Plynovod „Nord Stream 2“ vedúci z Ruska do Nemecka cez Baltské more odsúdili Spojené štáty a niekoľko európskych krajín ako ruské sprisahanie, ktoré má chytiť európskych klientov do pasce. To však nie je pravda.
Je to najnovšia reťaz 30-ročného projektu odkláňajúca export ruskej ropy a plynu z tranzitných trás vedúcich cez susedné bývalé sovietske republiky. Z pohľadu Ruska je to úplne logický cieľ. Ak sa vám to nezdá, spýtajte sa Kanaďanov na ropovod Keystone (Keystone XL zablokovala Bidenova administratíva).
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 Rusko čelilo závislosti: ukázalo sa, že ropovody, ktorými jeho ropa a plyn prúdia na medzinárodný trh cez krajiny, ktoré akonáhle získali nezávislosť, začali byť nepriateľské.
Dokonca Rusko muselo pumpovať ropu do svojho hlavného čiernomorského prístavu Novorosijsk cez Ukrajinu a jeho hlavný východ do Baltského mora bol v Lotyšsku. Dodávky plynu do západnej Európy smerovali cez jednu alebo viacero bývalých sovietskych republík – Bielorusko, Ukrajinu a Moldavsko. A potom – aspoň cez jeden z bývalých satelitných štátov – Poľsko, Česko, Slovensko, Rumunsko či Bulharsko.
Vzťahy Moskvy so všetkými týmito krajinami sa zmenili – a z pohľadu Ruska vôbec nie k lepšiemu.
Moskva preto spustila sériu projektov na zníženie závislosti svojho vývozu uhľovodíkov cez bývalé sovietske krajiny. Na pobreží Baltského mora boli vybudované nové terminály na prepravu ropy. Po dokončení prvého z nich – v Primorsku – exportné toky cez prístavy v Lotyšsku, Litve a Poľsku klesli na nulu. Výsledkom je, že všetky rastúce dodávky ruskej ropy do zahraničia idú striktne cez ruské prístavy.
To isté sa stalo aj na juhu: prúdenie ropy cez ukrajinské terminály v Odese a neďaleký Južnyj vyschlo do konca roku 2010.
Rusko realizovalo podobný proces aj s plynom. Boli vybudované veľké nové exportné plynovody, ktoré spájajú Rusko priamo s hlavnými spotrebiteľmi – najprv Tureckom a potom Nemeckom. Plynovod „Blue Stream“ pod Čiernym morom znížil závislosť Ruska od tranzitu cez Ukrajinu pri dodávke plynu do Turecka, zatiaľ čo „Nord Stream“ obmedzil úlohu Bieloruska a Poľska pri dodávkach ruského plynu Nemecku a ďalším nákupcom v západnej Európe.
Čoskoro nasledoval „Turkish Stream“ a teraz „Nord Stream 2“. Politika Ruska však nie je ojedinelá a nemala by nikoho prekvapiť.
História tranzitných plynovodov nie je práve najšťastnejšia. Na zozname nefunkčných ropovodov je „IPSA“, ktorý kedysi spájal ropné polia v južnom Iraku so saudským ropovodom Východ-Západ, ako aj saudskoarabský transarabský ropovod, ktorý prepravoval ropu do exportného terminálu na libanonskom pobreží.
Ďalšie boli navrhnuté, naplánované, ba aj čiastočne postavené – a aj tak skončili na smetisku dejín. O výstavbe „Transafganského plynovodu“ (TAPI) na prepravu plynu z Turkménska cez Afganistan a Pakistan do Indie sa hovorí už najmenej štvrťstoročie, no šanca, že sa ho podarí postaviť, je dnes ešte menšia ako v roku 1996.
Osud ropovodu „Keystone XL“, ktorý mal prepravovať kanadskú ropu do rafinérií a terminálov v Spojených štátoch, bude varovaním pre každého, kto sleduje exportný tranzit.
Ani prežívajúce a celkom prosperujúce tranzitné plynovody nie vždy spĺňajú svoje pôvodné ciele a nefungujú podľa predstáv.
Samotné Rusko využilo svoje páky vplyvu ako tranzitná krajina a zmenilo štruktúru riadenia a zdaňovania kazašského ropovodu „KTK“ vo svoj prospech. Turecko urobilo to isté ako vlastník ropovodov a plynovodov z Iraku a Azerbajdžanu, zaviedlo vyššie tranzitné poplatky a sprísnilo kontrolu.
Preto nie je prekvapujúce, že Rusko má v úmysle ukončiť svoju závislosť na takýchto väzbách.
Ruský plynárenský monopol „Gazprom“ má dohodu o pokračovaní dodávok cez Ukrajinu, tá však platí len do roku 2024. „Nord Stream 2“ nedoplní existujúce toky plynu cez Bielorusko, Poľsko a Ukrajinu, ale ich vytlačí – a to ukončí dlho očakávanú závislosť Ruska od bývalých sovietskych republík a satelitných krajín pri dodávkach ropy a plynu na západné exportné trhy.
Julian Lee, Bloomberg, USA/news-front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…