Bohovia-Asovia zostavili prvý kalendár

ktorý je dodnes zachovaný ale je principiálne iný ako dnešný. Pred viac ako 600 tisíc rokmi nastúpilo obdobie troch Sĺnk. Vtedy sa zišli obežné dráhy troch pohraničných slnečných systémov. V tom čase na Midgard-Zemi boli dni naplnené radostnou mnohofarebnosťou, lebo tri Slnká, majúce rozličné spektrá vyžarovania obiehali Zem zo všetkých strán.

Cieľavedomé osídľovanie Zeme sa začalo pred viac ako 450 tisíc rokmi. Ako sme už povedali, prvý bol osídľovaný Severný kontinent, ktorý vyzeral tak, ako to vidno na mape Mercatora. V strede kontinentu bol vrch Meru, ktorý nazývali aj Vrchom sveta. K hore tiekli štyri rieky, deliace kontinent na štyri časti. Po osídlení dostali názvy: Svaga, CH’Arra, Tule a Rai. Pretože prví prichodiaci boli Da’Árijci dostal celý severný kontinent názov Daária.

Pred viac ako 200 tisíc rokmi si začali Rody Rasy osvojovať ďalšie teritóriá Midgard-Zeme, ktoré sa začali vynárať spod vody. Nové teritóriá boli nazvané na počesť Boha Tarcha a Bohyne Tary.

V tie časy, pred viac ako 150 tisíc rokmi Zeme systému Jarily-Slnka zasiahla Veľká Assa (galaktická vojna) prebiehajúca v súhvezdí Svati. Veľká bitka sa rozhorela o ovládnutie Zeme-Dei (v súčasnosti len prstenec medzi Marsom a Jupiterom). Deia mala v tom čase dve Luny (Letniciu a Fattu).

Fatta bola väčším sputnikom Zeme-Dei a na jej povrchu boli umiestnené vojenské sily, určené na odrazenie napadnutia zvonku nielen na Zem-Deiu, ale aj Zem-Oreju (Mars) a Midgard-Zem. Silám Sveta Tmy sa však podarilo obsadiť Lunu Letniciu ako nástupný priestor na realizovanie útoku na Zem-Deiu. Obyvatelia Zeme-Dei sa preto obrátili o pomoc k Vyšším Bohom a tí prišli na ich zavolanie. Vyšší Bohovia premiestnili Zem-Deiu spolu s jej obyvateľmi cez Inosvet do druhej slnečnej sústavy a Lunu Fattu k Midgard-Zemi. Potom previedli silný úder na Letniciu. Vznikol gigantický výbuch, ktorý zničil Letniciu a z jej úlomkov sa časom vytvoril pás asteroidov. Výbuch bol taký silný, že tlaková vlna odviala časť atmosfér Zeme-Oreja a niekoľkých Lún Zeme Perúna (Jupiter), ktoré sa nachádzali zo strany Deji.

Následkom toho sa život na povrchu Zeme-Oreja v rovníkových oblastiach stal nemožným, a preto sa časť obyvateľstva Zeme-Oreja presídlila na Midgard-Zem a zvyšná časť sa presunula do podzemných miest, špeciálne vybudovaných pre prípad napadnutia.

Po týchto udalostiach sa Luna Fatta stala tretím sputnikom Midgard-Zeme. Periódy obehu Lún okolo Zeme boli Leľa – 7 dní, Fatta – 13 dní a Mesiac – 29,5 dní. Fatta bola oveľa menšia ako Mesiac a mala väčšiu rýchlosť rotácie okolo svojej osi, preto pod účinkom príťažlivých síl Fatty a Midgard-Zeme Luna Leľa nadobudla vajcovitý tvar.

Okolo Midgard-Zeme rotovali tri Luny a tieto začali meniť podnebie. Začali sa objavovať nové druhy rastlín a živočíchov.

Po tom, ako boli zničené veľké vojenské sily skoncentrované na Letnicii a negatívnej zmene životných podmienok na Zemi-Oreji sa Sily Svetov Tmy a Pekla rozhodli anektovať Midgard-Zem. Teraz sa už na napadnutie pripravovali dlhšie a dôslednejšie, a nakoniec pred asi 113 tisíc rokmi následkom jednej z najkrutejších bitiek vyslanci Svetov Tmy obsadili Lunu Leľu, pretože tá mala nielen atmosféru, ale aj vodné prostredie. Potom čakali na príchod posíl.

