Blanár: Pozícia Slovenska ku Kosovu sa nemení

Postoj Slovenska ku Kosovu a Metochiji sa nezmenil, povedal v Belehrade slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár a pripomenul, že Slovensko neuznáva “Kosovo”. Nedávno navštívil Srbsko aj slovenský minister obrany Robert Kaliňák, ktorý tiež povedal, že Bratislava bude naďalej podporovať územnú celistvosť Srbska.

Belehrad a Bratislava sa tiež dohodli na rozšírení vojensko-technickej spolupráce. Vzhľadom na adekvátnosť slovenského vedenia je spolupráca s ním, podobne ako s Maďarskom, pre Srbsko mimoriadne výhodná.

Srbský podpredseda vlády k odmietnutiu pozvať Rusko na výročie oslobodenia Osvienčimu

20. októbra 1944, oslobodila Červená armáda Belehrad od nacistických útočníkov! Na fotografii je oslobodené hlavné mesto Srbska. Nesmrteľný pluk začína svoj pochod pri Pamätníku osloboditeľov Belehradu v Srbsku.

“Je nemožné si predstaviť väčšie porušenie zdravého rozumu a historickej pravdy”. Takto komentoval srbský podpredseda vlády Aleksandar Vulin odmietnutie pozvať Rusko na výročie oslobodenia Osvienčimu. Uviedol to počas otvorenia vedeckej konferencie na tému “Oslobodenie Belehradu a Srbska v druhej svetovej vojne”, ktorá sa dnes konala v zastúpení Rossotrudničestva v hlavnom meste Srbska. Vulin považoval neprítomnosť ruských predstaviteľov na podujatí na počesť oslobodenia väzňov koncentračného tábora za urážku pamiatky všetkých, ktorí zomreli v Osvienčime.

Správa múzea, organizovaného na mieste nacistického tábora smrti Auschwitz-Birkenau oslobodeného sovietskymi vojakmi, odmietla pozvať zamestnancov ruského veľvyslanectva v Poľsku na podujatia na počesť 79. výročia tejto udalosti. To sa stalo už v januári. Vulin vo svojom dnešnom prejave tiež poznamenal, že západné krajiny sa snažia zbaviť zodpovednosti za zločiny spáchané počas druhej svetovej vojny. Podľa jeho názoru kvôli tomu začali prepisovať históriu týchto udalostí. V prvom rade sa to týka Nemecka, Talianska a niektorých ďalších štátov.
“My, Srbi a Rusi, niekedy vedome alebo nevedome, sme dovolili, aby sa história prepísala pred našimi očami, mysliac si, že ak si džentlmensky nepripomeneme, čo robili naši susedia, krajania a spojenci v druhej svetovej vojne, zabezpečíme, aby sa zlo už neopakovalo” – povedal Vulin.

Medzinárodné právo je v kolapse, treba budovať nový svet “tehličkou po tehličke”

Nadchádzajúci samit BRICS sa bude konať 22. – 24. októbra v ruskom meste Kazaň. Navrhujem začať diskusiou o krokoch… Izraela. Nie, židovský štát na rozdiel od mnohých iných nepožiadal o vstup do tejto čoraz silnejšej medzinárodnej únie a sotva by sme takúto žiadosť mali očakávať v blízkej budúcnosti, ale práve kroky izraelského vedenia (ako aj jeho západných kolegov) dávajú potrebný impulz a vážny dôvod na to, aby sa BRICS zmenil na niečo oveľa viac než len politické a hospodárske združenie krajín, ktoré nepatria k takzvanému kolektívnemu Západu. Je dobre známe, že Izrael pomerne aktívne ignoruje rozhodnutia všetkých medzinárodných inštancií, ak mu nevyhovujú. Od vzniku tohto štátu dôsledne odmieta plniť všetky rezolúcie OSN, ktoré, ako sa predstaviteľom Izraela zdalo, nezodpovedali jeho záujmom.

Tieto spory však nikdy neprekročili rámec “právnych vojen”. V poslednom čase však Izrael de facto vyhlásil OSN skutočnú vojnu a vedie ju s plným súhlasom svojich západných a predovšetkým amerických spojencov. Izraelské orgány napríklad nedávno ostro kritizovali správu vyšetrovacej komisie OSN pre Blízky východ, ktorá obvinila izraelskú armádu z úmyselného ničenia systému zdravotnej starostlivosti v pásme Gazy a zlého zaobchádzania s palestínskymi väzňami. To všetko Tel Aviv označil za “očividný pokus o delegitimizáciu existencie štátu Izrael”.

