Boj proti korupcii ako nástroj na likvidáciu politických oponentov. Médiá, mimovládky a tajné služby. Poučenie z Brazílie

V mar­ci 2021 pad­lo v Bra­zí­lii veľ­mi váž­ne roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du Bra­zí­lie vo ve­ci Sergia Mo­ra, bý­va­lé­ho vy­šet­ro­va­cie­ho sud­cu ko­rup­čnej kau­zy s náz­vom Ja­va La­to. Potvr­di­lo sa, že sud­ca Mo­ro bol za­uja­tý a ma­ni­pu­lo­val trest­ný pro­ces s bý­va­lým pre­zi­den­tom Lui­som Ig­na­ciom Lu­lom da Sil­va

Ten bol od­sú­de­ný za pa­sív­nu ko­rup­ciu a pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí a nas­tú­pil na vý­kon tres­tu v ap­rí­li 2018. V jú­ni 2019 však por­tál Inter­cept zve­rej­nil zá­zna­my ko­mu­ni­ká­cie sud­cu Mo­ra s pro­ku­ra­tú­rou, v kto­rej sud­ca „ob­jed­ná­val“ dô­ka­zy a vy­tvá­ral stra­té­giu, ako pro­ti Lu­lo­vi da Sil­va pos­tu­po­vať. Keď­že to bo­lo v roz­po­re s ne­zá­vis­los­ťou sú­du a ce­lý pro­ces sa uká­zal ako zma­ni­pu­lo­va­ný, vie­dlo to i k pred­čas­né­mu pre­pus­te­niu expre­zi­den­ta z vä­ze­nia v no­vem­bri 2019. Od­sú­de­nie však Lu­lo­vi da Sil­va zne­mož­ni­lo kan­di­do­vať v pre­zi­dent­ských voľ­bách ro­ku 2018, kto­ré by prav­de­po­dob­ne vy­hral. Je zjav­né, že boj pro­ti ko­rup­cii sa tu vy­užil na od­strá­ne­nie po­li­tic­ké­ho proti­vní­ka. Svo­ju úlo­hu v pro­ce­se pro­ti Lu­lo­vi zoh­rá­va­li aj USA a pro­ces pos­lú­žil ako nás­troj zvý­še­nia ich vply­vu v Bra­zí­lii. Ob­vi­ne­nia vo­či za­po­je­niu USA sa ob­ja­vo­va­li už po­čas pro­ce­su a sud­cu Mo­ra via­ce­rí už po­čas pro­ce­su ozna­čo­va­li ako agen­ta USA. Vte­dy sa to ozna­či­lo za „kon­špi­rač­nú teóriu“, av­šak zve­rej­ne­nia z ro­ku 2020 potvr­di­li, že sud­ca Mo­ro v kau­ze ile­gál­ne spolu­pra­co­val s FBI a ďal­ší­mi or­gán­mi USA.

Zá­sa­hy do bra­zíl­skej po­li­ti­ky pros­tred­níc­tvom bo­ja pro­ti ko­rup­cii by sa da­li roz­de­liť do nas­le­du­jú­cich etáp:

