Blížiaci sa konečný verdikt v kauze vraždy Jána Kuciaka a manipulovanie verejnej mienky po záverečnej reči prokurátorov a obžalovaných

Definitívny verdikt súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej má padnúť v piatok 19. mája 2023. Gabriel Teleki vo svojom článku približuje dianie na špecializovanom súde, ktorý v prípade vykonával posledné dôkazy a vypočúval ďalších svedkov a obžalovaných.

Posledné dôkazy v kauze vraždy prokurátorov a finále vraždy Jána Kuciaka

Na špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa finišuje. Predsedníčka senátu vykonala posledné dôkazy vypočutím ďalších svedkov a obžalovaných. Na rade bol Dušan Kracina, Dag Dragič a Iľja Weiss, ktorého svedectvá v prípravnom konaní mali usvedčiť týchto dvoch obzalovaných spolu s Andruškom. Ten sa už vo veci vyjadroval a jeho svedectvo bolo prakticky rozbité nielen obsahom listu Dušana Kracinu ktorý sme v redakcii obdržali, ale aj na samotných konfrontáciach , ktoré prebehli medzi jeho výpoveďou a vyjadreniami obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej priamo pri jeho výsluchu. Taktiež boli doslova rozbité svedectvá Iľju Weissa v prípade obvinenia Kracinu a Dragiča, keď počas pojednávania na výzvu predsedkyne senátu potvrdil, že Kracinu nepozná a teda jeho svedectvá o vzájomných stretnutiach, kde malo dôjsť ku komunikácii o objednávke vraždy prokurátorov zostali bez akejkoľvek vierohodnosti. Za takéhoto stavu, keď verejnosť vníma predovšetkým vraždu Jána Kuciaka a verejné odsúdenie Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej v prípade vraždy Jána Kuciaka

Manipulovanie verejnosti médiami- zásadný rozdiel v pohľade na dôkazoch o vine

Kým prednesu záverečných rečí prokurátorov a splnomocnencom poškodených – advokátov Kvasnicu a Kubinu venovali niektoré média široký rozsah citovaných výrokov a argumentov, na vyjadrenie obhájov obžalovaných alebo priamo k záverečným rečiam obžalovancýh sa prakticky média vyhli, prípadne priniesli len niekoľko vybraných viet, ktoré neboli vyvážené v rozsahu, ani čo sa týka obsahu argumentácii k dôkazom, na ktorých obžaloba stavala svoju záverečnú reč. Z porovnania vyvodzujúcich záverov o dôkazoch, ktoré by mali viesť k posúdeniu viny alebo výšky trestu je medzi dvoma stranami zásadný rozdiel. Kým prokuraútúra hovorí o vierohodnosti svedka Andruskóa, ktorý vraj vypovedal koexistentne v celom konaní a potvrdzuje ostatné produkované dôkazy, obhájca Marek Para ako aj Štefan Neszméry poukazujú na to, že sa jedná o povýšenie domienok o týchto okolnostiach na fakty, pričom zrejme poukazovali na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Sr, ktorým zrušil pôvodný oslobodzavcí rozsudok mal smerovať k novému vykonaniu a preskúmaniu dôkazov, ktoré však neviedli k vyvráteniu pôvodných výrokov a odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku, ale prehlbili pochybnosti o týchto dôkazov a v ich znovuskúmaní a konfrontácii s inými dôkazmi navrhnutých aj obhajobou vyslovene potvrdili správnosť rozsudku ŠTS, ktorým boli Kočner a Zsuzsová oslobodení. Nie že nebol preukázaný reťazec na seba nadväzujúcich dôkazov, ale ani elementárnou logikou, ktorú vyžadoval Najvyšší súd SR pri ich posudzovaní nie je možné sa dopracovať k prehodnoteniu pôvodného rozsudku. Súd má teda pred sebou nie len ustálenú dôkaznú situáciu, ale aj rad pochybností, pri ktorých musí zohľadniť inštitút in dubio pro reo, pri ktorom uplatnení tieto možné pochybnosti o konfrontácii a hodnotení dôkazov musia byť vyhodnotené v prospech obžalovaných.

Žilinka, Šufliarsky a Lipšic neprišli na hlavné pojednávanie predniesť záverečné reči

Porovnanie záverečných rečí účastníkov preto treba vnímať a chápať presne v tomto duchu, bez ohľadu na insitné detaily vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. Tieto dôkazy pritom odkrývajú skutočné slabiny samotnej obžaloby a to nielen v prípade vráteného rozsudku vo veci vraždy Jána Kuciaka, ale aj v prípade prípravy vraždy prokurátorov, kde stojí za pozornosť samotná skutočnosť, že poškodení Žilinka, Šufliarsky, Lišpic ani napriek svojim procesným právam, svojmu postaveniu poškodených nenevrhli v priebehu konania žiadne dôkazy, ale ani sa nezúčastnili hlavného pojednváania a nepredniesli svoje právne názory v rácmi zákonného práva na záverečné reči.

