Big Pharma ako mafia

Politická ekonómia medicíny Louisa Brouwera

Už som napísal, že vo Francúzsku na konci dvadsiateho storočia položili dvaja lekári, doktor Jacques Lacaze a doktor Louis de Brouwer,  základy toho, čo by sa dalo nazvať „politická ekonómia medicíny“.

Presvedčivo ukázali, že kapitalistický spôsob výroby sa prejavuje nielen vo sfére priemyslu a ďalších výrobných odvetví, ale aj v sociálnej oblasti. Zvlášť v medicíne je široko chápaný ako jeden komplex, ktorý spája nemocnice, farmaceutický priemysel a poisťovacie spoločnosti.

V roku 1999 vyšla vo Francúzsku kniha La mafia pharmaceutique et agroalimentaire. Avec pour cosequences le discrédit de la médecine allopathique et le grave état sanitaire des populations du monde occidenta (Farmaceutická a agropotravinárska mafia. S dôsledkami diskreditácie alopatickej medicíny a vážneho zdravotného stavu populácií západného sveta) . V roku 2004 vyšla v ruštine v Kyjeve vo vydavateľstve „Kňagiňa Oľga“ a predávala sa v kníhkupectvách v Ruskej federácii.

Louis Brouwer je odborníkom na molekulárnu biológiu a homeopatiu. V roku 1990 obhájil doktorandskú dizertačnú prácu na Lekárskej fakulte Univerzity Reného Descartesa (Paríž) na tému „Vzťahy medzi lekármi a spoločnosťou“. Je viceprezidentom Medzinárodnej ligy „Lekári za zákaz vivisekcie“ (LIMAV), ktorá združuje 1600 lekárov z takmer 70 krajín. Člen výboru riaditeľov Medzinárodnej spoločnosti lekárov za ochranu životného prostredia (ISDE), ktorá združuje viac ako 45 tisíc lekárov zo 102 krajín.

Doktor L. Brouwer založil ADEPAM (Asociáciu ochrany obyvateľstva pred otravou jedlom a liekmi), ktorá má 3 700 podporovateľov vo Francúzsku. Je profesionálnym medzinárodným lektorom a zúčastnil sa konferencií vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Nemecku a niekoľkých ďalších krajinách.

Louis Brouwer je autorom 12 vedeckých kníh. Jednou z najznámejších je „Rakovina, genetická smrteľnosť“ (prvé vydanie v USA v roku 1981). Taktiež: Otrava jedlom a rakovina (1990); „Čierna dokumentácia syntetických liečiv“ (1991); Stres a rakovina (1991); AIDS: zatemnenie mysle (1993); Očkovanie: lekárska chyba storočia (1997). A asi najznámejším zo všetkých jeho diel je spomínaná „Farmaceutická a agropotravinárska mafia“.

Tu je jeden z kľúčových fragmentov tejto knihy: „Na úsvite tretieho tisícročia sa všetko, čo súvisí s terapiou, malo už dávno prehodnotiť. To, čo teraz zdravotnícki pracovníci naliehavo potrebujú, je intelektuálna revolúcia, víťazstvo, v ktorom sa vytvoria priaznivé podmienky na upustenie od zastaraných dogiem, mylných zásad a neopodstatnených tvrdení. Alopatická medicína sa hlboko mýli, ak dúfa v svoju ďalšiu existenciu, ale lieči dôsledky a neodstraňuje príčiny choroby, berúc do úvahy vlastnosti ľudského tela. Ochorenie nikdy nevzniká náhodou. Jeho vznik je vyprovokovaný samotným oslabeným organizmom a liekmi, ktoré pôsobia na živý organizmus iba za účelom jeho dôkladného otrasenia a vytvorenia podmienok pre výskyt ďalších chorôb, najčastejšie vážnejších ako samotná počiatočná choroba “…

Brouwer používa pojem „alopatická medicína“. Homeopati ho používajú na označenie farmakoterapie a iných metód formálnej medicíny. Tento úryvok obsahuje množstvo najhlbších myšlienok, ktoré na prvý pohľad pôsobia banálne, ale ktorými sa, bohužiaľ, riadi v živote nie viac ako jedno percento ľudí. Ostatní poslušne žijú podľa predlôh a stereotypov, ktoré oficiálna (alopatická) medicína ukladá spoločnosti. L. Brouwer to nazýva „lekárska mafia“.