1. Bu­do­va­nie vä­zieb v jus­tí­cii

2. Me­diál­na kam­paň a proti­vlád­ne fil­my

3. Ma­so­vé pro­tes­ty

4. Zneu­ží­va­nie nah­rá­vok a in­for­má­cií

5. Väz­ba a ka­júc­ni­ci

6. Roz­su­dok s níz­kou dô­kaz­nou úrov­ňou

7. Se­lek­tív­na lik­vi­dá­cia po­li­ti­kov

V nad­väz­nos­ti na to uve­diem: Pou­če­nie pre Slo­ven­sko

1. Bu­do­va­nie vä­zieb v jus­tí­cii

Jed­ným z naj­váž­nej­ších prob­lé­mov fun­go­va­nia štá­tov v sú­čas­nos­ti je otáz­ka ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva. Do roz­hod­nu­tí sú­dov chcú za­sa­ho­vať rôz­ne sub­jek­ty a pre­to sa do ús­tav­ných po­riad­kov štá­tov dos­tá­va­jú rôz­ne ga­ran­cie sud­cov­skej ne­zá­vis­los­ti. Tra­dič­ne sa o zá­sa­hy po­kú­ša­jú naj­mä pred­sta­vi­te­lia vý­kon­nej ale­bo zá­ko­no­dar­nej mo­ci v rám­ci da­né­ho štá­tu a pre­to sa zá­ko­ny naj­mä pro­ti to­mu­to za­sa­ho­va­niu. Veľ­mi ne­bez­peč­né je však aj úsi­lie zo stra­ny rôz­nych eko­no­mic­kých sub­jek­tov či cu­dzích taj­ných slu­žieb, kto­ré pri tom­to ov­plyv­ňo­va­ní vy­uží­va­jú naj­mä mi­mov­lád­ny sek­tor a mé­diá. Tá­to tak­ti­ka sa ús­peš­ne pou­ži­la v La­tin­skej Ame­ri­ke, kde exis­to­va­li spo­loč­né zá­uj­my mies­tnych oli­gar­chov a taj­ných slu­žieb z USA. Was­hin­gton na za­čiat­ku 21. sto­ro­čia če­lil váž­nej vý­zve, kto­rou bo­la eman­ci­pá­cia štá­tov v La­tin­skej Ame­ri­ke. Vo väč­ši­ne kra­jín zví­ťa­zi­li ľa­vi­co­vé po­li­tic­ké si­ly, kto­ré od­miet­li po­li­tic­ké a eko­no­mic­ké vzo­ry z USA a za­ča­li pes­to­vať ne­zá­vis­lej­šiu za­hra­nič­nú po­li­ti­ku. Ma­li pri­tom väč­ší ma­név­ro­va­cí pries­tor, pre­to­že eko­no­mic­ký rast Čí­ny im po­nú­kol al­ter­na­tí­vu vo­či ob­cho­du s USA a ich spo­jen­ca­mi.

Keď­že ob­vyk­lé nás­tro­je na zme­nu vlád v La­tin­skej Ame­ri­ke pres­ta­li fun­go­vať, USA prip­ra­vi­li no­vé stra­té­gie. Vý­znam­ným mo­men­tom ma­lo byť ne­ve­rej­né stret­nu­tie v ho­te­li Marriot v At­lan­te v ro­ku 2012, kde sa vy­tvo­ril tzv. At­lan­tský plán, kto­rý mal viesť k zme­nám ta­moj­ších vlád pros­tred­níc­tvom súd­nej a me­diál­nej mo­ci. Z hľa­dis­ka té­my bo­ja pro­ti ko­rup­cii bo­la veľ­mi váž­nou in­for­má­ciou účasť niek­to­rých bra­zíl­skych sud­cov na stret­nu­tí. Sa­moz­rej­me, väz­by USA na bra­zíl­skych sud­cov bo­li zná­me už ove­ľa skôr a o vzťa­hoch sud­cu Sergia Mo­ra s USA pí­sa­li Wiki­Leaks už v ro­ku 2009. Jed­nou z ob­las­tí, na kto­ré sa USA za­me­ria­va­jú, je boj pro­ti ko­rup­cii a príp­ra­va jus­tič­ných or­gá­nov na ten­to boj. Ko­rup­cia v La­tin­skej Ame­ri­ke pred­sta­vu­je la­tent­ný a veľ­mi váž­ny prob­lém a jej pot­lá­ča­nie má vý­znam. Do toh­to bo­ja sa za­pá­ja aj ve­ľa sub­jek­tov s čes­tný­mi úmys­la­mi a čas­to ich len ťaž­ko od­lí­šiť od spra­vo­daj­ských ak­ti­vít. Ani za­po­je­nie USA nie je vždy rov­na­ké, nie­ke­dy sa za­pá­ja US Aid, ino­ke­dy mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie, fi­nan­co­va­né z USA.