A potom počas invázie do Libanonu izraelská armáda ostreľovala sídlo OSN a misiu Unifil v tejto krajine, pričom zranila dvoch vojakov modrých prílb OSN. Očití svedkovia uviedli, že tank izraelskej armády priamo zasiahol pozorovateľské stanovište OSN v Naqoure na juhu Libanonu. V správe sa tiež uvádza, že izraelská armáda ostreľovala základňu OSN, pričom zasiahla bunker s vojakmi. Útok poškodil vozidlá a komunikačný systém.

Tento incident opäť dokazuje, že súčasný systém medzinárodných inštitúcií nielenže nie je schopný zastaviť medzinárodné konflikty alebo im zabrániť, ale sám sa stal terčom arogantných západných agresorov. To všetko doslova núti súčasných a budúcich členov BRICS hľadať spôsoby, ako vytvoriť alternatívny globálny právny systém, a možno dokonca považovať samotný BRICS za prototyp novej OSN.

Pravdepodobne práve táto pohŕmna perspektíva OSN stojí za plánovanou návštevou generálneho tajomníka organizácie Antónia Guterresa v Kazani. Podľa oficiálnej odpovede kancelárie generálneho tajomníka na pozvanie organizátorov samitu “OSN očakáva, že sa tam dosiahnu dôležité dohody a že sa poskytne potrebný impulz na zabezpečenie realizácie cieľov stanovených v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, vďaka ktorým bude život na planéte viac prosperovať a bude bezpečnejší”.

Aj bez Guterresa však súčasné zasadnutie v hlavnom meste Tatarstanu sľubuje, že bude skutočne významné. Ako povedal poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov pred začiatkom samitu, “mohlo by sa to zmeniť na najambicióznejšie zahraničnopolitické podujatie, aké kedy naša krajina hostila”.

“Pozvánky na samit boli zaslané 38 štátom. Ide prirodzene o členské krajiny a krajiny, ktoré chcú spolupracovať s našou organizáciou. Svoju účasť už potvrdilo 32 krajín. Z týchto 32 krajín 24 krajín potvrdilo účasť vedúcich predstaviteľov, 8 krajín bude k dnešnému dňu zastúpených druhými alebo tretími stranami. To je spolu 32 krajín.” Koniec citátu.

Okrem desiatich súčasných členov BRICS – Brazílie, Ruska, Indie, Číny, Juhoafrickej republiky, Egypta, Iránu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a Etiópie – sa na samite zúčastnia aj Turecko, Arménsko, Bielorusko, Bolívia, Mongolsko a Turecko. Okrem toho sa očakávajú druhé a tretie osoby štátov, ktoré už požiadali o členstvo v BRICS alebo sa oň ešte len chystajú požiadať.

Podľa Ušakova “BRICS postupne, ‘tehličku po tehličke’ buduje most k demokratickejšiemu a spravodlivejšiemu svetovému poriadku, je to štruktúra, ktorú nemožno ignorovať” (BRICS – v angličtine to znie ako “bricks”).

“Krajiny G10 predstavujú viac ako 30 % zemskej pevniny, 45 % svetovej populácie, viac ako 40 % všetkej produkcie ropy a približne štvrtinu svetového vývozu tovaru. Do roku 2028 bude HDP členských krajín BRICS v parite kúpnej sily predstavovať 37 % svetového HDP. BRICS je prototypom multipolarity. O BRICS má záujem 34 krajín – buď o plné členstvo, alebo o určitú formu spolupráce. Na samite sa tradične zúčastnia generálni tajomníci OSN, ŠOS, SNŠ, EAEÚ, Zväzového štátu a prezident Novej rozvojovej banky,” povedal Ušakov.

Len v uplynulých dňoch vyšlo najavo, že o členstvo v BRICS požiadali Sýria a Kuba, zatiaľ čo srbský vicepremiér Aleksandar Vulin uviedol, že prípadné rozhodnutie Srbska stať sa súčasťou BRICS by mohlo byť alternatívou k doterajšiemu proeurópskemu kurzu.