Jadrom „lekárskej mafie“ sú podľa L. Brouwera obrovské farmaceutické korporácie. L. Brouwer dúfa, že zmení stereotypy lekárskeho myslenia prinajmenšom tej časti spoločnosti, ktorá sa považuje za intelektuálov. Formuluje množstvo kľúčových téz „politickej ekonómie medicíny“ a poskytuje im množstvo odkazov na primárne zdroje a štatistiky. V knihe je sedem takýchto kľúčových téz.

Prvá téza . Alopatická medicína má za cieľ zmierniť následky chorôb, nie odstrániť ich príčiny.
Druhá téza . V alopatickej medicíne vládnu staré a mylné dogmy.
Tretia téza . Alopatická medicína predpisuje lieky, ktoré sú vyvinuté na anti-vedeckých princípoch.
Štvrtá téza . Alopatická medicína nepozná preventívne opatrenia.
Piata téza . Alopatická medicína neberie do úvahy prirodzené schopnosti človeka.
Šiesta téza . Alopatická medicína nie je vedecká, pretože sama o sebe nie je vedou.
Siedma téza . Alopatická medicína sa stala komerčnou a farmaceutický priemysel podlieha všeobecným zákonom kapitalistického výrobného systému.

Týchto sedem téz tvorí rámec systému názorov, ktorý možno nazvať politickou ekonómiou modernej medicíny.

Brouwer podáva prehľad o arzenáli liekov, ktoré sú zbytočné a nebezpečné pre zdravie obyvateľstva, ktorými alopatická medicína disponuje. Cituje jedno z „odhalení“ WHO, keď ešte nebola v takej silnej závislosti od Big Pharmy a mohla hovoriť pravdu. Vtedy WHO pripustila, že „na vyliečenie všetkých chorôb by stačilo 200 liekov“. A tých 10 tisíc liekov, ktoré boli v obehu v každej krajine Európskej únie v 90. rokoch dvadsiateho storočia, L. Brouwer porovnáva s „atómovou bombou, ktorá sa používa na boj proti muche.“  

A pokračuje: „Alopatická medicína sa stala tým, čím je, vďaka siedmim kategóriám liekov, ktoré farmaceutický priemysel vydal za posledných 50 rokov. Týchto sedem kategórií liekov je ako oštep, ktorý zničí všetkých chorých ľudí. Sú stelesnením jej hrdosti[alopatickej medicíny] a celého jej raison d’être (zmyslom existencie red.). Bez nich by alopatická medicína bola už dávno zabudnutá v prospech menej agresívnych liekov. Za to by mala byť vďačná farmaceutickým laboratóriám, pretože bez nich by nemohla existovať.“

Čo je týchto sedem kategórií liekov? Ide o: 1. Antibiotiká; 2. Protizápalové lieky a lieky proti bolesti; 3. Antihypertenzíva; 4. Lieky proti ateroskleróze; 5. Antidepresíva a trankvilizéry; 6. Antineoplastické prostriedky; 7. Vakcíny.

Brouwer vysvetľuje, že spája takmer všetky vymenované kategórie liekov: „Ako môžete konštatovať, všetky tieto lieky sú nevyhnutne zamerané proti niečomu.“ Neexistuje nič, čo by bolo „za“, okrem trankvilizérov. To všetko nie je nič iné ako absurdné stelesnenie teórie Louisa Pasteura v praxi. Alopatická medicína namiesto toho, aby bojovala za udržanie duševnej a fyzickej súdržnosti, používanie prírodných prostriedkov na prevenciu chorôb, používanie vitamínov, prírodných solí, dodržiavanie vyváženej stravy, dodržiavanie odporúčaní pre normálny životný štýl, liečbu prírodnými liekmi, sa nachádza v stave čakania, keď sa prejaví nejaká porucha vášho organizmu a prinúti vás obrátiť sa na alopatického lekára s prosbou predpísať vám niektorý zo šiestich uvedených kategórií liekov (šiestich preto, lebo vakcíny sú určené na prevenciu choroby)“.

Vidíme, že L. Brouwer označil vakcíny za jedinú skupinu liekov, ktoré sú určené na prevenciu chorôb. A napodiv považuje tento smer za obzvlášť nebezpečný pre život a zdravie ľudí:“ Alopatická medicína sa prostredníctvom očkovania rozhodla zmeniť kurz a venovať sa preventívnej práci.“ V tejto súvislosti však možno len tvrdiť, že nejde o úspech medicíny, ale s najväčšou pravdepodobnosťou o neúspešný krok na ceste, ktorú si zvolila. 