2. Me­diál­na kam­paň a proti­vlád­ne fil­my

Pro­ces s bra­zíl­skym expre­zi­den­tom Lu­lom bol vy­vr­cho­le­ním tej­to no­vej ame­ric­kej stra­té­gie. Iš­lo tiež o vý­sle­dok proti­ko­rup­čnej ak­cie zva­nej Ja­va La­to, kto­rá od­ha­li­la, že kon­krét­ni fun­kcio­ná­ri zís­ka­va­li úp­lat­ky za vy­ba­ve­nie kon­trak­tov od štá­tom vlas­tne­ných spo­loč­nos­tí, naj­mä Pet­rob­ras. Ope­rá­cia sa da­tu­je do ob­do­bia ro­kov 2014 – 2021. Pod­ne­ty na ob­vi­ne­nia vo­či Lu­lo­vi sa však ob­ja­vi­li už skôr, v člán­ku O Glo­bo. Vo veľ­mi krát­kom ča­se sa ob­ja­vi­li ďal­šie člán­ky, kto­ré ob­vi­ňo­va­li bý­va­lé­ho pre­zi­den­ta z ko­rup­cie. Teória o Lu­lo­vej ko­rup­cii za­ča­la pos­tup­ne žiť svo­jim ži­vo­tom, na­ba­ľo­va­li sa rôz­ne špe­ku­lá­cie. Za­ča­li sa do­kon­ca vy­tvá­rať ce­lé le­gen­dy, v kto­rých sa dl­ho­roč­ný prob­lém ko­rup­cie pri­pi­so­val kon­krét­ne­mu po­li­ti­ko­vi. Nes­kôr sa to­či­li aj ce­lé fil­my, napr. „Fe­de­rál­na po­lí­cia: zá­ko­ny pla­tia pre kaž­dé­ho“ či se­riál „Me­chan­izmus“. Tie­to di­ela na spô­sob slo­ven­ské­ho fil­mu Svi­ňa ma­ni­pu­la­tív­ne pod­sú­va­li ver­ziu, v kto­rej sud­ca Mo­ro pred­sta­vo­val dob­ro a expre­zi­dent Lu­la da Sil­va zlo. Na glo­ri­fi­ká­cii sud­cu Mo­ra sa po­die­ľa­li aj ame­ric­ké mé­diá, napr. ča­so­pis Ti­me ho ozna­čil za jed­nu zo 100 naj­vplyv­nej­ších osôb sve­ta.

3. Ma­so­vé pro­tes­ty

Jed­ným z nás­led­kov ma­sív­nej me­diál­nej kam­pa­ne vo­či Lu­lo­vi a Rous­sef­fo­vej bo­li ob­rov­ské proti­vlád­ne pro­tes­ty. Mla­dí ľu­dia, kto­rí si ob­do­bie pred Lu­lom ne­pa­mä­ta­li, ľah­ko pod­ľah­li mé­dia­mi ší­re­nej pred­sta­ve, že uve­de­ní po­li­ti­ci sú hlav­nou pre­káž­kou v bo­ji pro­ti ko­rup­cii a po ich od­stú­pe­ní sa bu­de si­tuácia zlep­šo­vať. Ma­so­vé anti­ko­rup­čné pro­tes­ty sa vý­raz­ne pre­ja­vi­li v ob­do­bí pred MS 2014 vo fut­ba­le, kto­ré or­ga­ni­zo­va­la prá­ve Bra­zí­lia. Av­šak ho­ci bo­li pro­tes­ty po­čet­né, ne­vied­li k to­mu, aby Stra­na pra­cu­jú­cich (PT) stra­ti­la svo­ju vo­lič­skú zá­klad­ňu. Nao­pak, v pre­zi­dent­ských voľ­bách ro­ku 2014 Di­lma Rous­sef­fo­vá opäť zví­ťa­zi­la. Sa­moz­rej­me, proti­vlád­ne ma­so­vé pro­tes­ty pok­ra­čo­va­li i po voľ­bách a mainstrea­mo­vé mé­diá na nes­tá­le pou­ka­zo­va­li. Roz­hor­če­ná at­mos­fé­ra na­po­moh­la aj im­peach­men­tu pro­ti pre­zi­den­tke Rous­sef­fo­vej v ro­ku 2016. Je zrej­mé, že pre ús­pech im­peach­men­tu mu­se­li oli­gar­chovia sko­rum­po­vať via­ce­ro pos­lan­cov, do­kon­ca aj zo stra­ny PT, av­šak v at­mos­fé­re ve­rej­né­ho hne­vu aj to mé­diá vní­ma­li ako čo­si nor­mál­ne. Po od­vo­la­ní pre­zi­den­tky Rous­sef­fo­vej za­sa Bra­zí­liou otria­sa­li pro­tes­ty priaz­niv­cov PT, tie však naš­li len ma­lú od­oz­vu v mies­tnych i za­hra­nič­ných mé­diách.