Ukázalo sa nebezpečenstvo opakovania masovej katastrofy v sústave Jarily-Slnka, pričom teraz išlo o Midgard-Zem a Lunu Leľa. Boh Tarch navrhol obyvateľom Midgard-Zeme zničiť Lunu Leľu použijúc inú zbraň, než aká bola použitá na Letnicii, ale čo do sily účinnejšiu a s nasmerovaným účinkom, aby zasiahla len Leľu a nespôsobila veľa škody na Midgard-Zemi.

Veľký Žrec menom Spas mal v čase služby videnie ako bola zničená Leľa a ako jej zvyšky padali na Zem. Začal sa preto zaoberať výpočtom pohybu zemských Lún a určil, že úlomky môžu dopadnúť na Daáriu. Rada žrecov preto nakoniec prijala rozhodnutie začať s presídľovaním Rodov z Daárie do južných oblastí, ktoré sa už vynorili z oceánu.

Asi pred 112 tisíc rokmi bolo veľké presídlenie z Daárie dovŕšené a trvalo 15 rokov. V priebehu roka po presídlení dorazili na Leľu sily Koščejov z pekelného Sveta a Boh Tarch rozhodol, že so zasadením rozhodujúceho úderu už viac nemožno otáľať. Tarch použil mocnú zbraň a Lunu Leľu zničil. Časť úlomkov Leli a aj voda, ktorá sa zmenila na obrovské množstvo ľadu dopadli na Midgard-Zem. Časť dopadla aj na Mesiac a zmietla z neho väčšinu atmosféry.

Silný dopad úlomkov veľkej hmotnosti dopadol na Zem a vytvoril veľké vlny, ktoré sa prevalili všetkými kontinentmi, naklonila sa zemská os a dvihli sa platne kontinentov. Ohlasy týchto udalostí sa dochovali v podaniach mnohých národov ako rozprávanie o prvom veľkom ohni padajúcom z Nebies a príchode veľkej potopy.

Slovania si uchovali podanie nielen vo Védach, ale aj v obradoch. Dnes málokto vie, s čím je spojený obrad maľovania vajec a klopanie s nimi jedno o druhé na Paschu – práve kvôli vajcovitému tvaru Luny Leli. V tradícii Starovercov keď sa pri klopaní vajec jedno o druhé rozbije tak sa nazve vajcom Koščejov, a to, ktoré ostane celé sa nazve silou Tarcha-Dažďboha.

Následkom presídľovania potomkovia niektorých rodov osídlili veľký ostrov, ktorý sa nachádzal v Západnom oceáne. Bol to Rod Antov a veľký ostrov dostal názov Antlania. Časom sa podania o Antlanii transformovali na podania o Atlantíde.

Na Antlanii sa usadili aj ľudia červenej kože, aby pomohli Antom stavať veľké mestá a chrámy a Anti z vďaky za pomoc začali zaúčať červenokožích ľudí do mnohých vied a remesiel. Počas niekoľkých storočí sa začali na Antlanii organizovať veľké trhy, ma ktoré prichádzali nielen obyvatelia z rozličných častí Midgard-Zeme ale aj predstavitelia iných Zemí, aby si vymieňali svoje tovary a výrobky.

Toto využili predstavitelia Svetov Tmy, ktorí zistili, že formou vtrhnutia za pomoci sily sa im nepodarí zachvátiť Midgard-Zem, a preto sa rozhodli stavať na ľsti a klame. Vydávajúc sa za trhovníkov z iných Zemí začali nadväzovať spojenia medzi miestnymi obyvateľmi a vládcami – žrecmi. V procese stýkania sa s nimi a riešenia rozličných otázok začali postupne spochybňovať prikázania a základy, podľa ktorých žili národy obývajúce Antlaniu. Hlavný nátlak zamerali na to, aby prikázania Vyšších Bohov – čo nie sú tvrdé príkazy, ale iba rady a odporúčania – vždy zamenili za rozhodnutia vykonané samými ľuďmi. Následkom takýchto rozhovorov a ubezpečovaní sa o nejaký čas medzi Antami a inými národmi Antlanie objavili stúpenci a nasledovníci učenia, ktoré šírili „trhovníci“ z iných Zemí. Časom sa objavilo nemálo ľudí, ktorí začali porušovať prikázania Vyšších Bohov a rodové základy. Tým, ktorí nasledovali ich učenie hovorili „trhovníci“, keďže učili o svojich, na Midgard-Zemi neznámych vedách a technických výdobytkoch, ktoré oni nazývali „magickými vedami“, „Trhovníci“ učili tieto magické poznatky iba žrecov z Rodov Antov, ktorí sa stali nasledovníkmi ich učenia.

