Bola „obmedzená vojenská operácia“ Kremľa na Ukrajine strategickou chybou?

Nerád počujem „Hovoril som ti to“ a tu používam tieto slová. Ako čitatelia vedia, dlhé roky ma znepokojuje, že ruské tolerovanie nekonečných urážok a provokácií bude naďalej podporovať ďalšie a najhoršie provokácie, až kým sa neprekročia červené čiary, ktoré vyústia do priameho konfliktu medzi dvoma hlavnými jadrovými mocnosťami.

Všetky tie roky Kremeľ, neschopný pochopiť alebo akceptovať, že jeho úloha ako nepriateľa Washingtonu č. 1 bola vytesaná do kameňa, sa spoliehal na stratégiu nulových až minimálnych reakcií, aby podkopal obraz „nebezpečného a agresívneho Ruska“ zameraný na obnovu Sovietskeho impéria.

Táto diplomatická stratégia, podobne ako ruská stratégia pre Ukrajinu, úplne zlyhala.

Katastrofálna ukrajinská stratégia Kremľa začala, keď Kremeľ venoval viac pozornosti olympiáde v Soči ako zvrhnutiu ukrajinskej vlády Washingtonom.

Chyby Kremľa sa začali zrýchľovať, keď Kremeľ odmietol žiadosť Donbasu o opätovné zjednotenie s Ruskom ako pri bývalej ruskej provincii Krym. Rusi z Donbasu, predtým súčasť Ruska, museli trpieť prenasledovaním zo strany ukrajinských nacistických milícií, ostreľovaním civilných oblastí a čiastočnou okupáciou ukrajinskými silami od roku 2014 do februára 2022, keď ruská armáda začala čistiť Donbas od ukrajinských síl , aby zabránila pripravenej ukrajinskej invázii do republík Donbasu .

Po 8 rokoch čakania na konanie Kremeľ teraz čelil veľkej, západne vycvičenej a vybavenej armáde a fanatickým nacistickým plukom.

Človek by si myslel, že v tom čase by sa Kremeľ poučil zo svojich mimoriadnych chýb a uvedomil si, že konečne musí ukázať, že bol vyprovokovaný. Bez akýchkoľvek otázok sa žiadal ruský útok, ktorý uzavrel Ukrajinu, zničil vládu, všetku civilnú infraštruktúru a okamžite ukončil konflikt.

Namiesto toho Kremeľ znásobil svoje chyby. Ohlásil obmedzený zásah, ktorého účelom bolo vyčistiť ukrajinské sily z Donbasu. Ponechal vládu a civilnú infraštruktúru svojho nepriateľa nedotknuté, čo umožnilo jeho nepriateľovi odolať intervencii za veľmi výhodných podmienok.

Aby bolo jasné, niet pochýb o tom, že Rusi dokážu vyčistiť Donbas od ukrajinských síl a túto úlohu už takmer splnili. Chybou Kremľa bolo, že si neuvedomil, že Západ nedovolí obmedziť zásah.

Kremeľ varoval Západ pred zasahovaním do operácie a vyhlásil, že ak sa USA a NATO zapoja, Rusko bude tieto krajiny považovať za „bojovníkov“. Západ sa však zapojil, najprv pomaly a opatrne, aby otestoval vody, a potom čoraz agresívnejšie, pretože to, čo Západ pôvodne očakával, bude nanajvýš týždenný konflikt, je teraz v siedmom mesiaci a Kremeľ opäť hovorí o vyjednávaní so Zelenským a ruský postup je zrejme pozastavený.

Kremeľ ani zďaleka nepovažuje krajiny NATO za bojovníkov, ale stále poskytuje Európe energiu do takej miery, do akej to Európa umožňuje Rusku. Vysokí ruskí predstavitelia hovorili, ako keby chceli dokázať, že Rusko je spoľahlivým dodávateľom energie, je dôležitejšie ako životy jeho vojakov bojujúcich proti západným vycvičeným a vybaveným silám Ukrajiny, ktoré zásobujú európske krajiny, ktorých zbrojný priemysel beží na ruskú energiu.