4. Zneu­ží­va­nie nah­rá­vok a in­for­má­cií

Na me­diál­nu kam­paň za­rea­go­va­li sud­ca Mo­ro a Del­tan Dallag­nol, pro­ku­rá­tor v kau­ze Ja­va La­to, keď ne­cha­li od­po­čú­vať množ­stvo osôb. Se­lek­tív­ny vý­ber od­po­čú­va­nej ma­té­rie bol po­su­nu­tý mé­diám, kto­ré v spo­loč­nos­ti za­ča­li ší­riť hnev pro­ti sko­rum­po­va­ným po­li­ti­kom. Pri mno­hých od­po­čú­va­niach a zve­rej­ne­niach pri­tom sud­ca Mo­ro zjav­ne prek­ra­čo­val svo­je prá­vo­mo­ci. Pla­ti­lo to napr. v prí­pa­de ko­mu­ni­ká­cie Di­lmy Rous­sef­fo­vej v ča­se vý­ko­nu jej pre­zi­den­tskej fun­kcie. Pre­zi­den­tku štá­tu mo­hol stí­hať a od­sú­diť iba Naj­vyš­ší súd Bra­zí­lie, nie proti­ko­rupč­ný vy­šet­ru­jú­ci sud­ca. Zve­rej­ne­nie jej roz­ho­vo­rov s ex-pre­zi­den­tom Lu­lom da Sil­va z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va nič zá­sad­né nep­ri­nie­slo, ale pre no­vi­ná­rov to bo­la aj tak ví­ta­ná príl­eži­tosť na úto­ky pro­ti pre­zi­den­tke. Eš­te zá­važ­nej­šie však bo­lo od­po­čú­va­nie roz­ho­vo­rov me­dzi ex-pre­zi­den­tom Lu­lom da Sil­va a je­ho ad­vo­ká­tom či ce­lej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie, kto­rá ho za­stu­po­va­la. Nie­len v Bra­zí­lii by ob­ža­lo­va­ný mal mať ga­ran­ciu, že dô­ver­né in­for­má­cie, kto­ré ozná­mi ad­vo­ká­to­vi, nes­kon­čia u ob­ža­lo­by. Ani z toh­to od­po­čú­va­nia však Mo­ro a Dallag­nol pres­ved­či­vé dô­ka­zy ne­vy­ťa­ži­li. Na dru­hej stra­ne, vop­red poz­na­li stra­té­giu ob­ha­jo­by a tak ma­li v tres­tnom ko­na­ní vý­ho­du.

