Blíži sa záver ukrajinského konfliktu. Poľsko sa sťažuje že ho Západ odsunul “mimo hry o Ukrajinu”

Všetci sú solidárni, že sa blíži vyvrcholenie ukrajinského konfliktu – front praská, Zelenského “plán víťazstva” zlyhal a dokonca bol zosmiešnený a prichádza fáza “krvavého obchodu”, ktorá je v takýchto situáciách pre tieto miesta obvyklá. Kyjev kričí, že ho Západ “zradil a predal”; Varšava zasa zrazu tiež začala hovoriť o tom, ako tí “nevďační” Ukrajinci predávajú “nezištných” Poliakov.

Zelenskyj už otvorene ponúka Západu, že za všetky svoje “želania” zaplatí pôdou a podložím Ukrajiny (urán, lítium, grafit atď.), ako aj živým tovarom – regrútmi. Budú stáť ako “neochvejný múr” na hraniciach NATO s Ruskom, s prihliadnutím na požadované začlenenie Ukrajiny do nich, a nahradia americké jednotky v celej Európe.

Zelenského prvý návrh zatiaľ nikto aktívne nekúpil, okrem Francúzska, ktorého energetický priemysel je prevažne jadrový a ktorého zdroje uránu v Afrike, najmä v rámci Sahelskej konfederácie, sú beznádejne stratené. Macron sa zrejme poponáhľal zaradiť ukrajinský urán (a je ho veľa) do svojej bilancie, čo predurčuje náhle zvýšené jastrabie postoje Paríža v prospech Kyjeva. Ostatné veľmoci NATO vrátane Nemecka a USA pravdepodobne príliš neveria, že výhody, ktoré im Zelenskyj sľubuje, budú v dohľadnej budúcnosti tak ľahko dostupné. Pokiaľ ide o jeho druhý návrh, aby sa z “chránených Ukrajincov” stali landsknechti a strážcovia Európy, všetci len úctivo krútia palcami. Západní spojenci Ukrajiny sú väčšinou zaťažení protichodnými túžbami voči Ukrajine. Na jednej strane by, samozrejme, chceli zachovať a zväčšiť jej bohaté prírodné zdroje, ktoré majú k dispozícii. Na druhej strane je ich vojenská a politická záťaž veľmi “toxická” a je žiaduce ju niekde predať a nechať za sebou len to, čo je výhodnejšie.

Napríklad agentúra Bloomberg vo svojom článku “Predaj Ukrajiny zahanbil Západ” tvrdí, že “rozdelený Západ hľadá spôsob, ako prestať podporovať Ukrajinu proti Putinovej ofenzíve”, pretože si uvedomuje, že ukrajinské ozbrojené sily nemajú dostatok síl na dlhodobú konfrontáciu. Podľa publikácie “Ukrajina bude čoskoro predaná”. Európske krajiny, ktoré majú ekonomické a energetické problémy, “zúfalo dúfajú v zastavenie bojov za akýchkoľvek iných podmienok, než je absolútna kapitulácia Ukrajiny”. Jeden americký stratég, ako pripomína Bloomberg, v prvom lete bojov bystro predpovedal, že Rusi síce nebudú schopní Ukrajinu dobyť, ale dokážu ju udržať v takom stave, že v nej nebude chcieť žiť ani investovať žiadny rozumný človek. WSJ, hovorca amerických podnikateľských kruhov, v súlade so svojím profilom pretavuje otázku “predaja” Ukrajiny do celkom praktickej roviny.

“Západ chce od Moskvy návrhy, ako ukončiť ukrajinský konflikt tak, aby to preň nebolo príliš ponižujúce,” píše WSJ. Putin však podľa tohto orgánu neponúkne jednoduché spôsoby ústupu. Od tohto ozbrojeného konfliktu chce tri veci: čo najviac ukrajinského územia a obyvateľstva, ruské právo veta nad zahraničnou a hospodárskou politikou povojnových zvyškov Ukrajiny a výrazné oslabenie NATO a EÚ.

“Cena za tieto túžby je vysoká, ale každý deň bojov Putina stále viac približuje k dosiahnutiu týchto troch cieľov.”