Predsedkyňa senátu dňa 19.5.2023 vyhlási rozsudok v tejto kauze. Očakávania sú veľmi konfrontačné a rôzne. Na jednej strane doživotie pre Kočnera a Zsuzsovú  a prepadnutie majetku Kočnera s povinnosťu náhrady škody až 1 milion eur a vysoké tresty v prípade príprav vraždy prokurátorov, na druhej strane oslobodzujúci rozsudok. Pre tieto antagonistické rozdiely v poňatí dôkazov preto nech bude rozsudok akýkoľvek, dá sa očakávať odvolávací proces, ku ktorému dôjde až po písomnom vypracovaní rozsiahleho rozsudku a podaní odvolania, čím sa podľa bežných zvyklostí tento prípad ukončí na Najvyššom súde SR pravdepodobne až najskôr koncom leta.

Prokurátori

v štvorhodinovej záverečnej reči, ktoré priniesli niektoré média prokurátori zdôraznili, že Marián Kočner a Alena Zsuzsová sú vinní nielen za vraždu Jána Kuciaka, ale aj za prípravu vraždy prokurátorov.

Priamo prokurátori potvrdili, že : „ každý, kto hodnotí dôkazy v tejto veci sa nachádza v inej pozícii. Jednak má celostný obraz dôkazov zabezpečených aj v druhej trestnej veci tzv. príprav vrážd, jednak má k dispozícii záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku 2To/12/2020 z 15. 06. 2021, ako aj má k dispozícii nové usvedčujúce dôkazy, ktoré sme z časti navrhli už po vrátení veci pošk. Jána Kuciaka Najvyšším súdom SR, resp. ktoré boli navrhnuté po spojení vecí na spoločné konanie a boli aj týmto súdom vykonané.“

Tým záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu je povinnosť znovu preskúmať dôkazy a pristupovať k nim „ elementárnou logikou“

Podľa obžaloby jednoznačným motívom Mariána Kočnera na objednanie vraždy Jána Kuciaka boli jeho investigatívne články. Také články však neboli produkované ako dôkaz, Kuciak nikdy o Kočnerovi nepublikoval také články, ktoré by Kočnera mohli ohroziť, o čom svedčia aj reakcie Kočnera , ako aj jeho vyjadrenia počas hlavných pojednávaní. Iste. Kočner bol veľmi naštvaný na mnoho novinárov a viedol s nimi na svojich tlačových besedách aj veľmi ostré výmeny názorov, ale toho sme svedkom denno denne aj u iných predstaviteľov politickej scény a nestačí to na dedukciu o tom, že to môže byť motívom ku vražde.

Andruskóve výpovede a ich obsah považujú prokurátori za absolútne vierohodné a koexistentné, pravdivé. Čo to však mení na fakte, že v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku ho predsedkyňa senátu vyhlásila za nevierohodné? Akou elementárnou logikou( podľa zaväzujúceho názoru Najvyššieho súdu) sa môžu zmeniť fakty?

Prokurátori teda vidia dôkazy tvorený jeho svedectvami takto: „ Verzia Zoltána Andruskóa je teda komplexným obrazom toho, ako došlo k objednávkam vrážd a k vykonaniu jednej vraždy – to aký príbeh tomuto súdu Zoltán Andruskó podáva je nepochybne dôležité, avšak presahy objednávok vrážd k Alene Zsuzsovej vyplývajú aj z verzií vykonávateľov Marčeka so Szabóom, presah k Mariánovi Kočnerovi z výpovede Kracinu, ako aj z množstva dôkazov vyplývajúcich zo zaistených dešifrovaných komunikácií a z ďalších okolností veci (napr. financovanie vraždy, pohyb Zsuzsovej dňa 22. 02. 2022 a množstvo iných). Tieto dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a výpoveď Zoltána Anruskóa aj samostatne svedčia o mimoriadne nešťastnom príbehu dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí, ktorí tak uverili vo výnimočnosť jedného z nich a vo svoj nárok na moc a úctu, že od leta roku 2017 sa rozhodli fyzicky zbaviť niekoľkých najväčších kritikov.“

Ako spriadali prokurátori svoju verziu dôkazu o vine Zsuzsovej a Kracinu v prípade vraždy prokurátorov je tiež veľavravný: „ . Možno trošku nečakane, ale o to vierohodnejšie výpoveď a verziu Andruskóa verifikuje verzia obžalovaného Dušana Kracinu. Hoci ten svoj subjektívny úmysel objednávať, resp. sprostredkúvať vraždy spochybňuje, o to vierohodnejšie vyznieva jeho výpoveď zo dňa 15. 02. 2021 prečítaná na hlavnom pojednávaní dňa 14. 04. 2022.“ Prokuratúra sa teda pridržiava nie objektívnych zistení, ale toho čo pre svoju verziu obžaloby považuje za vhodnejšiu.