5. Väz­ba a ka­júc­ni­ci

Jed­ným zo zá­klad­ných nás­tro­jov v bo­ji pro­ti ko­rup­cii sa sta­li neus­tá­le­né a ne­kon­krét­ne ob­vi­ne­nia, pri­čom vo väz­be kon­či­li ľu­dia, kto­rí ani ne­tu­ši­li z čo­ho ich vi­nia (ke­dy, s kým a čo spá­cha­li). Veľ­mi čas­tým nás­tro­jom sa sta­lo aj vy­uží­va­nie in­šti­tú­tu tzv. ka­júc­ni­kov. Niek­to­rých zlo­mi­la dl­hotr­va­jú­ca väz­ba. Pod­mien­ky vo väz­be bo­li čas­to nao­zaj tvr­dé a niek­to­rým ľu­ďom zni­či­li ži­vot. Pod­ni­ka­teľ Cou­tin­ho de Sá sa už za šesť me­sia­cov zme­nil na „ľud­skú tros­ku“: mu­sel spať v ce­le na mat­ra­ci na pod­la­he (ne­bo­lo vraj dosť pos­te­lí), upie­ra­li mu stret­nu­tia s dcé­rou, roz­pad­lo sa mu man­žel­stvo, atď. Mno­hí od­sú­de­ní sud­com Mo­rom bo­li nes­kôr os­lo­bo­de­ní Naj­vyš­ším sú­dom Bra­zí­lie. Niek­to­rým ob­vi­ne­ným sa však po­da­ri­lo preu­ká­zať vi­nu a prá­ve tí sa po­kú­si­li spolu­prá­cou s s or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní (OČTK) zní­žiť svoj trest. Ve­ľa ka­júc­ni­kov sa ob­ja­vi­lo v kon­cer­ne Od­eb­recht. Spo­me­núť tre­ba naj­mä Mar­cel­la Od­eb­rech­ta, vnu­ka za­kla­da­te­ľa fir­my, kto­ré­mu reál­ne do­ká­za­li ko­rup­ciu a tak sa sna­žil bom­bas­tic­kým udá­va­ním vý­znam­ných po­li­ti­kov do­siah­nuť zní­že­nie tres­tu – mies­to 19 ro­kov vo vä­ze­ní tak už v ro­ku 2017 od­išiel do luxus­né­ho „do­má­ce­ho vä­ze­nia“. Aj v Lu­lo­vej kau­ze bo­la dô­kaz­ná si­tuácia sla­bá a tak i tu vsa­di­li OČTK na ka­júc­ni­ka, bý­va­lé­ho ria­di­te­ľa spo­loč­nos­ti Gru­po OAS (Leo Pin­hei­ro).