Začína byť zrejmé, že očkovací systém, ktorý prináša obrovské zisky laboratóriám po celom svete, je platformou pre vznik nových chorôb, ktoré postihujú celé krajiny v dôsledku výrazného oslabenia imunitného systému človeka. Imunitný systém, pravidelne narušovaný rôznymi druhmi profylaktických „očkovaní“, postupne stráca svoju „pamäť“ na rôzne infekcie aj na svoje potenciálne možnosti.“

Témou vakcín a očkovania sa L. Brouwer zaoberá mnohokrát v rôznych kontextoch. Napríklad názov niektorých odsekov týkajúcich sa témy očkovania: „Hromadné očkovanie potláča imunitný systém“;  Škody spôsobené  vakcínou proti detskej obrne; „Ďalší príklad nadvlády štátnej farmaceutickej diktatúry: očkovanie obyvateľstva“; „Nadmerná mylná predstava lekárskeho zboru alopatickej medicíny: prijatie za vedúcu teóriu a metodiku očkovania Louisa Pasteura je najväčšou vedeckou chybou všetkých čias.“

Mimochodom, L. Brouwer venuje veľkú pozornosť teoretickému podloženiu očkovania od známeho francúzskeho lekára Louisa Pasteura (1822-1895). Výsledky Pasteurových klinických štúdií, poznamenáva L. Brouwer s odvolaním sa na početné zdroje, boli sfalšované. L. Browver píše: „V súčasnosti, viac ako 132 rokov po uverejnení Pasteurovej bizarnej teórie, začali zdravotnícke zbory  až teraz diskutovať o tomto probléme, pretože jeho bludy sú stále očividnejšie.“ Od doby, kedy L. Brouwer napísal túto knihu, uplynulo 22 rokov, ale aj dnes je v mnohých učebniciach zachovaný lesknúci  sa portrét Louisa Pasteura, o jeho bludoch (alebo úmyselných falzifikátoch) sa nehovorí ani slovo.

Treba priznať, že Pasteur mal predchodcu. Princíp vakcinácia objavil  Edward Jenner , „ktorý,“ –  píše L. Brouwer,  –„sa bál sa očkovať svojho syna . “ A pokračuje: „Tento princíp prevzal a rozvinul Pasteur, ktorý môže byť považovaný za autora nespočetných vážnych chorôb spôsobených nespočetným a nevhodným očkovaním a pravdepodobne aj vznikom najstrašnejšej choroby našej doby – AIDS . “

Na záver prehľadu liekov, ktoré sa stali arzenálom modernej alopatickej medicíny, L. Brouwer uvádza: „…Sedem kategórií liekov široko používaných v alopatickej medicíne na jednej strane nepotvrdili svoju spoľahlivosť ale na strane druhej sa ukázali ako príliš nebezpečné. Preto ich možno použiť len ako poslednú možnosť a len vo výnimočných prípadoch. Vedúci laboratórií, ktoré ich vyrábajú, si to dobre uvedomujú, ale myslia len na zisk. 

Alopatickí lekári predpisujú tieto lieky, pretože majú zakázané predpisovať čokoľvek iné a pretože sú povinní predpisovať výlučne tieto výrobky; a tí, ktorí predpisujú iné lieky, sú stíhaní Francúzskou asociáciou lekárov vo forme cenzúry, pozastavenia platnosti alebo vylúčenia zo zoznamov asociácie. Alopatickí lekári sú úplne závislí od laboratórií a ich vedúcich pracovníkov, ktorí zastávajú najvyššie funkcie vo vládnych orgánoch. Je celkom pochopiteľné, žiť sa nejakým spôsobom musí… Padli do pasce zvráteného systému, ktorý nevratne vedie alopatickú medicínu k diskreditácii a nakoniec k úplnému zmiznutiu “…

Od napísania týchto slov známym francúzskym lekárom uplynulo 22 rokov. Alopatická (čítaj: komerčná, kapitalistická) medicína si však naďalej diktuje svoje vlastné pravidlá.

Komentár Valentina Katasonova  (Fond strategickej kultúry)/ hlavný denník