Je až zarážajúce, akou razantnosťou dáva prokuratúra úplne iný význam zisteným okolnostiam, keď v prípade vraždy prokurátorov uvádza: „Sám Zoltán Andruskó vypovedal na HP dňa 25.05.2022, že sa „vysťažoval“ Kracinovi, čo od neho Zsuzsová s Kočnerom chcú“ – teda nie objektivizovanú skutočnosť o Kracinovej vine a účasti, ale Andruskóovu legendu o príbehe považuje za vierohodnú.“ Súdu je priamo podsúvaný právny názor hodnotenia dôkazov, keď obžaloba dáva významu dôkazov úplne iný dôkaz: „Obžalovaný Dušan Kracina v primárnej otázke rozhodnej pre posúdenie viny obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej tieto okolnosti potvrdil aj na hlavnom pojednávaní dňa 09. 05. 2023, pričom v plnom rozsahu zotrval na obsahu svojich doterajších výpovedí“ Len pre ilustráciu poznamenávame, že ako príbeh v skutočnosti popísal sám Kracina vo svojom liste , na čo neskúr nadviazal aj v záverečných rečiach:

Nútil ma, tlačil na mňa prosil, vyhrážal sa a zo zúfalstva som povedal, že teda Srbov (vymyslených) tam pošlem aj bez zálohy. Bolo to čisté zúfalstvo vtedy – hra o čas. Vravel som mu – dával informácie, že Srbi ( vymyslení ) tam boli, že raz niekoho videli, čo mohol byť p. Žilinka, že nastúpil ráno do policajného auta s policajtom, raz som povedal, že p. Žilinku sledovali po diaľnici, ale že auto zaplo majáky v kolóne a ušlo im z dohľadu a podobné výmysly. Všetko čo som mu povedal bolo klamstvo, čisté výmysly celý čas popri tom som rozmýšľal ako sa z toho vymotám. Nakoniec som si ho koncom decembra 2017 asi pred vianocami zavolal, že je veľký prúser, že mojich Srbov (vymyslených) chytili pre panelákom p. Žilinku, že ich zatkli, našli u nich kukly a rukavice, dali ich do CPZ-ky, zobrali odtlačky a po 48 hodinách ich vyhostili zo Slovenska, a že teraz to už určite vyriešiť neviem!

V oblasti konania v časti obžaloby za vraždu Jána Kuciaka prokuratúra nevysvetlila a nepriniesla žiadny nový dôkaz, ktorý by na základe rozhodnutia NSSR bolo možné „elementárnou logikou „ vyhodnotiť inak ako doteraz. Ani v oblasti obsahu prepisu Threemy, kde stále zostávajú v nevyjasnených pochybnostiach počty telefonov, z ktorých Europol robil prepisy, ale ani v takzvanom dešifrovaní obsahu komunikácie o zuboch, snežení a podobne, kde Alena Zsuzová predložila dôkazy o tom, že skutočne mala problémy so zubami v tej dobe a bola ošetrená, ako aj k rôznym takzvaným šifrám, či tvrdeniam o tom ako sa jej zvýšil pulz v kritických dátumoch, keď toto meranie bolo na zariadení, ktoré nosila jej dcéra.

Vyjadrenie zástupcov poškodených

I keď sa mali týkať vyslovene k výške a k dôvodu náhrady škody, súd, ale hlavne média dávali široký priestor k hodnoteniu rôznych dôkazov a k vyslovovaniu záverov k vine a k výške trestu. Treba chápať pietu aj oprávnenosť nároku na škodu u pozostalých, ale hodnotenie dôkazov a názorov na vinu, prípadne pomeru finančnej náhrady a zavinenia situácie stojí na súde, nie na splnomocnencoch poškodených.