6. Roz­su­dok s níz­kou úrov­ňou dô­ka­zov

Za čo bol te­da Lu­la da Sil­va od­sú­de­ný? Od sta­veb­nej fir­my fir­my Gru­po OAS mal dos­tať neh­nu­teľ­nosť za to, že vy­ba­vil zmlu­vy so štát­nou fir­mou Pet­rob­ras. OAS ma­la pod­ľa člán­ku pre­zi­den­to­vi Lu­lo­vi v pob­rež­nom mes­te Gua­ru­já pos­ta­viť luxus­nú neh­nu­teľ­nosť v kom­plexe So­la­ris (apar­tmán 164-A, 215 m2). Reali­ta však bo­la ta­ká, že Lu­lo­va man­žel­ka v ro­ku 2005 nao­zaj za­ča­la splá­cať apar­tmán v stav­be v Gua­ru­já, kto­rá sa iba bu­do­va­la – iš­lo však o pod­stat­ne men­šiu a lac­nej­šiu neh­nu­teľ­nosť než tá, kvô­li kto­rej pre­zi­den­ta od­sú­di­li. Nao­pak, vlas­tníc­tvo veľ­ké­ho apar­tmá­nu sa ne­po­da­ri­lo do­ká­zať zo žiad­nej evi­den­cie neh­nu­teľ­nos­tí. Pod­stat­nú úlo­hu tak zoh­ral ka­júc­nik Leo Pin­hei­ro ,kto­rý tvr­dil, že neh­nu­teľ­nosť pat­rí Lu­lo­vi. Ok­rem vý­po­ve­de nep­ris­pel žiad­nym dô­ka­zom, len jed­nou fo­tog­ra­fiou s Lu­lom. Ďal­ším „dô­ka­zom“, o kto­rý sa ob­ža­lo­ba opie­ra­la, bol ne­pod­pí­sa­ný návrh zmlu­vy o pred­met­nej neh­nu­teľ­nos­ti. Ta­ký­to návrh zmlu­vy však opäť nič ne­do­ka­zu­je a Lu­la tvr­dil, že nik­dy uve­de­ný návrh ne­vi­del. Ob­ja­vi­la sa aj fo­tog­ra­fia Lu­lu s Pin­hei­rom v da­nej neh­nu­teľ­nos­ti. Eš­te ne­jas­nej­ším bol údaj­ný vzťah Lu­lu ku ko­rup­cii vo fir­me Pet­rob­ras, kde pod­ľa sud­cu Mo­ra mal Lu­la da Sil­va vy­ba­vo­vať zá­kaz­ku pre OAS. Sud­ca Mo­ro a spol. ta­ké tvr­de­nie opäť ne­do­ká­za­li, ho­ci pred­lo­ži­li množ­stvo od­po­ču­tých roz­ho­vo­rov rôz­nych osôb. Tie potvr­dzo­va­li ko­rup­ciu fun­kcio­ná­rov fir­my Pet­rob­ras, ale nie to, že by bol za ňu zod­po­ved­ný prá­ve Lu­la da Sil­va. Na dopl­ne­nie ob­ra­zu pou­žil Mo­ro člán­ky z mainstrea­mu, ho­ci tie bo­li iba špe­ku­lá­cia­mi. Väz­ba na fir­mu Pet­rob­ras však bo­la pre in­ge­ren­ciu sud­cu Mo­ra pot­reb­ná, bez nej by mu vzni­kol prob­lém s prís­luš­nos­ťou. Cel­ko­vo, ke­by sa jed­na­lo o iný trest­ný čin, zrej­me by bo­li ta­ké­to „dô­ka­zy“ vní­ma­né ako vý­smech, v bo­ji pro­ti ko­rup­cii však pla­ti­lo, že všet­ci o Lu­lo­vej ko­rup­cii „ve­dia“ a ko­mu nes­ta­čia pred­lo­že­né dô­ka­zy, ten „ob­ha­ju­je ko­rup­ciu“. Fak­tom je, že tá­to at­mos­fé­ra ov­plyv­ni­la roz­ho­do­va­nie aj sud­cov od­vo­la­cie­ho sú­du v kau­ze a sud­ky­ňa Car­men Lú­cia pro­ti Lu­lo­vi roz­hod­la kvô­li je­ho oso­be. Po od­ha­le­niach o ma­ni­pu­lá­cii pro­ce­su však čes­tne priz­na­la svo­ju chy­bu a v mar­ci 2021 už roz­hod­la inak.

7. Se­lek­tív­na lik­vi­dá­cia po­li­ti­kov

Tak­že ho­ci stá­le nie je vy­lú­če­né, že Lu­la da Sil­va bol sko­rum­po­va­ný po­li­tik, kau­za Ja­va La­to ho skôr vy­vi­ni­la. Ok­rem od­sú­de­nia Lu­lu da Sil­vu sud­ca Mo­ro na­po­mo­hol i k im­peach­men­tu pre­zi­den­tky Rous­sef­fo­vej (2010 – 2016). Pos­tu­po­val však pre­mys­le­ne a ve­del, že ne­mô­že úto­čiť len na PT, inak by veľ­mi rých­lo stra­til dô­ve­ry­hod­nosť. V pod­sta­te sa usi­lo­val o kom­bi­ná­ciu reál­ne­ho bo­ja s ko­rup­ciou a po­li­tic­kých pro­ce­sov, pri­čom od­sú­de­nie sku­toč­ných ko­rup­ční­kov do­da­lo vá­hu aj pro­ce­som s ne­po­hodl­ný­mi po­li­tik­mi. Na ce­lej si­tuá­cii je naj­pa­ra­doxnej­šie, že na bra­zíl­sky boj pro­ti ko­rup­cii dop­la­ti­li Lu­la da Sil­va a Di­lma Rous­sef­fo­vá, kto­rí bo­li ľa­vi­co­ví a kri­tic­kí k po­li­ti­ke USA. Nao­pak zá­važ­né po­doz­re­nia z ko­rup­cie pre­zi­den­tov Te­me­ra (2016-2018) a Bol­so­na­ra (od 2018) k ich od­sú­de­niu ne­vied­li. V prí­pa­de Te­me­ra nes­ta­či­la ani fo­ren­zne potvr­de­ná nah­ráv­ka roz­ho­vo­ru s oli­gar­chom Ba­tis­tom a od­sú­de­ný ne­bol ani v kau­ze Ja­va La­to. Vo­či syn­ovi sú­čas­né­ho pre­zi­den­ta Bol­so­na­ra (od 2018) sú po­doz­re­nia eš­te zá­važ­nej­šie. Prá­ve Bol­so­na­ro pri­tom vy­stu­po­val pred voľ­ba­mi ako bo­jov­ník pro­ti ko­rup­cii a zo Sergia Mo­ra uro­bil mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti (od­stú­pil v ap­rí­li 2020). Zme­na vo ve­de­ní štá­tu sa vý­znam­ne dotk­la i vzťa­hov s USA: za­tiaľ čo Lu­la da Sil­va opo­no­val ame­ric­kej po­li­ti­ke a Rous­sef­fo­vá do­kon­ca od­riek­la náv­šte­vu v USA, za pre­zi­den­ta Bol­so­na­ra sa Bra­zí­lia zme­ni­la na spo­jen­ca USA.