Poznatky prevzaté od „trhovníkov“ sa začali používať na drancovanie nerastného bohatstva a stavbách rôznych objektov na jeho spracovávanie. V strojoch sa používali silové zdroje, pre ktoré bolo potrebné veľké množstvo zemského nerastného bohatstva. „Trhovníci“ dodali svojim „kamarátom“ technické spojovacie a navádzacie prostriedky, ktoré pracovali na iných princípoch ako sú tie, ktoré používali predstavitelia Svetlých Svetov a Rassénie.

Keď začali vznikať problémy medzi žrecmi a obyčajnými ľuďmi, žreci začali za pomoci „trhovníkov“ vykonávať genetické experimenty na potláčanie vôle ľudí, t.j. začali s pokusmi o zostavenie biorobotov. Žreci Antlanie prestali rozlišovať hranicu medzi dobrom a zlom, pretože ich všetko zaujímalo len z pohľadu užitočnosti a neužitočnosti pre nich samých.

Drancovanie prírodných zdrojov sa stalo masovým a približne za 25 tisíc rokov boli suroviny Antlanie v podstate vyčerpané. Pretože celé územie Antlanie bolo doslovne rozvŕtané mechanizmami do hĺbky za účelom ťažby surovín došlo k tomu, že v oblasti nastal zdvih magmy a časť kontinentu klesla pod hladinu mora. Vtedy žreci a „trhovníci“ preniesli dobývanie nerastných surovín do východných oblastí západného kontinentu.

Asi pred 73 tisíc rokmi, keď bolo v tom istom čase použitých niekoľko silných zdrojov energie na ťažbu surovín došlo k zdvihu magmy a výbuchu sopky Toba, ktorá sa nachádzala na východnom pobreží západného kontinentu. Do vytvoreného ohromného lievika sa naliali vody oceánu, ktoré ho zatopili a následkom toho vznikol Mexický záliv a Karibské more.

Východná a stredná časť Antlanie sa zachránila vo forme veľkých a malých ostrovov. Nasledoval tektonický pohyb platní kontinentov a znečistenie atmosféry vplyvom vyvrhnutia obrovského množstva prachu, popola a iných plynov. Intenzívne sa ochladila atmosféra a zaľadnila sa značná časť teritórií v rovníkových oblastiach rozličných kontinentov. Prišli zemetrasenia a ochladnutie a zahynulo veľké množstvo ľudí. Žreci, „trhovníci“ a ich nasledovníci v čase vyvrhnutia vulkánu opustili Antlaniu na lietajúcich strojoch „trhovníkov“.

O týchto udalostiach hovoria Slovansko-Árijské Védy, ale aj staré podania iných národov.

Žreci a „trhovníci“ po návrate vytvorili nové zákony. Začali sa voči iným ľuďom správať kruto a ľubovoľný odpor potláčali silou. Následkom toho ich začali volať zlými bohmi. Zatiaľ čo predchádzajúce genetické experimenty sa vykonávali len na dobrovoľníkoch, teraz sa začali vykonávať na ľuďoch násilnými spôsobmi.

Každý kto porušil ich zákony bol zavretý do podzemia a vykonávali na ňom genetické experimenty, na čo používali staré štôlne a výrobné haly. Tých, ktorým sa podarilo dostať s podzemia nazývali obyvatelia Antlanie tvormy podzemného sveta, lebo už sa málo ponášali na obyčajných ľudí. U mnohých národov Zeme sa zachovali podania o existencii podzemného sveta alebo Hádu, kde bývajú príšery a rôzne strašné bytosti.

Tieto príšery začali používať na stavbu brány medzisvetia, pretože sa na základe skúseností z predchádzajúcej katastrofy poučili a chceli mať možnosť úniku zo Zeme v prípade nebezpečenstva bez nutnosti používať lietajúce stroje. Túto technológiu ukradli „trhovníci“ Rase na tých súhvezdiach Svaty, ktorých sa zmocnili.

Tieto brány medzisvetia používali spočiatku na chytanie ľudí, ktorých potom menili na monštrá, aby mohli viesť dobyvačné vojny. Niektorých zajatých ľudí vyčlenili a psychologicky ich prepracovávali na sluhov pre žrecov a „trhovníkov“. Týchto psychologicky prepracovaných ľudí posielali ako trhovníkov na trhy v Rassénii aby vyzvedali, ako fungujú ich systémy spúšťania a koordinácia brán medzisvetia na druhých Zemiach Svetov Svetla. Potom začali vysielať svoje príšery cez brány medzisvetia na juhu Rassénie. Tých bielych ľudí, ktorých chytili neposielali do Antlanie, aby neboli odhalení, ale na Zeme Pekelného Sveta.