Spojenie vraždy prokurátorov s prípadom Jána Kuciaka poukazuje na snahu vynahradenia dôkazov s dojmami

Samotné rozhodnutie NSSR ktorým zrušil oslobodzujúci rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka zmobilizovalo prokuratúru v preferovaní Zoltána Andruskóa ako klúčového svedka a stavala na tom nielen obžalobu v prípade vraždy prokurátorov, ale po spojení týchto dvoch vecí pre 3pecializovaným trestným súdom aj na vykreslenie „ príbehu“ nenávistného Kočnera a jeho sprostredkovateľky Aleny Zsuzsovej do podoby obludných a pomstychtivých páchateľov . Stačili k tomu skutočne len vyjadrenia Andruskóa, ktorého verzie rozbili nielen vykonané dôkazy z threemy a použitých telefonov či z údajného dešifrovania hovorov, ale v prípade vraždy prokurátorov aj konfrontácie s Dušanom Kracinom , Iľjom Weissom a Dargom Dragičom na hlavnom pojednávaní 24.4.2023

V konfrontácii Iľju Weissa s Dargom Dragičom na hlavnom pojednávaní odznelo napríklad tvrdenie:

„Obž. Dragić: Ja som tebe niekedy povedal, že mám niekoho zabiť?

Svedok: Ja som nikdy nepovedal, že by si ty mi mal povedať, že chceš niekoho zabiť alebo zastreliť.“

„Obž. Dragić: Táto konfrontácia mi nedáva zmysel, pretože tento človek si vymyslel celý príbeh o mne a teraz nevie, čo a ako vypovedal v ktorej svojej výpovedi a nechce odpovedať na otázky. Pán Iľja Weiss a jeho výpovede sú všetko rozpory, v každej svojej výpovedi vypovedá inak.“

K výsluchu svedka Weissa sa vyjadril aj obžalovaný Kracina:

Podľa môjho názoru a presvedčenia pán svedok Iľja Weiss klame, všetko si vymýšľa a toto celé urobil z toho dôvodu, aby získal nižší trest, za čo bol už právoplatne odsúdený na 9 rokov. A okrem tých rozporov, ktoré sa tu dnes riešili, podľa môjho názoru ani jediný nebol vyvrátený alebo zodpovedaný a dokonca, keď vážený senát, pani predsedníčka, vy ste sa pýtali pána svedka na konkrétnu otázku, či robili spolu biznis, pán Weiss odpovedal, že nie, pretože každý si chráni svojich ľudí. Čiže toto jasne odpovedal na vašu otázku, pani predsedníčka. Až keď mu pán prokurátor prečítal jeho výpoveď z predošlých rokov, tak zrazu si spomenul, že však to bolo takto. Podľa môjho názoru, ja rozumiem tomu, že človek si nepamätá, čo bolo pred piatimi rokmi dopodrobna, môže sa stať, že si nepamätá, aký biznis spolu spravili alebo koľko ich spravili, čiže aj tuná to bolo vidieť, že pán Iľja Weiss klame. Dnes z konfrontácie vyplýva, že nevie po nemecky ako sa povedia zápalné fľaše, ako sa povedia ježkovia. Všetky jeho odpovede na otázky sú v tom zmysle, že si myslí, nič nevie potvrdiť a dokonca dnes prvýkrát som počul slovo kanister, lebo doteraz sa vyjadroval pán Weiss o zápalných fľašiach.

Iľja Weiss počas pojednávania potvrdil, že svoje svedectvá k prípade vraždy prokurátorov začal vydávať na základe poznatkov, ktoré neboli priame a autentické, ale na základe informácii, ktoré získal počas vyšetrovania:

Dušan Kracina niekoľkokrát k prípade vraždy vypovedal o okolnostiach, ktoré vyvrátili Andruskóv príbeh o tom, že by rozvíjal akékoľvek reálne aktivity v prípade sledovania prokurátorov, potvrdil, že Andruskóvi o tom klamal a ten nsledne vytváral príbeh, do ktorého zapojil Zsuzsovú a Kočnera. V svojej záverečnej reči uviedol, že: „Na hlavnom pojednávaní, boli vykované dôkazy, množstvo dôkazov, ale ani jeden jediný, ktorý by dokazoval tvrdenia kajúcnika Andruskóa alebo Weisa o akejkoľvek mojej účasti pri sledovaní p. Žilinku, prípadne pri príprave jeho smrti! Ale čo bolo dôkazmi jasne preukázané je, že pán Andruskó (a budem hovoriť teraz len o sebe) úmyselne a cielene klame, vymýšľa si a prispôsobuje svoje výpovede podľa informácií, ktoré získava.““ Ja som nikdy, ale nikdy nepovedal Andruskóovi, že p. Žilinka nebýva v paneláku ale niekde v dome, lebo som to nevedel! Nevedel som to preto, lebo žiadne sledovanie sa nikdy neuskutočnilo, bol to celé jeden obrovský výmysel. Nevedel to ani Andruskó, jasne som povedal, že Andruskó, po tom, ako som povedal, že na tej adrese nikoho nevideli, tak mi ukazoval cez Google maps paneláky a jeden vchod, v ktorom mal pán Žilinka bývať. P. Andruskó s touto verziou prišiel až po určitej dobe, keď na mňa vypovedal, menil a dopĺňal výpovede o skutku a som presvedčený o tom, že túto informáciu mu dali pri výsluchoch niekto z OČTK, a to asi takým spôsobom že veď p. Žilinka býval u dome. Netvrdím, že túto informáciu mu dali úmyselne, stačilo možno mu položiť otázku, či vedel, že pán Žilinka má aj dom alebo niečo podobné. Áno, toto je len moja domnienka, ale mohlo sa to kľudne stať aj takto“

