bol vedúcim predstaviteľom boľševikov a boľševizmu ako takého, nastal rýchly proces úpadku tohto boľševizmu/boľševikov a k moci sa až do porážky socializmu dostali marxisti-trockisti (od Chruščova až po hrobára socializmu trockistu Gorbačova).

„Boh nemení to, čo je v ľuďoch, kým ľudia nezmenia to, čo je v nich!“ Prečo veslári na galéri potrebujú bubeníka? Prečo to bez bubeníka nie je ono? Dokonca aj sovietsky ľud bol vo veľkej miere davom, ktorý sa riadil tradíciou a názorom autorít. Po puči vo vedení ZSSR (odstránenie Stalina a ďalších boľševikov – 1953) sa k moci dostal marxista-trockista Chruščov. Zmenil sa vodca – autorita, zmenilo sa smerovanie socializmu. Bohužiaľ, zámerne od desiatich k piatim. (všetko o tomto období nájdete v knihe “Chruščovova stoka” od Jevgenija Spicina)

Čo to len pripomína?

Zároveň s pracujúcou väčšinou, ktorá považuje za normálny život v tvorivej práci, existuje aj menšina, ktorá považuje za normálne žať pre seba tam, kde orali a siali iní. Navyše v tejto úžere vidia dokonca svoje poslanie. Tento systém doviedli až do krajnosti, kedy odmietajú živelný a občasný zber tam, kde siali iní, a trvajú na svojom systémovom práve organizovať ostatných k orbe, sejbe a zberu, podriaďujúc sa ich rozhodovaniu. Uzurpujú si pri tom aj právo na rozhodovanie o rozdelení úrody. Rozdelenie úrody táto menšina vykonáva proporčne oveľa horšie ako piráti (u pirátov bola norma po dvoch dieloch vyčleniť po jednom kapitánovi a navigátorovi, všetci ostatní „pracovníci noža a sekery“ dostávali po jednom dieli). Nepripomína vám to náhodou situáciu s dnešnými potentátmi?

Možno práve preto bol pretlačený na pozíciu rezidenta Českej republiky komunistický aparátčík Petr Pavel. Kariéristi sú ideologicky všežraví, kam vietor tam plášť. Nemajú svedomie ani hanbu, prepožičajú sa každému zlu, za každého režimu/systémua navyše sú ešte aj vydierateľní. Dokonale čitateľné a ovládateľné bábky „élit“. Vždy si nájdu spôsob, ako sa na vlne aktuálne presadzovanej ideológie vyškriabať hore. Sami sú potom pápežskejší ako pápež.

Petr Pavel je jasný dôkaz prítomnosti oportunistických kariéristov v komunistickej strane (aby bolo jasné, nájdete ich aj v akejkoľvek inej politickej strane). Takým o komunistami deklarované blaho ľudu nikdy nešlo. Išlo im iba o pocit moci, výhody a vlastný prospech. Vždy chcú byť na vrchole, ale bez kontroly a tlaku z nižších riadiacich poschodí spoločnosti, bez nárokov na ich schopnosť dobre riadiť spoločnosť, bez nekonečnej páce na sebe a okolí, s právom na všemožné výhody a ničím nezaslúžený blahobyt v porovnaní so zvyškom spoločnosti.

A tak sme dospeli až k dnešku, kedy režimom deklarovaný 34-ročný zápas za „slobodu a demokraciu“ de facto už skončil a vystriedal ho fašizmus. Ak sa skupina neschopných úslužných kariéristov dostane k moci a na čelo štátu, privedú ku krachu akýkoľvek systém. Dôvodom je stále sa zvyšujúci parazitizmus a nekompetencia. Tekéto riadiace elementy navyše úplne zdiskreditujú a sprofanujú nielen celý systém ale aj samotný štát. Potom už nemožno postupovať inak, než rituálne, pred očami celého davu, obetovať niekoľko „Petrov či Pavlov“. Zvyšok parazitických oportunistov následne otočí svoje vlajky po vanúcom vetre a potichu pokračujú vo svojom parazitovaní pod hlavičkou novej ideológie. Ostávajú však stále verne v službách rovnakému pánovi.

Čudovali by ste sa, keby bol rezident Pavel verejne označený za boľševika? Je to síce sprostá lož, ale „elitami“ všetkých krajín vopred pripravená. V minulosti bola táto finta zopakovaná už mnohokrát. Pred nemysliacim davom zvalia vinu za všetku tú biedu a utrpenie na jedného sluhu a hlupáka. Zároveň to využijú ešte aj na boj proti svojmu úhlavnému nepriateľovi,teda proti skutočným boľševikom, reálne pracujúcim a bojujúce za záujmy a fungovanie spoločnosti, svojho národa, všetkých pravde verných ľudí na svete. Boľševici sú totiž odvekí rivali lenivých, nenažraných a chamtivých parazitov, ktorí si privlastnili prakticky celý zisk z práce všetkých ľudí a k tomu ešte aj úroky z pôžičiek.

Zhrňme si to. Na čo je tá potrebná lož a dehonestácia pojmu boľševik?