Aby ochránili seba a zabránili únosom ľudí predstavitelia Rodov sa spojili a vytvorili Veľký Kruh Rassénie z vojakov, aby ochránili všetky Rody bielej rasy. Jednako pri stretoch s prišelcami sa proti nim používali ľuďom neznáme zbrane, ktoré ničili ľudí a paralyzovali ich vôľu.

Následkom toho sa nie vždy podarilo odrážať nájazdy a netvory chytili veľa ľudí a vojakov. Preto sa predstavitelia Veľkého kruhu Rassénie obrátili o pomoc k Vyšším Bohom. Akonáhle Vyšší Bohovia prijali rozhodnutie o pomoci, na Midgard-Zem priletel Boh Perún so svojou družinou. Počkali si na nasledujúci nájazd netvorov z Pekelného Sveta a cez otvorenú bránu medzisvetia prenikli do Pekla.

Po bitke, ktorá sa odohrala v Pekelnom Svete priviezol Boh Perún zo zajatia všetkých bielych ľudí, ktorí tam boli zavedení silou a klamom a oslobodil aj bytosti iných Svetov Síl Svetla. No v priebehu bitky sa časť vojakov Pekla a netvorov v panike snažila uniknúť a dostala sa cez otvorenú bránu medzisvetia na Midgrad-Zem, lebo skrz ňu Perún vyvádzal zajatcov. Keď Boh Perún oslobodil zo zajatia všetkých, zničil bránu medzisvetia a vchod zatarasil horami Kaukaz. Za ďalší deň zničil bránu medzisvetia, ktorá bola postavená na Antlanii.

Bieli ľudia sa navrátili do svojich Rodov a po celej Rassénii sa slávil veľký sviatok. Ľudia sa radovali z návratu svojich rodných. Netvory a vojaci Pekla ktorí prežili hladovali, a preto putovali po Rassénii a vyprosovali si u bielych ľudí jedlo. Ľudia, aby si nekazili radosť zo stretnutí so svojimi rodnými im dávali jedlo a netvory a vojaci Pekla odchádzali preč.

Tieto radostné dni si naši Predkovia vždy pripomínali, a dokonca ich zaviedli aj do kalendára ako sviatok Medari (Deň premien) a nasledoval týždeň radosti. Za týždňom radosti prišiel Deň veľkého pokoja, keď všetci oddychovali zo sviatku a rozmýšľali o zmysle života. Po Dni veľkého pokoja bol ustanovený Týždeň pamiatky Predkov, počas ktorého si pripomínali všetkých tých, ktorí zahynuli v Pekelnom Svete.

Zatiaľ čo si ľudia spomínali na svojich Predkov, Boh Perún so svojou družinou chodil po Rassénii a ničil príšery a vojakov Pekla. Keď bol posledný netvor zlikvidovaný, Boh Perún zapichol do zeme svoj meč.

Predstavitelia občín Staroruskej cirkvi Starovercov si pripomínajú tieto udalosti dodnes. Na sviatok Medari, ktorí následne dostal názov Koľada, si ľudia obliekajú kostýmy imitujúce príšery, ktoré dnes nazývajú maškary. Chodia po domoch, spievajú piesne a vyprosujú si jedlo. Po dňoch koledy sa oslavuje Deň veľkého pokoja a následne za ním týždeň pamiatky Predkov. Na jeho konci sa uctieva Zimný deň Perúna. V ten deň ľudia prinášajú dary Bohovi Perúnovi a naboso prechádzajú po posvätnom labyrinte, ktorý opakuje cestu Perúna po Rassénii, keď chodil a ničil príšery a vojakov Pekla.

Po porážke príšer a vojakov Pekla Perún so svojou družinou opustil Midgrad-Zem a bielym ľuďom prisľúbil že sa vráti keď sa skončí Veľká Assa.

Nasledovalo ešte mnoho bojov a pokusov o zničenie Rasy, z ktorých mnohé sú opísané aj v indických Védach. Aby si potomkovia Slovanov a Árijcov uchovali pamäť na veľké činy Predkov mali už v predpotopnom období veľa letopočtov. Ani jeden z nich sa nemenil, pretože každý z nich bol nositeľom dôležitej informácie o minulosti a uchovával pamäť o koreňoch slovansko-árijských národoch. Tí žreci slovansko-árijských Rodov, ktorí ostali po potope, pokračovali v uchovávaní starého poznania vrátane svojej minulosti. Preto sa časť z neho dochovala a môže poslúžiť za základ na obnovu celého systému predchádzajúcich letopisov.

zdroj: somslovan.sk