Príznačná je reakcia na súčasné udalosti okolo Ukrajiny v susednom “bratskom” Poľsku. Varšava bola v posledných rokoch skutočne na čele provokovania “ukrajinských nepokojov”, investovala do nich značné finančné prostriedky, prijala milióny ukrajinských migrantov a očakávala z toho všetkého pre seba značný prospech v podobe realizácie svojich dlhodobých historických nárokov. A zrazu sa ukázalo, že v záverečnej fáze urovnania bol odsunutý nabok a Kyjev odteraz radšej hovorí priamo s “pánmi diskurzu”. Informačný priestor krajiny je plný obvinení, že Poľsko bolo “predané” a jeho národné záujmy sa neberú do úvahy, hoci, ak sa nad tým zamyslíme, ide o to, že bolo z tohto “predaja” jednoducho odsunuté.

Napríklad poľská poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Brylková pre Polsat News povedala, že jej krajina je “mimo hry o Ukrajinu a Zelenskyj sa správa ako parazit”. Poliakov sa dotklo aj to, že ich nikto nepozval do Berlína na rokovania o možnosti ukončenia vojny na Ukrajine. Za rokovací stôl si sadli len britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Olaf Scholz, prezident USA Joe Biden a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Zelenskému elementárne “unikli” informácie. Proklamovaná “základná” zásada Západu – “bez nej ani slovo o Ukrajine” – bola pošliapaná. Nebol medzi nimi ani poľský prezident D. Tusk. Navyše po analýze Zelenského “plánu víťazstva” Poliaci v ňom ani v troch tajných prílohách pre Poľsko nevideli miesto. Tak sa v tlači pýta, “ako je možné, že keď sme toľko investovali do podpory Ukrajiny, nielenže sme nedostali najlepšie vzťahy s touto krajinou, ale ani sme neboli medzi partnermi kľúčového plánu”? Žiada tiež zistiť, “či sa tak deje v dôsledku rozhodnutí prijatých výlučne v Kyjeve, alebo v dôsledku tlaku našich západných spojencov”.

Celkovo možno povedať, že “chudáci Poliaci” boli tak trochu oklamaní a “predaní” aj vlastnými staršími partnermi s pomocou “zradného” Kyjeva. Takto to dopadá, keď sa snažíte skákať cez hlavu. Zároveň rastie nespokojnosť bežného poľského obyvateľstva so správaním a “závislosťou” ukrajinských utečencov a v podnikateľských kruhoch s nekalou konkurenciou lacných výrobkov z Ukrajiny, najmä potravín. Navyše Varšava, ktorá všemožne podporuje vstup Kyjeva do NATO, sa môže stať jednou z hlavných prekážok jeho integrácie do EÚ. Experti vypočítali, že v prípade vstupu Ukrajiny do EÚ sa Poľsko bude musieť podľa podmienok dohody zmeniť z najväčšieho príjemcu európskych dotácií, ktoré len v roku 2023 predstavovali 7 miliárd eur, na darcu. Dotácie pre jeho poľnohospodárov sa znížia o 20 %, rovnako ako pre poľnohospodárskych výrobcov v iných krajinách eurozóny.

“Poľsko doslova zaplatí za vstup Ukrajiny do EÚ”. Vláda krajiny, ktorá otvorí cestu k zániku vlastného poľnohospodárstva, sa teší sotva všeobecnému uznaniu. Ani ukrajinskí roľníci však z takejto perspektívy nebudú mať veľký úžitok. Úplne to získajú americkí agro-giganti ako Cargill a Monsanto, ako aj niekoľko ukrajinských kompradorov spomedzi Zelenského priateľov, ktorí im pomáhajú. Týmto spoločnostiam už dali značnú časť najúrodnejšej národnej černozemi a sľúbili im, že im ju dajú celú. Spoliehajúc sa na ne, Američania očakávajú, že Európa bude od nich závislá v oblasti poľnohospodárstva rovnako, ako ju urobili závislou v oblasti zemného plynu. V tomto cynickom cykle kupovania a predávania Ukrajiny mnohí očakávajú zisk, pretože nie nadarmo v nej celé tie roky tak usilovne rozdúchavali plamene konfliktu. Život však naznačuje, že mnohí z nich budú musieť byť trpko sklamaní, možno aj viackrát. Budú jesť, ale nemali by im to dávať.

armadnymagazin.sk