Po prvé, prevracanie významu pojmov bráni ľuďom správne chápať a vykladať minulosť. V takom prípade potom často z nepochopenia podstaty veci bojujú proti tomu, čo by mali logicky obhajovať a naopak! Po druhé, ide o preventívne programovanie vnímania spoločnosti (ideovú vakcináciu) na negatívnu konotáciu tohto pojmu, čo má za cieľ vytvoriť kolektívny odpor (imunitu) proti akejkoľvek myšlienke na možný návrat systému obhajujúceho záujmy boľševikov (teda väčšiny). Na boľševikov bolo nakydané všetko svinstvo marxistov aj trockistov. Boľševizmus bol ohovorený, označený za pôvodcu všetkého zla a tým odstránený z cesty globálnej oligarchickej „elity“.

Skutočný odkaz boľševikov

Boľševici zabezpečiliľu ľudom obrovský pokrok, oproti predchádzajúcej biede a útlaku. Prakticky od nuly vybudovali štát, ktorý sa stal svetovou veľmocou. Ako prví leteli do vesmíru, zlepšili život miliónom ľudí, všetkým ľuďom dali prácu, uľahčili im život industrializáciou a skrátili pracovný čas. Dosiahli potravinovú sebestačnosť, aby nebol už nikdy viac hladomor, vyhrali zatiaľ najstrašnejšiu vojnu v dejinách ľudstva (stálo ich to cca 8 mil. mŕtvych vojakov a cca 19-20 mil. mŕtvych civilistov, a napriek tomu dokázali za 12 rokov obnoviť štát a vypustiť prvú vesmírnu družicu (1957) a za ďalšie 4 roky uskutočniť prvý let človeka do vesmíru (J.A.Gagarin 1961). Naštartovali rozvoj sociálnych procesov (rozvoj človeka – vzdelanie, veda, kultúra) takým spôsobom, že globálnej oligarchichickej mafii,ktorá disponuje zdrojmi a znalosťami prakticky celého sveta, pevne zomknutých okolo vytýčeného cieľa zlikvidovať ZSSR, to trvalo desaťročie, kým sa im ho podarilo zlomiť.

Ako sa im to nakoniec podarilo? Vďaka manipuláciám a klamstvám a vďaka zmäteniu slov a významov v ich jazyku.

A ako je to teraz? Salámovou metódou nám oligarchia, za výdatnej pomoci masmédií a oportunistických kariéristických politických bábok, všetky tieto nimi vydupané výdobytky a hodnoty postupne odoberá (viď. dôchodky, vzdelanie, zdravotníctvo, školstvo, lacná energia…).

Ako môžeme uspieť pri hájení sociálnych výdobytkov? Ako sa môžeme posunúť ďalej do spravodlivejšej budúcnosti, keď si nevážime odkaz predkov, ktorí nám tento veľký pokrok (sociálny i materiálny) vybojovali? Veď oni sa paradoxne postarali aj o pokrok v Západe a vôbec v celej Európe. Nebyť priamej konkurencie ZSSR a celého socialistického bloku, kapitalisti by sami od seba nepotrebovali budovať na Západe pokusné sociálne štáty. Dnešok je jasnou odpoveďou a evidentným dôkazom toho, čo je to v skutočnosti boľševizmus a čo kapitalizmus.

Záver

Kto žongluje s pojmom “boľševik” a prevracia jeho skutočný význam, na toho si dajte pozor. V každom prípade je nebezpečný. Buď zámerne bráni pokroku a nástupu novej spoločnosti, ktorá by brala väčší zreteľ na záujmy väčšiny, alebo je to oklamaný človek neznalý histórie, bez rozlíšenia pravdy, a preto sa na riadenie spoločnosti nehodí.

Naučíme sa rozlišovať medzi dvoma krajnými modelmi správania. Na jednej strane je to kariéristický všežravý parazitizmus, slúžiaci záujmom oligarchickej „elity“ za účelom udržania davo-elitaristického systému riadenia spoločnosti, ktorý im zaisťuje pohodlný bezpracný život všemocných polobohov. Na druhej strane ich protikladom, teda ľuďmi, ktorí skutočne pracujú v záujme pokroku a rozvoja národa a všetkého ľudstva, záujmu mieru a rešpektovania rôznych kultúr a národov. Bez toho nemáme šancu na vytvorenie lepšej a spravodlivejšej spoločnosti a jej trvalú bezkrízovú evolúciu do budúcnosti.

Ide o boj medzi vrcholkom spoločenskej pyramídy, na ktorom si pohodlne tróni nadnárodná oligarchická mafia a jej spodkom, ktorý je tvorený totálnou väčšinou svetovej populácie. Na samotnom vrcholku pyramídy sú samozvaní vlastníci svetového bohatstva, ktoré vytvárame spoločnou prácou my všetci a oni si ho privlastňujú. Darí sa im to vďaka masmediálne šíreným dogmám, všetkými nadnárodnými štruktúrami presadzovaných agiend a ideológií, ktoré im zaisťujú pohodlnú budúcnocť.

Je najvyšší čas pochopiť úlohu a skutončný význam boľševizmu a takisto sa stať boľševikom.

P.S. Pri tvorbe článku využil jeho autor výsledky kolektívnej diskusie študentov KSB o boľševizme. Do článku je zakomponovaný rad citátov kolegov, takže je to v podstate kolektívne dielo/názor.

Preložil, doplnil a voľne dotvoril: Robert Merva z pôvodného zdroja:
ksb-csr.net