Správne som predpovedal, že

ruské polovičné opatrenia budú mať za následok rozšírenie vojny.

Správnosť mojej analýzy teraz potvrdila správa v  The Hill , washingtonskej publikácii, ktorú čítajú zasvätení. Správa má názov: „Prečo sa USA stávajú drzejšími s podporou Ukrajiny“ a môžete si ju prečítať tu . Tu je úvodná veta správy a niekoľko úryvkov:

“Bidenova administratíva vyzbrojuje Ukrajinu zbraňami, ktoré môžu spôsobiť vážne škody ruským silám, a na rozdiel od začiatku vojny sa americkí predstavitelia nezdajú byť znepokojení reakciou Moskvy.”

“V priebehu času administratíva uznala, že môže poskytnúť Ukrajincom väčšie, schopnejšie, ťažšie zbrane na dlhšie vzdialenosti a Rusi nereagovali,” povedal pre The Hill bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine William Taylor.

„Rusi tak trochu blafovali a zúrili, ale nenechali sa vyprovokovať. A v administratíve boli na začiatku obavy – do určitej miery stále existujú – ale strach z provokácie Rusov opadol,“ dodal Taylor, ktorý je teraz v Inštitúte mieru v USA.

„Spočiatku sme boli trochu opatrnejší… nevedeli sme, či Putin nájde a zaútočí na zásobovacie vedenia a konvoje, neboli sme si istí, či bude eskalovať, a tiež sme si neboli istí, či Ukrajina môže použiť to, čo sme im [dali] alebo na dlhšie zadržanie Ruska,“ povedal Michael O’Hanlon, vojenský analytik z think-tanku Brookings Institution so sídlom vo Washingtone.

„Od júna USA neustále pridávajú do krajiny vysokomobilné delostrelecké raketové systémy, ktoré americkí príslušníci vycvičili ukrajinské jednotky na použitie v dávkach. 

„Pri pohľade do budúcnosti viaceré správy naznačujú, že USA čoskoro plánujú poslať presne navádzanú delostreleckú muníciu Excalibur – zbrane, ktoré dokážu prejsť až 70 kilometrov a pomôžu Ukrajincom zamerať sa na zakopané ruské pozície a veliteľské stanovištia.

„Časť posunu v zasielaní správ možno pripísať skutočnosti, že Kyjev vzdoroval medzinárodným očakávaniam a rýchlo nepadol, keď Rusko prvýkrát zaútočilo, podľa Nathana Salesa, bývalého predstaviteľa ministerstva zahraničia, ktorý naposledy pôsobil ako úradujúci námestník pre civilnú bezpečnosť a demokraciu. a ľudské práva“.

Ako som povedal, bude to tak, obmedzená operácia Kremľa bola na Západe považovaná za polovičné opatrenie, ktoré poskytlo Západu príležitosť na rozšírenie vojny. Teraz s blížiacou sa zimou sa konflikt rozširuje o dodávky silných zbraní s dlhým doletom schopných zaútočiť na Donbas, Krym a ďalšie časti Ruska zo západnej Ukrajiny, ktorá bola ušetrená ruskou inváziou.

Ako som tiež povedal, stalo by sa to, že Rusko predĺžilo vojnu svojou taktikou pomalého pohybu s cieľom minimalizovať civilné obete, čo je ušľachtilý zámer, a poskytlo Západu príležitosť charakterizovať ruskú intervenciu tak, že jej dochádza para z vyčerpanej munície a vysokých ruských strát.

Obraz ruského neúspechu mal účinok, ktorý som očakával, že Západ si bude viac istý svojou bojovou úlohou. Tu sú úryvky zo správy The Hill, ktoré potvrdzujú, že:

„Ďalšia časť rovnice: Nedávne spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Rusko pociťuje bodnutie sankcií uvalených Západom a vojenská sila, ktorej moc sa s pokračovaním vojny zmenšuje.