Kracina sa odvolala aj na výpoveď poškodeného Žilinku v tejto veci, čo podľa neho dokazuje, že všetky informácie boli vymyslené a následne fabulované Andruskóm: „Tieto moje tvrdenia, tieto moje klamstvá, že som teda klamal Andruskóa potvrdila výpoveď poškodeného p. Žilinku, kedy jasne povedal, že ho nikto nevozil, majáky nepoužíval atď. A prichádzam k hlavnej veci teraz, keby som vedel že p. Žilinka nebýva v paneláku, prečo by som Andruskóovi povedal, že práve tam chytili údajných Srbov? No poviem preto, lebo ja ani Andruskó sme nevedeli, že p. Žilinka tam nebýva, pretože žiadne sledovanie nikdy nebolo vykonané! Žiadne! Nikdy! A verím tomu, že v prvotných výsluchoch pána Andruskóa sú tieto informácie aj takto uvedené, keď začal vypovedať v tejto veci. Lenže počas tých rokov začal svoje výpovede meniť, dopĺňať, prekrúcať.

Kracina reagoval na svoju obžalobu, za ktorú prokuratúra žiada pre neho trest odňatia slobody vo výške 25 rokov: „Obžaloba žiada pre mňa trest 25 rokov. Pýtam sa za čo? Za čo? Že som vedome oklamal Andruskóa o sledovačke vymyslenými Srbi? Za toto? Alebo že som ho úmyselne klamal keď som mu dával falošné info zo sledovačky? Alebo keď som si v zúfalstve vymyslel že chytili Srbov aby som mal pokoj s touto vecou od Andruskóa? Pretože som s tým nič nechcel mať a nevedel som ako z toho von? Alebo že tom že ma Andruskó k tomu v kuse nútil? Veď nech mi niekto logicky vysvetlí, prečo som povedal, že chytili mojich Srbov? No jedine, jedine preto aby som sa mohol vyhovoriť, že už to neviem riešiť a nebudem, len preto som to povedal! Alebo prečo ma chce obžaloba uznať vinným, za to že pán prokurátor si vymyslel príbeh, že takto sa to mohlo stať, na základe jeho domnienok? Bez jediného dôkazu? No nemohlo sa to tak stať ani sa nestalo. Ja som tam totiž bol. Viem, čo som hovoril, čo hovoril Andruskó a opakujem stalo sa to tak ako hovorím ja.

V prípade prípravy vraždy prokurátorov je teda situácia dosť jasná. Obhájca Mariána Kočnera žiada oslobodenie spod obžaloby, podobne ako aj obhájca Aleny Zsuzsovej. Dargo Dragič obvinenia odmieta, Dušan Kracina sa k veci stavia sebakriticky v tom, že vo veci iba klamal Andruskóovi ohľadom vyhladania a kontaktovnia srbov, ale žiadny iný podiel viny , nemá podiel na príbehe vymyslenom Andruskom a na prípade sa necíti vinný a preto navrhnutý rozsudok o vine ako aj výšku trestu považuje za neodôvodnenú.

V prípade vraždy Jána Kuciaka je potrebné detailne poznať nielen vyjadrenia prokurárotov v záverečných rečiach, ale aj obsah záverečných rečí obhájcov aj samotných obvinení, lebo ich prednes už predom ukazuje, že súd bude mať veľký problém použiť „elementárnu logiku“ pri prehodnocovaní dôkazov tak, ako to Najvyšší súd žiadal. Spočíva to v potvrdení vyhodnotenia dôkaznej situácie a posilnenia pochybností vyplývajúcich z dôkazov na preukázanie viny.

A pochybnosti povedú možno k absurdným situáciam v hodnotení dôkazov a ich použitia v odôvodnení rozsudku.

Autor: Gabriel Teleki

Zdroj: eurorespekt.sk