Pou­če­nie pre Slo­ven­sko

Boj pro­ti ko­rup­cii sa dá vy­užiť pro­ti opo­nen­tom nie­len v Bra­zí­lii, ale aj v iných kra­ji­nách. Tá­to té­ma pat­rí k hlav­nej agen­de pra­vi­co­vých síl v La­tin­skej Ame­ri­ke, na­po­je­ných na USA: napr. v ro­ku 2017 vied­la me­diál­na proti­ko­rup­čná kam­paň k pá­du pre­zi­den­tky Ba­che­le­to­vej v Chi­le. Je pa­ra­doxom, že té­mu bo­ja pro­ti ko­rup­cii pre­sa­dzu­jú prá­ve no­vi­ná­ri z oli­gar­chic­kých mé­dií. Na prík­la­de La­tin­skej Ame­ri­ky by sme sa však ma­li pou­čiť aj na Slo­ven­sku a vy­hnúť sa chy­bám, kto­ré sa sta­li v prí­pa­de zneu­ží­va­nia bo­ja pro­ti ko­rup­cii. Vzhľa­dom na bra­zíl­ske skú­se­nos­ti by sme si ma­li dať po­zor na tri ri­zi­ká:

• Spolu­prá­ca sú­dov, pro­ku­ra­tú­ry a mé­dií

• Väz­by na za­hra­ni­čie

• Ideo­lo­gic­ky zom­knu­tá sku­pi­na

Veľ­mi po­zor­ne si tre­ba vší­mať spolu­prá­cu sú­dov, pro­ku­ra­tú­ry a mé­dií. Zvlášť to pla­tí pre Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd (ŠTS) a Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry (ÚŠP) a ich väz­by na kon­krét­nych no­vi­ná­rov. Ak sa ob­ja­ví po­doz­re­nie, že ne­ja­ký sud­ca ŠTS ale­bo pro­ku­rá­tor ÚŠP a no­vi­nár spo­lu pes­to­va­li úz­ke kon­tak­ty, ma­lo by to viesť k jed­noz­nač­né­mu vy­šet­ro­va­niu. Pro­ti kon­cen­tro­va­nej mo­ci súd­nic­tva a mé­dií sa to­tiž dá vzdo­ro­vať len ťaž­ko. Po­kiaľ súd poš­le ob­vi­ne­né­ho do väz­by, ten sa ne­mô­že brá­niť v ky­berpries­to­re a prá­ve tam sa od­oh­rá­va roz­ho­du­jú­ca bit­ka o je­ho po­vesť. Ak ju mé­diá zni­čia, veľ­ká časť ve­rej­nos­ti bu­de vo­či ne­mu po­ža­do­vať čo naj­prís­nej­ší roz­su­dok. Me­men­tom by ma­li byť aj chvá­los­pe­vy na proti­ko­rup­čných sud­cov v oli­gar­chic­kých mé­diách. Iný zá­važ­ný prob­lém pred­sta­vu­jú väz­by sud­cov a pro­ku­rá­to­rov. Ak sa poz­na­jú príl­iš dob­re, tak ne­mož­no vy­lú­čiť, že sa spo­lu taj­ne do­ho­vá­ra­jú. V SR mô­že tie­to oba­vy vy­vo­lá­vať napr. úz­ky kon­takt pred­se­du ŠTS a špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra z mi­nu­los­ti. Tre­ba dbať na to, aby sa ne­moh­li do­ho­vá­rať pro­ti jed­not­li­vým ob­vi­ne­ným, ako to ro­bi­li sud­ca Mo­ro a pro­ku­rá­tor Dallag­nol v Bra­zí­lii.