„Minulý mesiac agentúra Reuters uviedla, že veľké ruské letecké spoločnosti, ako je Aeroflot, uzemnili svoje lietadlá, aby ich bolo možné zbaviť náhradných dielov, pričom niektorým ich lietadlám odobrali súčiastky, aby udržali ostatné letuschopné.

„A keďže Putin čelil stratám na bojisku, minulý mesiac sa snažil posilniť ruský bojový personál o viac ako 130 000 vojakov odstránením hornej vekovej hranice pre nových regrútov a povzbudzovaním väzňov, aby sa pridali.

“Americkí predstavitelia si myslia, že toto úsilie je “nepravdepodobné, že bude úspešné.”

Celkovo povedané, rozviedka vykresľuje obraz krajiny [Ruska], ktorá sa snaží udržať si svoje vlastné inštitúcie, a tým menej osočovať západné štáty za pomoc Ukrajine.

“Myslím si, že inštinkty ľudí v rezortoch a agentúrach, najmä v štáte a obrane a v spravodajskej komunite, si myslím, že ich inštinkty sú viac naklonené dopredu a agresívnejšie,” povedal jeden bývalý vysoký vládny predstaviteľ.

„Myslím si, že máme na našej strane oveľa viac priestoru na to, aby sme podnikli kroky, ktoré pomôžu Ukrajine bez toho, aby sme sa neoprávnene báli, ako Putin zareaguje,“ dodali.

Dá sa povedať, že Kremeľ urobil všetky tieto chyby, pretože nechcel vystrašiť viac Európy do NATO tým, že demonštroval svoju vojenskú zdatnosť pri ľahšom dobytí Ukrajiny.

Ale práve polovičaté opatrenia Ruska dodali Fínsku a Švédsku dôveru vstúpiť do NATO, keďže nevidia žiadnu hrozbu pre seba v tom, že sú členmi NATO. Ničivý ruský úder na Ukrajinu by prinútil celú Európu prehodnotiť členstvo v NATO, keďže žiadna európska krajina by nechcela čeliť vyhliadke vojny s Ruskom.

Namiesto toho Kremeľ vytvoril britského premiéra, ktorý je pripravený zapojiť Rusko do jadrovej vojny, a NATO, ktoré má v úmysle udržať ukrajinský konflikt v chode.

Neopatrný alebo nepriateľský čitateľ by mohol z môjho článku usúdiť, že som zástancom úspechu ruskej armády. Naopak, som zástancom minimalizácie rizika jadrovej vojny.

Steven Cohen a ja sme tí dvaja, ktorí od začiatku videli, ako zasahovanie Washingtonu na Ukrajine do zvrhnutia vlády načrtlo kurz, ktorý by mohol skončiť jadrovým armagedonom. Cohena nadávala jeho vlastná liberálna ľavica a mňa vyhlásili za „Putinovho klamára/agenta“.

Meno, ktorým sme trpeli, potvrdilo náš názor. Západný svet je slepý voči možným dôsledkom svojich provokácií voči Rusku a Kremeľ je slepý voči potenciálnym dôsledkom svojho tolerovania provokácií. 

 Ako vidíme, ani jedna zo strán ešte nedospela k tomuto poznaniu. Správa The Hill demonštruje správnosť mojej analýzy situácie a mojej predpovede, že výsledkom by bolo rozšírenie vojny a väčšia pravdepodobnosť nesprávnych výpočtov, ktoré by mohli vyústiť do jadrovej vojny.

Paul Craig Roberts

O autorovi: Paul Craig Roberts je renomovaný autor a akademik, predseda Inštitútu pre politickú ekonómiu. Dr. Roberts bol predtým pridruženým redaktorom a publicistom pre The Wall Street Journal. Počas Reaganovej administratívy bol námestníkom ministra financií pre hospodársku politiku. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Pôvodným zdrojom tohto článku je Inštitút politickej ekonómie Paula Craiga Robertsa

skspravy