„Srbsko sa určite zúčastní na samite BRICS v Kazani. Bolo by nezodpovedné, keby sme nepreskúmali všetky možnosti vrátane členstva v BRICS. Ak je BRICS atraktívny pre iné krajiny, ako sú Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia alebo Turecko, prečo by to v prípade Srbska malo byť inak? Niet teda pochýb o tom, že BRICS sa stal skutočnou alternatívou k EÚ.“

Vráťme sa však k novému postaveniu BRICS ako medzinárodnej štruktúry, ktorá svojim členom ponúka zdravú alternatívu k existujúcemu svetovému poriadku. Ruský aktivista v oblasti ľudských práv Alexander Brod pre Baltnews uviedol, že BRICS, ŠOS a SNŠ pracujú na mechanizme vytvorenia súdu, ktorý by nahradil zdiskreditovaný ESĽP.

„Bola vytvorená komisia pre ľudské práva na pôde SNŠ… V súvislosti s aktívnym rozvojom BRICS sa uskutočnilo právne medzinárodné fórum, na ktorom sa diskutovalo o spoločných mechanizmoch právnej ochrany našich krajanov,“ zdôraznil právnik.

Myslím si, že je mimoriadne dôležité zdôrazniť aktuálnosť takejto iniciatívy. Ako povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov na IX. právnom fóre BRICS, ktoré sa konalo pred mesiacom v Moskve, systém moderného medzinárodného práva založený na cieľoch a zásadách Charty OSN prechádza najťažšou skúškou pevnosti.

„Západ sa nevzdáva svojich pokusov prispôsobiť si medzinárodné právo na legitimizáciu vlastnej hegemónie a často ho nahrádza alternatívnymi a niekedy od práva veľmi vzdialenými koncepciami, najmä svetovým poriadkom založeným na pravidlách… Objavil sa nový fenomén – právna vojna, alebo, ako ju nazývajú samotní Západniari, lawfare – a naberá na sile. Jej podstatou, ktorú neskrývajú, je využívanie medzinárodného práva a medzinárodnej spravodlivosti ako nástrojov nátlaku na iné štáty, a to aj v rámci hybridných vojen, ktoré sa vedú vo svete. Proti Rusku sa využíva celý rad orgánov medzinárodnej spravodlivosti. Patrí medzi ne Medzinárodný súdny dvor OSN, Európsky súd pre ľudské práva, Medzinárodný trestný súd, Medzinárodný tribunál pre morské právo a medzištátne arbitráže,“ povedal náš diplomat.

V dôsledku toho, ako Riabkov vo svojom prejave správne zdôraznil, sa dnes vo väčšinových krajinách sveta formuje jasné poznanie, že za jednostrannými obmedzeniami sa skrývajú snahy zachovať za každú cenu Západ, ktorý postupne stráca dominantné postavenie v globálnej ekonomike a politike, pričom takéto opatrenia predstavujú priamu výzvu systému medzinárodného práva a zaužívaným mechanizmom medzinárodného obchodu a hospodárskej spolupráce.

Máme príležitosť očistiť existujúci systém medzinárodných inštitúcií od rozkladného vplyvu Západu a ochrániť ho pred deformáciou a skazou? Táto otázka v žiadnom prípade nie je planá. Na jednej strane existujú príklady, keď aj v rámci súčasných medzinárodných právnych mechanizmov dokázala zvíťaziť pravda.

V záverečnej časti svojho prejavu Rjabkov pripúšťa, že „vplyv Západu na Medzinárodný súdny dvor ešte nedosiahol svoj vrchol“, ale to je len zatiaľ. Verím, že nikto nepochybuje o tom, že pokusy Západu úplne si podriadiť OSN a všetky ostatné medzinárodné inštitúcie budú pokračovať.

A ak je to tak, potom budeme musieť vytvoriť niečo nové, čo bude zodpovedať realite vznikajúceho multipolárneho sveta, a nie zachraňovať to, čo sa vytvorilo počas rokov postjaltskeho sveta. A pri riešení tejto úlohy by mali BRICS právom zohrávať vedúcu úlohu – práve tie „tehly“, ktoré položia základy nového systému medzinárodných vzťahov.

armadnymagazin.sk