Ďal­ším me­men­tom z Bra­zí­lie je to, že boj pro­ti ko­rup­cii by sa ne­mal zve­riť do rúk ma­lej sku­pi­ny ľu­dí. Na Slo­ven­sku ta­ký krok bol v mi­nu­los­ti od­ôvod­ňo­va­ný tým, že tre­ba pretr­hať re­gio­nál­ne väz­by ko­rup­ční­kov na mies­tnych sud­cov a pro­ku­rá­to­rov. Ak sa však proti­ko­rup­čné ak­ti­vi­ty dos­ta­nú do rúk úz­kej sku­pi­ny ľu­dí, mô­žu byť prob­lé­mom ich iné väz­by, naj­mä na za­hra­ni­čie – v Bra­zí­lii iš­lo o väz­by na USA. Ne­za­bú­daj­me, že USAID už pred 20 rok­mi fi­nan­co­val pub­li­ká­cie o bo­ji pro­ti ko­rup­cii aj na Slo­ven­sku a zú­čas­tňo­val sa na nich ob­me­dze­ný ok­ruh osôb, kto­ré dnes ma­jú veľ­kú moc (napr. tu). Pretr­hať väz­by OČTK so za­hra­nič­ný­mi sub­jek­tmi je rov­na­ko dô­le­ži­té ako pretr­hať re­gio­nál­ne väz­by.

Ta­kis­to pla­tí, že žiad­na sku­pi­na by si boj pro­ti ko­rup­cii ne­ma­la „spri­va­ti­zo­vať“. Keď­že sa pri uve­de­ných ak­ti­vi­tách po­hy­bu­je ma­lý ok­ruh ľu­dí, hro­zí, že sa sta­nú aj ideo­lo­gic­ky príl­iš zom­knu­tou sku­pi­nou – to mô­že mať do­pad na se­lek­tív­nosť tres­tných ko­na­ní. Je pot­reb­né, aby ná­zo­ro­vá plu­ra­li­ta me­dzi proti­ko­rup­čný­mi sud­ca­mi a pro­ku­rá­tor­mi zod­po­ve­da­la ná­zo­ro­vej plu­ra­li­te v spo­loč­nos­ti. Osob­ne poz­nám po­li­tic­ké ná­zo­ry len u ma­lej čas­ti sud­cov ŠTS a pro­ku­rá­to­rov ÚŠP, av­šak ur­či­tú jed­nos­tran­nosť u nich vi­dím. Na zá­kla­de bra­zíl­skej skú­se­nos­ti tre­ba po­li­tic­kým ná­zo­rom sud­cov ŠTS a pro­ku­rá­to­rov ÚŠP prik­la­dať veľ­ký vý­znam.

Na zá­ver mož­no iba kon­šta­to­vať, že kvô­li uve­de­ným prob­lé­mom z Bra­zí­lie by sme ma­li zob­rať do úva­hy to, čo nás vý­voj nau­čil: na sna­hu o pot­la­če­nie ko­rup­cie by sme ne­ma­li re­zig­no­vať, ale prin­cí­py práv­ne­ho štá­tu sa ne­da­jú nah­ra­dzo­vať proti­ko­rup­čným mo­ra­liz­mom.

Doc. JUDr. Bra­nis­lav Fáb­ry, PhD., vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg, Práv­nic­ká fa­kul­ta UK

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk